Všemožné bloky a zošity si vozím z ciest ako suveníry a nech som kdekoľvek, nevynechám miestne papiernictvo. Tak krásne to v nich vonia! Nikdy som sa nevzdala klasického diára – potrebujem si udalosti a úlohy zapisovať rukou, odškrtávať a potom si túto pamäť uplynulého roka odložiť do knižnice. A priznám sa, že na začiatku školy vždy trochu závidím deťom všetky tie farebné zošity a ceruzky, ktoré si nakupujú.
Papier, alebo technológie? Kombinujem ich ako oblečenie. Jasné, že používam aj zápisky v mobile, ktorý je na uloženie rýchlej poznámky často praktickejší a kdekoľvek rýchlo po ruke, a ako doplnkový organizér využívam napríklad aj aplikáciu Trello. Papierový diár skrátka nemá notifikácie, ktoré sa občas hodia, a tak je výhodné rôzne prístupy kombinovať – napríklad keď nechcem zabudnúť na žiadne narodeniny alebo potrebujem niečo dôrazne pripomenúť v konkrétny čas.
Písanie rukou určite nie je len pre milovníkov histórie
Čo sa týka učenia, bez papierov, textu písaného rukou a možnosti podčiarkovať si dôležité informácie farebnými pastelkami, nikdy by som sa nič nenaučila, nieto aby som zložila maturitu alebo skúšky na vysokej škole.
Škatule plné školských zápiskov a ručne písaných slovníčkov, ktoré sú u mňa vedľajším produktom nadšenia do cudzích jazykov, mám dodnes zahrabané niekde v pivnici a nie som ochotná ich vyhodiť.
Písmo aj papier sú s nami, ľuďmi, už niekoľko tisíc rokov. Písanie rukou zatiaľ nevytlačili ani moderné technologické vynálezy a dúfam, že sa to ani v budúcnosti nestane. Ak tiež patríte ku „kmeňu ručného písania“, verte, že písanie rukou nie je ani v čase mobilov, tabletov a ľahkých notebookov, ktoré si môžeme vziať so sebou do kabelky, určite žiadny nostalgický rozmar.
Bifľujem iba s ceruzkou v ruke
Fakt, že písanie rukou je pre ľudí veľmi prospešné, potvrdzujú aj rôzne výskumy.
Zo všetkých upozorním na jeden prieskum, do ktorého Pam A. Mueller a Daniel M. Oppenheimer zapojili študentky a študentov, ktorí si v škole pri prednáškach zapisujú rukou, alebo do laptopu. Tí, ktorí písali ručne, si toho viac zapamätali a pochopili ako ich laptopoví kolegovia.
Písanie rukou má totiž na pamäť a učenie pozitívny vplyv, čo ukázali aj neurovedci, ktorí skúmajú fungovanie mozgu. Ruka a mozog sú prepojené a pri písaní rukou sa v mozgu aktivujú tie správne centrá pre ľahšie zapamätanie.
„Keď píšeme, hneď sa učíme,“ zhŕňa jednoducho všetko, čo sa pri písaní rukou deje v mozgu, aj fyziológ a neurofyziológ František Vyskočil.
Tento vedec tiež rád vysvetľuje, že kým písanie na tablete je podobné tomu, keď kráčame alebo bežíme, písanie rukou je oproti tomu ako balet, do ktorého sa zapája aj naša duša.
„Pri písaní rukou sme tiež oveľa koncentrovanejší,“ dodáva Jakub Pok, tréner pamäti a zakladateľ Školy pamäti. Vyzdvihuje fakt, že na rozdiel od tabletu alebo počítača, papier pre nás nemá prichystané ďalšie lákadlá, ktoré znižujú naše sústredenie. Nikde nevyskakujú žiadne notifikácie, nedajú sa tu otvoriť iné okná alebo aplikácie, nedochádza batéria a nie ste jednoducho ničím rozptyľovaný. „Nesústredenie je totiž často najväčší zabijak dobrej pamäti!“
Tiež si text farebne zvýrazňujem a rôzne graficky oddeľujem. Keď si chcem neskôr spomenúť, čo bolo na papieri napísané, najskôr sa mi vybaví, ako stránka vyzerala a informácie mi potom v hlave vyskočia skoro samy. Pre niekoho sú tieto detaily celkom nepodstatné, ale mňa by napríklad prázdny papier zbytočne rozptyľoval. Zamyslite sa tiež nad tým, aké pomôcky sú vám sympatické. Verím, že to potom pomáha s koncentráciou.
Keď sa učím, má na mňa vplyv aj druh papiera, ktorý použijem. Osobne preferujem hladký biely papier a najradšej mám ten, kde sú namiesto klasických riadkov naznačené bodky. Zostáva mi priestor na to, aby som si mohla tvoriť nákresy alebo veľké nadpisy a zároveň sa netúlam po papier, keď chcem písať pekne rovno.
Prepisujem, keď sa chcem viac sústrediť
Ak budete písať rukou, lepšie sa koncentrujete a tiež sa budete ľahšie učiť, ako keď si pred seba len položíte text, ktorý sa chcete nabifľovať. A pod to by som sa mohla podpísať.
Radšej text prepíšte rukou alebo si z neho aspoň urobte na papier výpisky. Navyše sa písanie rukou spája aj s podporou kreativity, tak sa nebojte kombinovať rukopis s obrázkami, značkami a farbami. Nehovoriac o tom, že sa pri písaní zapája veľké množstvo svalov a nervov, jednoducho k slovu prichádza aj potrebný tréning jemnej motoriky.
A potom je tu ešte jedna okolnosť, ktorá nahráva ručnému písaniu, ceruzkám, perám a papieru. Viac ako so zapamätaním informácií súvisí s čuchom a emocionálnou pamäťou. Dodnes si spomínam, ako pekne voňal atrament, ktorým som v prvej triede krúžila do zošita svoje prvé kostrbaté písmenká. Aj papier vonia a môžeme z neho vyčuchať spomienku. Nedávno som zistila, že dokonca existuje fascinujúca pomôcka, ktorá prehľadne kategorizuje vône prastarých kníh a historikom pomáha pri rozpoznávaní starých tlačí podľa toho, ako papier kníh zapácha alebo vonia – po vanilke, po čokoláde, po rybách…
„Je už dávno dokázané, že čím viac farieb, emócií a zmyslov vrátane čuchových vnemov do procesu zapamätávania zapojíte, tým lepšie výsledky dosiahnete,“ dopĺňa na záver lektor Školy pamäti Jakub Pok.
Prečítajte si tiež:
Novinka od Tchibo: Kofeínová voda Coffizz
Ochutnajte pramenitú vodu so silou kofeínu odpovedajúcou dvojitému espressu. V dvoch príchutiach v predajniach Tchibo, v širokej sieti supermarketov a na benzínových pumpách.
