Práve čítate

Prvé programátorky boli ženy, tak prečo sa dnes IT boja?

1039  
Zdieľať: 

Prvé programátorky boli ženy, tak prečo sa dnes IT boja?

Pred piatimi rokmi založila Dita Přikrylová s kolegyňami vzdelávaciu neziskovku Czechitas. Cieľom bolo ukázať dievčatám a ženám, že sa nemusia báť programovania a IT. Do dneška ich týmito školeniami prešli tisícky: študentiek, ale aj mamičiek na materskej. A mnohé potom zmenili profesiu a začali sa ako vývojárky, testerky alebo grafičky živiť. Teraz chystajú Czechitas kurzy aj pre deti a ich rodičov.

21. 7. 2019 9 min. čítania Kristýna Kašpárková
Prvé programátorky boli ženy, tak prečo sa dnes IT boja?

Na informatiku sa prihlásila až po pár rokoch štúdia na brnenskej ekonómke. „Bola som sama zviazaná stereotypom, že predsa ako dievča nemôžem ísť študovať informatiku,“ vysvetľuje tridsaťročná Dita Přikrylová. Proti tomuto stereotypu dnes bojuje v neziskovke Czechitas. „Prvé programátorky boli ženy, až potom sa z toho stal rýdzo mužský odbor, my to povedomie chceme zase zmeniť.“

Som o päť rokov staršia ako vy, tak ma zaujíma rozdiel: Naše hodiny informatiky v prváku na malomestskom gymnáziu vyzerali tak, že chalani sa učili programovať, a nám dievčatám učiteľ povedal, aby sme si otvorili nejaký chatovací program a rozprávali sa s niekým…

Tak vy ste exemplárny príklad toho, ako by to fungovať nemalo. Vyrástla som tiež v malom meste, ale učiteľ nás v škole bral úplne rovnocenne s chalanmi. Možno preto, že sme mali informatiku už v šiestej triede, kde sa medzi chlapcami a dievčatami nerobí rozdiel, obe pohlavia majú rovnaký prístup k logickým úlohám, matematike. No ale potom, keď deti rastú,  sa už v prístupe v školstve niečo mení, to je pravda. Na seminári informatiky na vyššom gympli už som bola jediné dievča. Ale neprišla som si nejako zvláštna, chodila som aj na matematické olympiády. A mala som oporu v učiteľkách informatiky, u nás to boli ženy. Navyše môj tatino sa živil ako ajťák, takže sme boli jedna z prvých domácností, ktorá mala doma počítač a prišlo mi to úplne prirodzené na ňom niečo robiť.

Dita Přikrylová | Foto: Tchibo Blog

Ale to ste neboli úplne typická stredoškoláčka v Česku…

No nebola. U nás to býva skôr tak, že keď je chalan šikovný na matematiku, tak ide študovať napríklad práve informatiku, a keď je šikovné dievča, ide tiež na matematický odbor, ale na pedagogickú nebo ekonomickú fakultu. Veľa dievčat, ktoré skončili v IT, za to vďačia počítačovým hrám, hlavne The Sims. Bola to hra dosť dievčenská, zameraná na tvorenie domácnosti, veľa dievčat si potom k nej začalo kódovať vlastné doplnky. Ona je to vo všeobecnosti zaujímavá štatistika, ktorá mi vychádza z nášho (Czechitas) prieskumu na 350 ľuďoch: väčšina ľudí, čo dnes pracuje v českom IT, informatiku neštudovala. A kto už ju študoval, uvádza ako veľký zdroj motivácie na podanie prihlášky práve hranie hier.

Z výskumu Czechitas vyplýva, že počet žien v IT by zvýšila celková osveta, narušenie stereotypov a podpora výučby na školách alebo inde.

Ako zvýšiť počet žien v IT?

Vy sa snažíte povedomie o ajťákoch zmeniť, dostať do neho viac žien, zbúrať stereotypy o tomto povolaní. Aké tie stereotypy podľa vás ale sú?

