Práve čítate

Semienka na budúci rok – už nikdy nebudem kupovať priemyselné z obchodu

1279  
Zdieľať: 

Semienka na budúci rok – už nikdy nebudem kupovať priemyselné z obchodu

Zbierajte semienka! Je to ohromne upokojujúca činnosť, ktorá vás pohladí na duši hneď dvakrát. Prvýkrát, keď z odkvitnutých afrikánov, teda aksamietnic prstami vytiahnete zväzok dlhých semien. A druhýkrát ďalšie leto, keď z tých semienok vyrastie plný kvetináč (respektíve asi päť kvetináčov) nádherne kvetnúcich nových afrikánov. To vy ste im dali život. Toľko krásy z jedného jediného kvetu. Zázrak.

5. 7. 2024 4 min. čítania Jitka Součková
Semienka na budúci rok – už nikdy nebudem kupovať priemyselné z obchodu

5 dôvodov, prečo vyskúšať domáce semenárčenie

1. Je to radosť. Hlavne pre mestského človeka je to jedna z mála vzácnych príležitostí, ako sa dotknúť skutočnej prírody a pripomenúť si, že svet je ešte v poriadku. Pozbierať semienka totižto dokáže každý, úplne každý, aj vy!

A ak máte deti v tom správne zvedavom veku, môžete ich vďaka semienkam zabaviť a naučiť veľa zaujímavých a dôležitých vecí. Zapojte ich do celého procesu, nechajte ich vybrať rastlinu, pozbierať semienka a usušiť ich, spoločně vyrobte vrecúška s obrázkom a uložte ich niekam, kde ich na jar nájdete – a zábava bude pokračovať.

2. Sebestačnosť je trend. Aj keď pre väčšinu z nás to asi nie je ten hlavný dôvod, zdroj vlastných semienok je fajn. Z pár rastliniek získame zásoby na niekoľko sezón, nemusíme sa spoliehať na priemyselných výrobcov a platiť im kopu peňazí za balíček s pár semienkami.

Ale ak milujete jarné návštevy záhradníctva a labužnícke postávanie pred stojanmi so stovkami odrôd všetkého možného, môžete oba varianty skombinovať. Niečo kúpiť a niečo zobrať z vlastných zdrojov. Pretože ako sa dočítate ďalej, niektoré druhy rastlín sú na domáce semenárčenie vhodnejšie ako iné.

3. Keď to chcete bez chémie. Priemyselní spracovatelia pochopiteľne sledujú hlavne efektivitu a maximálny možný výnos. Z toho dôvodu sú ich semienka spravidla ošetrené morením proti predčasnému klíčeniu a na zničenie prípadných choroboplodných zárodkov. Niekomu to dáva zmysel, niekomu nie, rozhodnutie je na vás.

V každom prípade je dobré si vždy uvedomiť, že pri kvalite semienka začína celý pestovateľský úspech! Keď to vaše srdce ťahá skôr smerom k tzv. permakultúrnemu, prirodzenému a udržateľnému spôsobu záhradkárčenia, určite budete chcieť semienka bez chémie a nehybridné.

Hybridné vs. nehybridné semienka, to je to, o čo tu ide!

V čom je rozdiel? Hybridné semená sú geneticky modifikované, vznikli krížením s cieľom vytvoriť maximálne výnosnú a proti chorobám odolnú odrodu. Znie to krásne, ale bez chemických hnojív a postrekov by to nešlo. Navyše, hybridné odrody nie sú vhodné na zber semien, pretože sú geneticky nestabilné a nezachovávajú si pôvodné vlastnosti. Spoznáte ich podľa označenia F1 pri názve odrody. Všetky ostatné semienka sú nehybridné, tie sú na semenárčenie najlepšie.

4. Veľká šanca na úspech. Rastliny sa v kadečom podobajú ľuďom. Napríklad v adaptabilite. Jednoducho povedané, keď si niekde zvyknú, dobre tam prosperujú. A presne to robia semienka, ktoré pozbierame na svojej záhrade alebo na balkóne.

