Prečo je vlastne dôležité s deťmi o sexuálnych témach hovoriť? Základným aspektom v dobe médií a informácií je nutnosť deti chrániť a zaistiť, aby rodičia boli tí, kto im poskytne relevantné, komplexné a pravdivé informácie. Dieťa potom nebude rýchlo ovplyvniteľné internetom a vrstovníkmi. Bude mať svoj názor, bude sa v sexuálnej rovine bezpečnejšie pohybovať a bude sa vedieť chrániť pred zneužitím.
Pokiaľ to vezmete za správny koniec, dôstojný rozhovor o sexe posilní dôveru detí v rodičov a nebudú sa im ani neskoršie hanbiť zveriť sa s vážnejšími problémami a máte šancu, že sa budete vedieť baviť aj o vzťahoch a emóciách. Dieťa, ktorému rodičia umožnili bezpečne hovoriť o intímnych a osobných témach, je sebavedomejšie, stabilnejšie a pripravenejšie na dospievanie a dospelosť a menej náchylné k rizikám, ktoré prináša súčasná doba.
„Dievčatá majú vagínu, chlapci penis a deti nenosí bocian,“ alebo tri základné rady pre rodičov:
Prvá rada: „Pristupujte k témam týkajúcim sa sexuality ako k iným témam.“
Pre malé deti sa najprv sexuálna téma nijako nelíši od tém iných a rozhovor o nich sa pre nich stáva trápnym alebo nevhodným až vtedy, keď my sami im tento význam priradíme (napr. zavládne hrobové ticho, odvedieme reč alebo dieťaťu povieme, že „o tom sa nehovorí“). Uvedomme si najskôr, čo sexuálne témy znamenajú pre nás, v čom všetkom sme ovplyvnení na základe tabu z minulosti a našimi skúsenosťami z detstva. A následne si vo vnútri témy spracujme a zaraďme ich do bežnej komunikácie.
Druhá rada: „Používajte bežný slovník.“
Vyvarujte sa zástupným mätúcim pomenovaniam („cikulka“, „pindík“, „to medzi nohami“ apod.), ktoré využívame iba preto, že sa hanbíme alebo zo zvyku. Rovnako ako deti učíme, že kolenu sa hovorí koleno a ruke ruka, tak učme deti pomenovaniam, akými sú napríklad vagína a penis. Deti v tom vycítia vašu pravdivosť a to, že s nimi hovoríme na rovinu a tému neschovávate a netabuizujete. Svoju hanbu postupne prekonáte a zistíte, že sa pre vás tieto rozhovory stanú jednoduchými.
Tretia rada: „Hovorte s deťmi adekvátne ich veku, aby mohli pochopiť, čo im hovoríte.“
Vždy platí pravidlo, že dávať dieťaťu pravdivé, krátke a pochopiteľné informácie je najlepšie. Dôležité je, aby sa dieťa samo mohlo následne opýtať, čo ho zaujíma. Postupne s vekom dieťaťa pridávajte ďalšie súvislosti a podrobnosti. Nebojte sa, že by dieťa bolo na niečo veľmi malé, hovorte s ním proste o všetkom, čomu vo svojom veku môže dobre rozumieť.
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„Naša dcéra sa nás opýtala na slovo “sex” už v škôlke, kde to začali preberať so spolužiakmi. Vzhľadom k tomu, že sme nevedeli, ako to v škôlke prerozprávajú, bola naša odpoveď čo najjednoduchšia: keď sa majú dospelí veľmi radi, majú spolu sex a hovorí sa, že sa milujú. Viac vedieť nevyžadovala.“
1) „Dotýkať sa sám seba je príjemné a je to v poriadku.“
Už malé deti (niekedy dokonca aj bábätká) objavujú príjemné prežitky pri dotýkaní sa svojich pohlavných orgánov. Rodič sa často vydesí, keď zistí, že jeho dieťa sa napríklad trie o svoju hračku alebo akokoľvek dráždi svoje pohlavné orgány. Toto všetko je úplne prirodzené a ide o rovnakú ľudskú potrebu, akou je napríklad potreba jesť alebo vylučovať. Masturbácia je bežným prejavom sexuality.
Čo a ako povedať:
Vysvetlite dieťaťu, že je v poriadku dotýkať sa na intímnych častiach tela, že je to príjemné deťom aj dospelým a že sa tomu hovorí masturbácia/onanovanie. Zásadné je tiež vysvetliť, že masturbácia je súkromná, osobná a intímna vec a masturbovať je potrebné iba v súkromí a keď sme sami (tzn. napríklad sami v izbičke, nikdy nie v škole alebo v škôlke apod.).