Keď sa povie, že je niekto ajťák, tak väčšina stereotypov vykreslí obrázok chalanov zatvorených v tmavej miestnosti, ktorí robia IT podporu nejakej veľkej firme. Ale IT v posledných rokoch znamená niečo úplne iné, je to analýza ohromného objemu dát a testovanie, alebo skúmanie aplikácie, ako je funkčná pre používateľa, čo je celé hlavne o komunikácii s ľuďmi. Dnes je IT vo všetkých odboroch, ktoré si deti zvolia ako svoje budúce povolanie, od marketingu po medicínu: máme digitálny marketing, bioinformatiku, kybernetiku v chémii, informatickú fyziku atď.

Podľa výskumu Czechitas si ženy najčastejšie vyberajú tieto odbory vzdelania v IT:

Kým sa tak rozhodli, boli pre ne najväčšou prekážkou:

Pritom tri štvrtiny zástupov/kýň oslovených firiem veria, že nábor uchádzačiek (a uchádzačov) z iných odborov do IT môže byť úspešný. Dôležitejšie ako vyštudovanie daného odboru sú pre nich charakteristiky daného jednotlivca – hlavne analytické myslenie, ochota a chuť sa stále učiť nové veci. Niektoré firmy majú navyše vlastný školiaci proces, ktorým musia všetci noví zamestnanci prejsť, čím zvyšujú možnosti obsadenia IT pozícií a zároveň znižujú vedomostné rozdiely medzi nastupujúcimi zamestnancami/kyňami.

Aká bola vaša motivácia založiť pred piatimi rokmi Czechitas?

Páčila sa mi akcia Rails Girls, kde sa pár desiatok dievčat stretlo na víkend a programovali. Inšpirovali sme sa s kamarátmi vo Fínsku a rozhodli sa zorganizovať to aj u nás. Žili sme v našej malej brnenskej start-upovej bubline (špecifická skupina nadšencov okolo nových podnikateľských zámerov s investormi, často v oblasti IT, pozn. red.). Malo to veľký úspech. Zistili sme, že od víkendového kurzu sa veľa dievčat odpichlo a rok venovali samoštúdiu. Tiež sme prišli na to, že v IT firmách je veľký dopyt po šikovných ľuďoch, a niekde konkrétne po ženách, pretože môžu priniesť do tímu pestrosť a aj nejakú inú atmosféru, kultúru. A keď sa stalo, že naozaj niekoľko kurzistiek zmenilo zamestnanie a začalo sa živiť v IT, dávalo nám zmysel začať organizovať kurzy ako Czechitas sústavne, mať tisíce študentov ročne a obrazne povedané začať meniť svet.

A bola to voľnočasová myšlienka a dobročinnosť, alebo podnikateľský zámer, od ktorého ste čakali, že vás uživí?

Totálne voľnočas, ja som nastúpila do normálnej práce ako dátová analytička a po večeroch a cez víkendy sme sa venovali neziskovke. Až jedného dňa, keď mi došlo, že robím dvojité zmeny, že idem z práce do práce, som sa rozhodla zobrať si na rok v tom regulárnom zamestnaní neplatené voľno. Už je to päť rokov a nevrátila som sa (smiech). Získavali sme postupne sponzorov a viac a viac sa rozširovali.

Dita Přikrylová | Foto: Tchibo Blog

Prečo majú vlastne ženy potrebu mať oddelené kurzy IT?

Je to podobné ako napríklad oddelené posilňovne pre ženy. Je to miesto pre ľudí, ktorí sa boja, že sa na to vlastne nehodia a nechcú sa tam prípadne strápniť. Naše kurzy fungujú podobne, dievčatá tam nájdu skupinu s podobnou životnou skúsenosťou, aj keď majú od dvadsať do šesťdesiat: nikdy neštudovali IT, majú túžbu sa učiť, ale idú na to úplne od začiatku. V tomto kolektíve sa neboja pýtať aj zdanlivo banálne otázky. Keby boli v skupine s pokročilými mužmi, boja sa spýtať, ujde im vlak a to je demotivačné. Každá z nás sa môže prihlásiť na vysokú školu, ktorá sa venuje tradičnému a formálnemu vzdelávaniu v IT, ale keď sa pozriete na štatistiky prihlášok, nie je to päťdesiat na päťdesiat ženy muži.

Čo motivuje ženy vstúpiť do IT?