Rastliny sa prispôsobili podmienkam, ktoré u nás mali. Zvykli si na miestnu klímu, pôdu, škodcov, a aj na náš štýl pestovania. Naučili sa s nami žiť, prežili to, dozreli a svoje skúsenosti preniesli do semien. Tie sú teraz zase o kúsok odolnejšie a pripravené vydať zo seba na budúci rok na rovnakom mieste to najlepšie.

5. Všetko sa nedá kúpiť. Semenárčenie hrá zásadnú rolu v ochrane a udržiavaní starých, pôvodných a lokálnych odrôd. Ide o princíp, ktorý spopularizovali sadári, ale úplne rovnako funguje aj u osiva, hlavne u zeleniny.

Napríklad na našej záhrade sa pestuje jedna konkrétna paradajka, ktorá je skôr oranžová ako červená, na konci je trochu do špičky, má mäkkú šupku a chutí jednoducho božsky. Netušíme, čo je to za odrodu a či má nejaké meno. A je nám to jedno. Táto paradajka u nás prosto „býva“ veľa rokov, ja som ju jedla už ako dieťa – a ak niečo nepokazíme, budú ju jesť aj ďalšie generácie. Stačí každý rok vybrať dva najkrajšie plody, nechať ich dozrieť  až do ľahkej prezretosti a správne sa postarať o semienka.

Ktoré semienka zbierať a ako ich pripraviť na uskladnenie?

Jedlé plodiny do šalátu

  • Paradajky: dozreté a zdravé plody rozrežeme, lyžičkou hneď vydlabeme semienka aj s dužinou do malého pohára na zaváranie. Dolejeme vodu, zatvoríme a uložíme na teplé svetlé místo. Obsah začne pomerne rýchlo zľahka kvasiť, preto je nutné občas povoliť vrchnák a vypustiť vzduch. Po 2 – 3 dňoch (dlhšie nie, odštartovalo by sa klíčenie) sa semienka oddelia od dužiny, zlejeme ich a niekoľkokrát prepláchneme studenou vodou. Potom už ich stačí len dobre usušiť. Pozor na papierové utierky, ktoré sa na semienka lepia, radšej ich voľne rozložte na tanier a občas premiešajte.
  • Uhorky, tekvice: spracovávame na semienka podobne ako paradajky, krátkym prekvasením, prepláchnutím a usušením. Ideálne sú plody z prvej várky, ktoré majú odrodovo typické vlastnosti. Zbierame ich vo chvíli, kedy začne zasychať stopka a potom ešte necháme pár dní ležať na suchom slnečnom mieste. Pri uhorkách aj tekvici však číha zrada v podobe samoopelenia, rôzne odrody sa rady vzájomne krížia, preto je nutné brať semienka len z izolovaných rastlín. Alebo sa zmieriť s tým, že vám zo semien hokkaida za rok možno vyrastie maslová tekvica.
  • Papriky, ačokča: semienka zo zrelých strukov a plne vyfarbených paprík len vysypeme a necháme voľne doschnúť.
  • Hrach a fazuľa: ideálne pre deti a začiatočníkov. Tu sa nedá nič pokaziť. Struky necháme na rastline, kým nezačnú zasychať a hnednúť. Potom otrháme, vylúpeme, usušíme a je hotovo.
  • Šalát, rukola, kapucínka, machovka, divoké paradajky: sú nezmary, takže ich pokojne môžeme nechať vykvitnúť a prirodzene vysemeniť. Semienka prečkajú zimu ukryté v pôde a na jar na rovnakom mieste vyrastú aj bez nášho pričinenia.

Kvetinky na krásu

  • Slnečnica: celé hlavy zbierame až vo chvíli, kedy začnú samovoľne vypadávať prvé semienka. Vylúpeme, alebo sušíme vcelku.
  • Mak: môžeme nechať doschnúť priamo v makoviciach a získať parádne rumba gule. Najlepšie je, keď narazíte na makové pole tesne po zbere a pozbierate si pár makovíc modrého maku, ktorý má snehovo biele kvety.
  • Nechtík lekársky: necháme úplne vykvitnúť a potom dozrieť. Semienka zbierame, keď sú suché a hnedé. Úplne rovnako jednoducho je možné zbierať napríklad semienka afrikánov, cínií, margarétok a mnohých ďalších kvetín od neskorej jari až do jesene.
Léto v pestrých barvách

Léto v pestrých barvách

Do e-shopu
Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články