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„Priznám sa, že sme sa o tom s dcérkou ešte nebavili. Teraz ma to trošku nakoplo :-) a myslím, že bude dobré, keď si to vyjasníme.“
2) „Vznikla som z mamičkinho vajíčka a otcovej spermie.“
Každé dieťa zaujíma, ako prišlo na svet. Je to jeho vývojová úloha pochopiť to. Preto je podstatné ani túto otázku nenechať bez odpovede alebo nedať nešťastnú odpoveď „až budeš väčší“, ale prísť s pravdivou odpoveďou vo chvíli otázky dieťaťa.
Čo a ako povedať:
Trojročné dieťa samozrejme nebudeme zaťažovať detailmi o pohlavnom styku, ale vystačíme si napríklad s informáciou, že dieťa vzniká z vajíčka mamičky a semena otecka a že vyrastá potom u mamičky v brušku. Až úmerne veku pridávajte anatomické podrobnosti, ako napr. popis pohlavného styku, spojenie spermie s vajíčkom a vývoj dieťaťa v maternici. Pomôžete si rôznymi encyklopédiami, kde deťom ukážete, ako všetko vyzerá a môžete si s nimi pohovoriť do takej miery, ktorá je pre nich zrozumiteľná.
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„Myslím, že dnes je veľa informácií jednoducho dostupných a deti si ich samé vyhľadajú. U nás to tak bolo, dcéra si informácie tak nejako zisťovala sama a nakoniec jej to v 6. triede v prírodopise dobre vysvetlili. Takže téma plodenia u nás prešla hladko.”
3) „Môžem si s Aničkou hrať na doktora?“
Dobre známa „hra na doktora“ predsa len môže rodičom nahnať strach a úvahy, či ju nezakázať. Účelom tejto hry u malých detí (cca 3-6/9 rokov) je skúmanie svojho tela a tela svojho vrstovníka (kamaráta, bratranca..), ktorá je motivovaná čisto objaviteľsky, ale nie sexuálne alebo eroticky. Toto objavovanie k vývoju dieťaťa patrí a nemusí vám robiť starosti.
Čo a ako povedať:
Rodičia by mali vedieť, že sa ich deti teraz takto hrajú a mali by si s nimi pohovoriť o tom, že sa môžu hrať a že podmienkou je iba to, aby sa neudialo nič, čo by im bolo nepríjemné alebo čo by nechceli. Ďalej by rodičia mali mať na vedomí, že ide o „aktivitu“ detí podobne starých a že je vekovo „obmedzená“ (napr. vo veku 10 – 12 rokov už najskôr nejde o hru na doktora, ale o sexuálne motivovanú aktivitu, ktorá už môže byť za hranicou).
4) „Ujo, ty sa ma nesmieš dotýkať!“
Veľmi podstatnú súčasť rozhovorov s deťmi o sexualite je vymedzenie intímnych hraníc. Dieťa sa musí od rodiča úplne jasne dozvedieť, čo sú jeho intímne partie, čo je zneužívanie a že sa detí na týchto miestach nikto (okrem napr. pediatra) nesmie dotýkať alebo ich chcieť vidieť apod. Rovnako sa dieťa musí dozvedieť, že ani nikto iný sa pred ním nesmie obnažovať. Je nutné dieťa poučiť aj o tom, že toto pravidlo sa týka aj jeho blízkych.
Čo a ako povedať:
Hoci sa Vám to môže zdať prehnané, nie je od veci vymyslieť dieťaťu nejakú vetu, ktorú môže povedať v prípade ohrozenia (napr. „Mne sa to nepáči a nemôžeš sa ma dotýkať“) a postup, čo ma urobiť (ihneď odísť, povedať to rodičom alebo inému dospelému, zavolať políciu, na linku dôvery apod.)
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„To je veľmi citlivá téma a určite záleží na veku dieťaťa, každopádne hovoriť by sa o tom určite malo. Dcéra je od nás poučená a hovorili o tom aj v škole. Myslím, že sme ju pripravili tak, aby sa nám nebála nič povedať a keby sa v takejto situácii ocitla, tak vie, že má povedať “Nerob to, nepáči sa mi to”, odísť a niekomu to povedať.”
5) „Mami, tiež budem mať prsia ako ty?“
Deti nad svojím telom a vývojom premýšľajú a majú veľa zvedavých otázok. Väčšina z nich vychádza z porovnania s rodičmi alebo inými dospelými. Tieto otázky môžu rodičovi dať vhodnú príležitosť, aby svojho potomka začal vo vhodnom veku chystať na obdobie puberty, ktoré je obdobím masívnych hormonálnych a fyzických zmien.