Keď ste pred piatimi rokmi štátnicovali na Masarykovej univerzite, ženy mali na prihláškach podiel 11 percent. Dnes sa to percento blíži k dvadsiatke. Čakáte, že to niekedy bude 50 na 50?

To nie. Ale čisto sociologicky, keď akákoľvek minorita prekročí dvadsať percent, začne sa prirodzene, teda bez nejakej snahy Czechitas alebo niekoho iného, zvyšovať. To mi už stačí.

A prečo do toho ženy nejdú? Hanbia sa?

Nie je to hanba. Ale keď ste iná, teda keď ste jedna z mála žien medzi mužmi, vyžaduje to jednoducho väčšiu odvahu sa spýtať, prihlásiť sa. Oveľa viac vystupujete z nejakej komfortnej zóny nenápadnosti. Potrebujete oveľa viac guráže. Ďalšia vec je, že tomu prosto dievčatá toľko nerozumejú, viac sa od IT dištancujú, majú signály – presne ako ste popisovali vášho učiteľa – že pre dievčatá sa to nehodí. Nechápu, že svet sa mení a základy IT už dnes musí mať každý, inak mu rýchlo ujde vlak.

Prvé programátorky boli ženy


Svižne ovládali písacie stroje a mali matematické vzdelanie. Áno, prvé programátorky boli ženy. Aj keď ich historici na dobových fotografiách dlhé desaťročia považovali len za modelky na okrasu, počas druhej svetovej vojny šestica žien, Kay McNulty, Betty Jennings, Betty Snyder, Marlyn Meltzer, Fran Bilas a Ruth Lichterman, vytvorila programovací jazyk pre úplne prvý elektrónkový počítač.

V teoretickej rovine bola ale prvou „ženou v IT“ už v prvej polovici 19. storočia grófka Ada Lovelace, dcéra básnika lorda Byrona, ktorá popísala prvý algoritmus na svete spracovateľný počítačom. Mala pomerne pohnutý osud, môžete si o ňom prečítať napríklad tu.

Ako matku všetkých vývojárov zase historici označujú matematičku, informatičku a dôstojníčku námorníctva Spojených štátov Grace Hopper, ktorá stvorila prvý kompilátor a stála pri zrode prvých programovacích jazykov.

Aké sú dievčatá programátorky? Sú iné?

Hovorí sa, podľa kvanta kódov, ktoré niekto analyzoval, že dievčatá píšu čistejší kód (zdrojové “DNA” programov a aplikácií, pozn. red.). Čitateľný, lepšie štruktúrovaný, kratší. Bezchybný. Možno sú ženy viac dôkladné, svedomité. Ale taký kód zase trvá oveľa dlhšie napísať. A keď máte málo času, je to nevýhoda, nie je to čiernobiele. Dievčatá sú jednoducho skôr také dôsledné jednotkárky, keď sa bavíme o programovaní. Na ďalšie typy pozícií v IT, kde sa veľmi komunikuje napríklad s klientom, sa vyložene viac hodia ženy, pretože sú väčšinou komunikatívnejšie, empatickejšie. Ale to samozrejme zovšeobecňujeme.

Zistenia z prieskumu Czechitas medzi zamestnávateľmi, respondentmi boli ženy aj muži


Výstupy prieskumu nájdete na blogu Czechitas.

