Mesto Chiang Mai v severnom Thajsku je vyhľadávanou destináciou cestovateľov, zahraničných odborníkov a digitálnych nomádov. Mnohí z nich tu strávia niekoľko mesiacov v roku. Kaviarne tu rastú ako huby po daždi, aby uspokojili potrebu nielen po pekných podnikoch, kde môžu títo ľudia pracovať na počítači, ale aj ich chuťové bunky. Jedna z nich, Nine One Coffee, je miesto s nádherným interiérom, kde vydržíte sedieť hodiny a popíjať skvelú bio kávu. Keď sa nám naskytla možnosť navštíviť jeho farmu v horách, neváhali sme.
Káva namiesto ópia
Ešte predtým sa na chvíľu zastavme pri histórii kávy v Thajsku, ktorej korene siahajú len do roku 1976. Vlani zosnulý kráľ Bhumibhol Adulyadej vtedy spustil projekt, ktorý mal nahradiť vtedajšie rozšírené pestovanie ópia pestovaním kávy. Klíme hôr na severe krajiny svedčilo pestovanie arabiky, na juhu sa zase dobre ujala robusta. Ľudia si pitie kávy rýchlo obľúbili a káva sa stala súčasťou bežného života. Dnes na ňu narazíte takmer všade, od kaviarní cez reštaurácie až po stánky na ulici. Krajina sa dnes zaraďuje medzi najväčších exportérov kávy na svete.
Plantáž kaviarne Nine One Coffee leží v horách, asi na polceste z Chiang Mai do Chiang Rai. Východiskovým bodom sa pre nás stala kaviareň Nine One hneď pri ceste, kde nás privítal pán One. Naložil nás do starého džípu bez strechy a po prašnej ceste sme vyrazili do džungle.
Strmým terénom sme mierili stále vyššie a hlbšie, zatiaľ čo nám sprievodca vysvetľoval, že kávu sa rozhodol pestovať preto, aby pomohol zachovať pôvodný prales. Alternatívou bolo vysadiť jablone, liči alebo ananás, v tom prípade by sa však prales musel vyrúbať. Kávové kríky rastú medzi stromami na strmých svahoch, kam sme sa museli škriabať pešo.
Pán One nám ukázal červené bobule, ktorými sú riedko posiate vetvičky ešte mladých kávovníkov, ktorých produkcia by sa mala po čase až zdvojnásobiť. „Máme tu okolo sto tisíc kríkov, čo ročne vynesie ročne tesne nad tonu kávových zŕn.“
Po prechádzke džungľou sme zišli z kopcov k budovám pri rieke, kde sa bobule triedia a spracovávajú. Stroje tu poháňa elektrina vyrobená vodným mlynom, farma teda nielenže spracúva biosuroviny, ale je aj ekologická a šetrná voči prírode. Na spracovanie kávových zŕn sa používajú tri metódy. „Pri suchej metóde sa bobule najprv spolu so šupkou a dužinou usušia, potom sa zrná oddelia a mechanicky čistia,“ opisuje nám pán One. „Ďalej využívame metódu honey, pri ktorej sa odstráni iba šupka a zrno sa suší spolu s dužinou, aby sa do nej dostali cukry a káva získala sladkú chuť.“
„Posledným procesom je premývanie. Zrná sa vo vode zbavia šupky aj dužiny a po 12 až 72 hodinách fermentácie sa usušia.“
Po návrate do kaviarne sme ešte ochutnali espresso, ktoré v roku 2014 získalo cenu na súťaži barmanov z celého Thajska. Cestovanie za kávou pre nás znamená objavovanie bohatej chuti skladajúcej sa z mnohých odtieňov a zároveň spoznávanie miest hlboko v džungli alebo v horách, ale aj stretnutia s ľuďmi, ktorí stoja na začiatku spracovateľského reťazca, na konci ktorého je voňavá šálka obľúbeného nápoja.
Každopádne je dobré poznať, koľko práce za šálkou kávy väzí. Či už pochádza z juhovýchodnej Ázie alebo z Južnej Ameriky, vždy stojí za to si ju vychutnať.