Čo a ako povedať:
Pri malých deťoch postačí krátka odpoveď, pri deťoch vo veku mladšieho školského obdobia už môžeme viac hovoriť o známkach dospievania, pokiaľ dieťa týmto smerom prejaví nejakú zvedavosťou (menštruácia, ochlpenie, zmeny telesných proporcií, sexuálna túžba a potreby, zamilovanosť). Vždy je dôležité dávať deťom komplexné pravdivé informácie, teda ako „anatomický“ pohľad, resp. vysvetlenie, tak aj informácie, čo sa môže odohrávať v mysli a emóciách dospievajúceho a jeho vzťahoch.
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„Ako malá nimi naša dcérka “vyzdobila” záchod, takže mi to nedalo a vysvetlila som jej, že keď bude staršia, bude ich raz do mesiaca potrebovať. Vyriešili sme s ňou tiež to, že keďže už má 12 rokov, mala by byť pripravená, že to príde čoskoro, aby ju to neprekvapilo a vedela, čo má robiť.”
6) „Čo ste to v noci robili v posteli?“
Toto je jedna z otázok, ktorá rodičov spravidla uvádza do rozpakov a zvažujú, či má dieťa dostať odpoveď. Určite má. Buď sa to dozvie od vás alebo sa spýta v škole, kde ale neovplyvníte, akú dostane odpoveď.
Čo a ako povedať:
Otvorene (a veku primerane) vysvetlite dieťaťu, že ste sa milovali, resp. mali sex. A na ďalšie zvedavé otázky typu „čo je sex“ odpovedajte vecne a citlivo, že ide o fyzický kontakt dvoch dospelých, kedy sa dotýkajú intímnych partií, bozkávajú sa, objímajú sa apod. Iste vás neminie otázka smerujúca priamo na „pohlavný styk“. Ani túto otázku sa nebojte po pravde zodpovedať, veď čo je divného na vete, že „k pohlavnému styku dochádza, keď muž vsunie penis do ženskej vagíny“.
Ako to vidí maminka Evka Ďuriačová?
„O milovaní myslím ani nie je potrebné veľa hovoriť, deti to vidia napríklad v seriáloch odmalička. Je potrebné im to objasniť, čo a ako prebieha naozaj, aby v puberte boli dosť opatrní a vedeli, ako sa chrániť.“
7) „Vraj som posledná z triedy, ktorá sa ešte s nikým nebozkávala.“ (Bára, 11 rokov)
Vplyvom zrýchlenej doby, tlaku médií a vrstovníkov sú deti tlačené k oveľa predčasnejšiemu dospievaniu, ako je zdravé. Je teda podstatné s deťmi vľúdne, ale presvedčivo, hovoriť o tom, čo patrí k ich veku a čo ešte nie. Aj napriek všetkej prevencii deti môžu začať sexuálne žiť skôr, ako sú na to pripravené a môžu sa tak ešte v detskom veku dostať do veľmi rizikových situácií.
Čo a ako povedať:
Pokúste sa od dieťaťa dozvedieť, čo sa stalo a čo prežíva. Často zistíte, že ide o tlak vrstovníkov a pocit vlastnej hodnoty. Ponúknite dieťaťu pochopenie pre jeho trápenia a zároveň vysvetlenie, aký fyzický kontakt k akému veku patrí. Preberte spolu tému správania sa kamarátok, potreby sexuálneho experimentovania a tiež potreby obľúbenosti v kolektíve. Podporte dieťa v tom, aby rešpektovalo svoje potreby a hranice a hájilo ich.
8) „Chlapci mi povedali, že som teploš, pretože mám rád Matiasa.“
Deti často používajú slová, ktoré počuli od dospelých alebo v televízii bez toho, aby poznali význam. Inokedy ale naopak význam poznajú a vedia svojho vrstovníka svojimi slovami veľmi zraniť. Deti vo všeobecnosti rýchlo pochopia, ako sa správa chlapec a ako sa správa dievča, s kým a s čím sa ktorý z nich hrá a ako kto vyzerá a na každú inakosť „vedia“ rýchlo upozorniť. To môže následne vyústiť v šikanu a je potrebné dieťa chrániť.
Čo a ako povedať:
Vysvetlite synovi, že Matias je jeho kamarát a že je v poriadku, že ho má rád. Vysvetlite mu, že „teploš“ je hanlivé pomenovanie pre homosexuála, tzn. muža, ktorý je citovo a fyzicky priťahovaný k mužom a nie k ženám. Je dôležité synovi citlivo vysvetliť, že keď má niekoho rád, nemusí byť zároveň homosexuál a že to sám spozná, až bude v puberte a adolescencii. Ubezpečte dieťa, že je pre vás v poriadku, aj keby bol homosexuál a že mu nikto takto nesmie nadávať. Vymyslite spolu, ako má nabudúce reagovať na zlé poznámky chlapcov a brániť sa.