  • Za najčastejšiu príčinu nedostatku žien v IT odboroch označovali zástupcovia vybraných spoločností celospoločenské predsudky a stereotypy. Sú to veľmi často názory, že IT svet patrí mužom a ženy v ňom nemôžu byť také dobré ako muži. Zároveň podľa zástupcov dopytovaných firiem existuje v spoločnosti všeobecne rozšírená mylná predstava, že práca v IT je neatraktívna a nudná.
  • Medzi ďalšie spomínané príčiny nedostatku žien v IT podľa zástupcov oslovených firiem patrí nami pracovne nazývaný „zlý systém vzdelávania“. Pod týmto pojmom mali dopytovaní na mysli predovšetkým veľký tlak na výučbu matematických predmetov a informatiky, čo podľa nich dievčatá od týchto predmetov odrádza. Zároveň upozorňovali, že v exaktných predmetoch v školách sú stále uprednostňovaní muži.
  • Responenti zapojených firiem tiež uvádzali materskú/rodičovskú ako jednu z príčin nedostatku žien v IT odboroch. Dôvodom je podľa ich názoru fakt, že ženy v tomto období často vyjdú z tempa a zároveň stratia krok s rýchlo sa meniacim prostredím IT. To vedie k následnému zaostávaniu ich znalostí a schopností za aktuálnymi požiadavkami a nárokmi na aktuálne pracovné pozície.
  • Najmenej často, ale aj tak sa pri výskume ukazovali tendencie niektorých zástupcov firiem k stereotypnému uvažovaniu pri odpovediach na otázky, prečo ženy v IT chýbajú. A to napriek tomu, že tí istí respondenti vo väčšine prípadov práve stereotypy v spoločnosti uvádzali ako dôvod nedostatku žien v IT. Tendencie sledujeme v dvoch kategóriách odpovedí, ktoré sme súhrnne nazvali “ženy nemajú vrodené predispozície” a “odpor žien k matematickým predmetom”.
    Najviac zástupcov firiem sa zhodlo na tom, že zapojenie žien do IT tímov prináša predovšetkým spoločenský benefit, pretože sa domnievajú, že ženy vynikajú v komunikačných schopnostiach a môžu tiež priniesť rovnováhu do prevažne mužského kolektívu. Druhým najčastejšie spomínaným benefitom bola očakávaná dôslednosť žien (očakávaný zmysel pre detail a organizačné schopnosti). Ako ďalší benefit zástupcovia zapojených firiem uvádzali tiež iný spôsob myslenia žien, spočívajúci v inej perspektíve nazerania na riešenie problémov.

Čo by ženám pomohlo, aby sa v technológiách cítili pracovne sebavedomejšie?

Podpora okolia. Máme veľa kurzistiek, ktoré vyštudovali inú vysokú školu a až po nej sa začali učiť programovať. Baví ich to, ale čaká ich dlhá cesta. A bolo by super, keby ich okolie podporilo, aj keď stačilo by už len to, keby nerobilo nič: Totiž nehodnotiť ich, nehovoriť vety typu „Ty si ženská, pre teba sa to nehodí“. Nám ženám často veľmi záleží na tom, čo si myslí okolie, preto napríklad veľmi nerady robíme chyby. Ale robiť chyby sa práve v programovaní dosť hodí, naučíte sa potom pri testovaní veľa vecí. Druhá vec je ten imidž odboru, napríklad keď pozeráte seriál typu IT Crowd, ten nám ženám veľmi nepomáha. Chcelo by to viac a lepšie predstavovať možnosti, ktoré v IT pre ženy sú. Je to extrémne flexibilná a kreatívna práca, ktorá sa dá napríklad skvelo skĺbiť s materstvom.

Máte na webe heslo „Dostávame novú krv tam, kde je jej najviac treba“. Čo presne tým myslíte?

Verím, že technológie sú budúcnosť všetkého. A preto je dôležité, aby sa toho zúčastnili aj ženy. A aby tú budúcnosť aktívne vytvárali. Vyvíjali aplikácie, služby, odpovedali na naše, dievčenské potreby.

Dita Přikrylová | Foto: Tchibo Blog

Dita Přikrylová


Dita Přikrylová (* 26. februára 1989) je riaditeľka neziskovej organizácie Czechitas, ktorú v roku 2014 sama založila. Vyštudovala Fakultu informatiky a Ekonomicko-správní fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Pracovala ako risk konzultant a dátová analytička, ale po úspechu kurzu programovania webových aplikácií Rails Girls sa s kamarátkou rozhodla založiť neziskovú organizáciu Czechitas a v organizovaní workshopov predovšetkým pre ženy pokračovať. Sú zamerané na rôzne odbory IT, napríklad tvorbu webu (HTML/CSS), počítačovú grafiku, dátovú analýzu aj programovanie, konajú sa v niekoľkých mestách v Česku. V septembri plánujú otvoriť v Brne Czechitas House, nové centrum celej organizácie, a ponúkať kurzy aj pre rodičov a malé deti od troch rokov, v ktorých by ich postupne zoznamovali s odborom – napríklad cez hračky, ktorým sa dajú zadávať úlohy cez algoritmy.

Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články