Síce už si ma nevyzdvihne pred vchodom a na konci večera sa nemusíme lúčiť, ale o to je to vlastne lepšie. Pokračovanie príjemného večera totiž k „úspešnému“ rande tak nejako patrí. ;-)
Inak je randenie dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, rovnaké, ako keď sa iba oťukávate: ide hlavne o to urobiť si na seba čas, vymyslieť niečo, čo si obidvaja užijete, a tak trochu utiecť z rutiny plného sušiaku a otázok, kto pôjde so smeťami.
My máme tri typy schôdzok:
- Nepravidelné jednorazovky, na ktorých sa obaja dohodneme – kino, divadlo, prechádzka, večera a podobne. Mimochodom, skvelé sú aj „špeciálne večere“ doma, nie je nutné hneď nechať polovicu výplaty v reštaurácii.
- Večery s prekvapením – jeden z nás vymyslí program a oznámi tomu druhému len čas a čo si prípadne zobrať na seba.
- Pravidelné večery so spoločnou aktivitou – naši kamaráti spolu chodia na stenu, my sme sa rozhodli pre tanečnú. Je to perfektný program pre páry, ktoré nemajú spoločný „akčný“ koníček (ale kľudne aj pre ne).
Musím povedať, že tanečná je jedna z najromantickejších vecí, čo môžete v páre skúsiť. Ísť si spolu zahrať tenis a podobne je tiež super, ale tanec má úplne iné čaro. Na rovinu: je to niečo medzi teambuildingom a predohrou.
Čo čakať od tanečnej, keď už nemáte šestnásť?
V šestnástich ste celkom pravdepodobne išli do tanečnej, aby ste niekoho zbalili. V dospelosti je to naopak – musíte niekoho zbaliť, aby ste mohli do tanečnej ísť. A pravdepodobne si ju potom oveľa viac užijete.
3 typy tanečných večerov
Klasické lekcie, ktoré na seba nadväzujú, sú obdoba tanečnej, ako ju poznáte zo strednej školy. Väčšina tanečných škôl alebo majstrov ponúka aj varianty pre tých, ktorí tancovať vôbec nevedia, alebo už po tých rokoch zabudli všetky kroky.
Tzv. open-class lekcie sú jednorazovky, na ktorých sa s lektorom venujete len konkrétnemu tancu. Aj ako šikovný začiatočník sa môžete naučiť jeden konkrétny tanec a napríklad si aj vyskúšať, či by sa vám taký program vôbec páčil.
Tanečné čaje / večery v tančiarni vyhlasujú podniky obvykle vo väčších mestách. Počítajte s hudbou a občerstvením, ale nie s výučbou. Alebo sa hneď môžete vydať na ples, aspoň hasičský alebo poľovnícky sa organizuje azda všade.
Tiež môžete skúšať trénovať tanec doma podľa online kurzov, ale podľa mňa to máva do rande ďaleko.
Do tanečnej som chodila na strednej škole a celkom ma bavila, ale spoľahlivo mi zostal len základ polky a valčíka a zvyšné tance som po rokoch tak nejako… povedzme tušila.
Na začiatku sme skúsili open-class lekciu, teda výučbu, pri ktorej zaplatíte len za jeden večer a venujete sa jednému konkrétnemu tancu. Vybrali sme si argentínske tango, tanec, ktorý sa veľmi nevyučuje, a je to veľká škoda. Je totiž kontaktný, pomalý a naozaj osobný. Už keď nám lektor vysvetlil základný krok a nechal nás, nech si ho precvičíme, bolo za chvíľu v sále dusno, ako keby ste sa ocitli na prvom rande šiestich párov naraz. Ak sa hovorí, že tanec je spoločensky prípustná forma sexu, tak pre argentínske tango to platí desaťnásobne. Po hodine a pol sme všetci odchádzali domov nielen s naučeným novým tancom, ale tiež naladení na určite skvelé pokračovanie večera. Jednoducho dokonalé rande.
