A prečo o tom vôbec hovorím? V našej spoločnosti je stále zakorenená predstava, že tanec je niečo, čo robia dievčatá a ženy. Skrátka je vnímaný väčšinovou spoločnosťou ako niečo ženské. A ja by som chcel toto zmeniť.
Tanec je pre všetkých!
Rovnako ako si spoločnosť zvykla na šoférku električky, pilotku, alebo aj prezidentku, mala by s rovnakým metrom pristupovať aj k chlapcom/mužom, ktorí tancujú. Pretože tak, ako inštalatérku baví opravovať vodovodné potrubie, tanečníka teší pohyb, hudba a tanečné sály.
Keby za vami prišiel váš syn s tým, že chce chodiť na balet, mali by ste radosť, alebo by ste sa báli, že bude zženštilý a ostatné deti sa mu budú smiať? Dobre si svoju odpoveď premyslite. Vaša reakcia je totižto úplne zásadná. Ak sa necháte ovplyvniť zarytými spoločenskými názormi, celú túto myšlienku sami podporíte a vášho syna možno pripravíte o super koníček. Ak chce váš syn chodiť na lekcie baletu, nevyhovárajte mu to. Naopak, ukážte mu, že na tom nie je nič zlé a že má vašu plnú podporu.
Kauza, ktorá roztancovala aj Times Square
Aj keď si myslíme, že žijeme v modernej a civilizovanej spoločnosti, občas sa objaví informácia, ktorá nás posadí naspäť na zadok. Rovnako sa stalo pred 2 rokmi, keď médiami prebehla kauza, v ktorej sa moderátorka Lara Spencer v americkej show Good Morning America verejne vysmiala britskému princovi Georgovi za to, že chodí na lekcie baletu. Možno by ste nad jej komentárom mávli rukou. Prečo je ale dobre, že sa tak nestalo?
Princa Georgea, syna princa Williama a jeho manželky Kate, pozná takmer každý. Preto keď niekoho takého televízna moderátorka zosmiešňuje, ide príkladom ostatným a ukazuje, že vysmievať sa chlapcom, ktorí baletia, je OK. A práve v tom je ten problém.
Málokto ale čakal, že jedna hlúpa poznámka rozhýbe celosvetové hnutie s názvom #boysdancetoo. Choreografi a tanečníci doslova zaplavili sociálne siete svojimi príspevkami, kde tancujú po boku známych spevákov a speváčok a vysvetľujú, že chlapci tancujú tiež.
Celá situácia vyústila v baletnú flashmob pod taktovkou svetoznámeho choreografa Travisa Walla na newyorskom námestí Times Square, kde 300 baleťákov ukázalo, že stoja za princom Georgeom! Správa obletela svet, moderátorka sa verejne ospravedlnila a ja dúfam, že sa ľudia aspoň trochu poučili.
Prečo ma mrzí, že som nechodil na balet, ale na keramiku?
Z pohľadu profesionálneho tanečníka vám môžem povedať, že doteraz ľutujem, že som ako dieťa balet premeškal.
Aj keď som celkom pružný, vo svojich 30 rokoch už by som baletnú techniku doháňal naozaj ťažko. Rozumiem jej základom, poznám niektoré názvy, ale keby som mal hrať princa Siegfrieda v Labuťom jazere, bol by s mojou kariérou raz a navždy koniec.
Môj pohybový slovník je zložený z úplne iných techník a pohybov, ktoré s baletom vôbec nesúvisia. Viem však, že jeho základy sú skvelými stavebnými kameňmi pre všetkých tanečníkov. Ak človek začne včas prekladať balet inými technikami, môže sa stať skvelým univerzálnym a multižánrovým tanečníkom.
U nás tanečná výuka takto systematicky veľmi nefunguje. V zahraničí je bežné, že balet patrí k základom všetkého tancovania a ak sa chce človek tancom živiť, mal by baletné lekcie absolvovať rovnako ako lekcie všetkých ostatných štýlov. Z tých si potom vyberie ten, ktorý ho baví a brúsi ho k dokonalosti.
4 tipy, s ktorými spoznáte, či dať dieťa na balet
Keď doma zapnete hudbu, začne sa hneď hýbať: Hudba je základným hnacím motorom tanca. Keď je pesnička pekná, rozhýbu sa boky aj vám, no nie? Ak to hýbe aj s vaším dieťaťom, je na čase jeho talent rozvinúť.
Dokáže sa držať základných pokynov: Nie každé dieťa je schopné počúvať a už vôbec nie pokyny „cudzích“ ľudí. Keď povie pani učiteľka, čo má robiť, musí byť schopné poslúchať.
Vie, ktorá je ľavá a ktorá pravá: Niekto má obe nohy ľavé a iný zase vždy používa tú druhú pravú ruku. Aby váš malý tanečník lekcie v pohode zvládol, musí vedieť rozlíšiť, ktorá je ľavá a ktorá pravá.
Je malé, ale sebestačné: Na krúžkoch, kde je viac ako päť detí, sa učiteľka/lektorka musí venovať všetkým rovnako… Ak je váš malý tanečník samostatný a nezávislý na pozornosti rodičov a iných dospelých, potom už je zrelý na baletné piškóty.
Ja som ako dieťa chodil na „tančeky“ a v puberte na street dance, do ktorého som sa zamiloval, ale nech som bol kdekoľvek, s posmeškami som sa stretol všade. Ale aj tak by som nič nemenil. Viem, že toto je niečo, čo dokážeme ako spoločnosť zmeniť, keď začneme každý sám od seba. Nejde totiž len o tento konkrétny prípad. Rovnakú logiku môžeme aplikovať na rôzne každodenné situácie. A my, ako (budúci) rodičia, máme tú moc toto zmeniť.
V dobrej nálade za daždivých a chladných dní
Vyberte svojim najmenším dobrodruhom pohodlné, nepremokavé a hrejivé kúsky, v ktorých ich nezastaví nepredvídateľné počasie.
