V rozprávkach ich bolo more. Pšenovej aj tej z Hrnček var! To sme sa s deckami bavili tým, že sme hádali, aká asi bola − slaná alebo sladká? Ja som bola vždy za sladkú, zrejme mišutkovú. Potom sme na kašu zabudli a radšej sme na raňajky jedli rožky s marmeládou. Ale ochutnať pšenovú kašu bol môj detský sen.
No a teraz sa nám obilné kaše vrátili ako súčasť zdravého životného štýlu. Ja som paradoxne začala s pohánkovou, na ktorú si človek pre jej charakteristickú chuť musí trochu zvyknúť. Pšenová kaša je naproti tomu rozprávka a splnila moje detské očakávania.
Čo teraz letí medzi mladými uvedomelými matkami a otcami, je teff. Milička habešská čiže eragrostis tef. Táto bylina z rodu tráv je 10 až 300 cm vysoká a pestuje sa v subtrópoch ako obilnina a krmovina. Jej semienka sú najmenšou obilninou doslova nabitou železom, vápnikom, vlákninou a proteínmi. Milička rastie aj u nás a niektoré jej druhy sú dokonca chránené. V Etiópii a Eritrei sa z kvasenej teffovej múky pripravuje národné jedlo nazývané injera, ktoré vzhľadom pripomína palacinky. Ja som teffovú kašu zmiešala s trochou pšenovej a pridala parmezán, citrónovú šťavu a olivový olej. Proste zmena!
Pohánková kaša