Po tejto skúsenosti sme sa samozrejme nadchli a čo najskôr sa prihlásili do klasického kurzu, 10 lekcií, 10 tancov, prosto ako kedysi na strednej. Jediný rozdiel bol v tom, že už som nemusela ako vtedy premýšľať, kto si pre mňa dnes večer asi príde.
Hlavne sa nebrať veľmi vážne
Na kurze som vypozorovala tri typy párov:
Ginger a Fred, to sú ľudia, ktorí sa do začiatočníkov museli zapísať omylom. Každý nový krok hneď pochopia a na konci lekcie spolu ladne krúžia sálou. Večer si podľa všetkého užívajú, ale ja som si na nich musela zakázať pozerať, pretože inak som mala namiesto rande priamy prenos Let’s dance. A bola v ňom za Jožka Golonku.
Pat a Mat na konci lekcie stále márne lovia základný krok. Buď sú to Pat a Mat vo verzii Márnosť, si strašný, pozeraj pod nohy – Daj pokoj, teraz si ma pomýlila ty (tí teda rande určite nemajú), alebo Pat a Mat vysmiati, ktorí si užívajú, že spolu skúšajú niečo nové (tí majú super rande).
A potom sú tu zmiešané dvojice: jeden už kroky pochopil trikrát, druhý stále zabúda, koľko má nôh. To sme väčšinou my. Bohužiaľ, tie nohy obvykle nevychádzajú mne :-) Pre zmiešané dvojice je najdôležitejšie nebrať sa vážne. A tým myslím ako seba, tak celý pár. Aby tanečná zostala peknou spoločnou aktivitou a nie rodinným nervákom, bolo veľmi dôležité, že môj tanečne nadaný muž sa netváril, že musíme tento večer vyhrať na body, ale trpezlivo mi odpočítaval kroky (a cez prestávku mi kúpil víno). A ja som sa musela naučiť, že nejde o to, či sa dostaneme do pokročilých, ale že to má byť zábava. Aj keď mi stále prevyšuje jeden krok pri sambe.
Čo na seba?
Na tanečné lekcie nepotrebujete plesové šaty ani sako. Naopak, pri tréningu vám budú skôr prekážať.
Pre dámy: sukne alebo šaty v dĺžke medzi „do polovice stehien“ až „do polovice lýtok, ale skôr menej“, v ktorých sa môžete voľne pohybovať, sú ideálnou voľbou. Pozor na kruhové sukne, ktoré sa dosť točia. Pri niektorých figúrach môžete ukázať bielizeň aj tým, s ktorými rande nemáte ;-) Prípustné sú aj spoločenské nohavice, pokiaľ sa v nich môžete voľne hýbať. Aj obyčajnú kombináciu potom môžete rozžiariť večerne ladenými šperkami.
Topánky sú najlepšie tanečné, ale stačí čokoľvek na nízkom podpätku s tenkou podrážkou. Platformy ani baleríny vám neposlúžia.
Pre pánov: nič nepokazíte spoločenskými nohavicami a košeľou. Často stretávam aj tanečníkov v džínsach a polokošeli alebo v tričku, ale nevyzerá to veľmi pekne.
Pokiaľ nemáte tanečné topánky, zoberte si tie spoločenské (musia vám byť pohodlné). K ležérnejším modelom sa zvládnu aj triezve sálové topánky, ale nemali by ste vyzerať, ako že si idete zahrať futbal s kamarátmi.
Ovládate pár krokov? Vyrazte na ples alebo tanečný večer!
Ples, to je potom úplne nový level: milujem vyraziť na „spoločenský večer” v krásnych šatách, načesaná a nalíčená.
Prečítajte si tiež: 3× plesové líčenie, ktoré zvládnete do 20 minút
Najlepšie je zobrať so sebou ešte aspoň jeden pár. A rozhovory pri víne potom prekladať tancom. Zatancovať si po viac ako desiatich rokoch niečo iné ako slaďák, to mi na prvom plese po tanečnej urobilo neuveriteľnú radosť.
Teda, až na tú sambu. Na tú sme sa, vôbec neviem prečo, išli vždy radšej prejsť na chodbu.
