Vo svojom okolí som sa navyše často stretávala s názorom, že box je len mužskou záležitosťou – nič pre krehkú babu. A tiež, že takéto „násilie“ sa ku mne nehodí. Úprimne, nesúhlasím ani s jedným. Bojovým športom sa totiž venuje veľa žien, aj malých a chudých blondínok, ako som ja. A že sú bojové športy príliš bojové? Vôbec to tak nevnímam. Pre mňa je to úžasná príležitosť, ako sa naučiť prepájať pohyby tela s hlavou a zároveň je to pre mňa ventil a príjemný prostriedok, ako si zlepšiť fyzičku. To, že sa v prípade potreby navyše dokážem (aspoň dúfam) ubrániť, je už je čerešničkou na torte.
Protipól k pracovnému tempu
Mám jemnú prácu, voľný čas som trávila pri koňoch, no postupom času som začala pociťovať, že tú nahromadenú energiu potrebujem niekde vypustiť.
Teraz, vo svojich 22 rokoch už nejakú dobu pracujem každý deň s tehotnými ženami a bábätkami… Asi si viete predstaviť tú milú energiu. Nežnosť, pokoj, láska. Nádherné poslanie, ktoré ma baví a napĺňa. Ale rovnako ako pri každej inej práci (hoci si to väčšina ľudí nechce pripustiť) je potrebné myslieť na psychohygienu. Niečo, čo bude protipólom a pomôže vám vypnúť, vyčistiť hlavu a myšlienky.
Mám dva kone, lúky, lesy … To je síce super, no stále také jemné. A tak som začala rozmýšľať nad tým, že potrebujem robiť niečo, kde sa vybijem. Niečo, kde sa odpútam od svojho jemného, ženského ja a podporím svoju prevažujúcu mužskú energiu a silu. Na mladú mamu to znie šialene, však? Ale je to tak.
Máte osobnú skúsenosť s nejakým bojovým športom?
Zlepšiť si fyzičku a dokázať sa ubrániť
Vždy som trávila viac času s chlapcami a už na základnej škole som sa prvýkrát pobila. Ale poďme zo základky do súčasnosti. Ako takmer každá mamina – ešte k tomu podnikateľka, som všetko odkladala a zabúdala na seba. Stále som riešila len prácu, dieťa a kone. A ako to tak býva, vesmír sa ozve sám.
Až som sa v januári dostala do nepríjemnej fyzickej potýčky a povedala si: „Ok, teraz potrebujem okamžite zvýšiť sebavedomie, hlavne pokiaľ ide sebaobranu.“ Jednoducho, že chcem z tejto oblasti niečo vedieť.
Skutočne som sa chytila až pri druhom trénerovi
Bol február. Prišla som na prvú lekciu boxu k jednému srbskému trénerovi. Už som mala za sebou zopár pred i po covidových tréningov a uvedomila som si, že tento štýl tréningov nie je to pravé orechové.
Prišlo mi, že vôbec neriešime základné techniky, sústredíme sa len na rýchly výkon a vybitie sa. Spomenula som si na časy s koňmi, keď som musela skúšať rôznych trénerov a koučov, kým nám sadol ten pravý, ktorý nás posunul ďalej.
A tak som sa rozhodla, že do seba zainvestujem ešte viac a našla som si mladého trénera Willyho, ktorý trénuje v pražskom Lanna Gyme aj pár známejších ľudí – napríklad raperov z Blakkwoodu. A tak som začala chodiť na súkromné hodiny muay thai.
Aký je rozdiel medzi boxom a muay thai?
V klasickom boxe sa nepoužívajú helmy a hlavne – sú povolené iba údery päsťami (okrem chrbta).
V muay thai (thajský box) sa okrem helmy dávajú dole aj topánky a, naopak, môžete tu schytať úder lakťom či kolenom.
Nejdete sa mlátiť, učit esa synchronizovať hlavu a telo
Stojím v hale pri ringu a zisťujem, že technicky toho vlastne veľa neviem a že to bude peklo. Willy mi ukazuje, ako fungujú ruky s nohami a ja zisťujem to, čo väčšina divákov a laikov nevidí – box/muay thai nie je len o úderoch a krvi. Je to o neskutočnom sústredení sa na svoje telo, o synchronizácii nielen rúk a nôh… no aj hlavy a všetkých svalov v tele.
Môj tréner je na svoj vek veľmi skúsený a riešime aj celkovú fyzičku. Bez toho to totiž nejde. Po prvej lekcii som bola tak nadšená, že sme si hneď dohovorili pravidelné tréningy raz týždenne. A pri tom som už zostala.
Sú podľa vás bojové športy vhodné aj pre ženy?
Veľká časť tréningu je o budovaní fyzičky
Na začiatku môjho tréningu je vždy krátky strečing, a potom mi Willy rovno podá švihadlo a pár minút si skáčem v tempe. Alebo mi (aj k švihadlu) vymyslí kombináciu výbehov do schodov, napríklad s angličákmi. To teda býva dosť dobrá rozcvička. Už tu sa potím, ako keby som vyšla z bazéna.
Potom sa sústredíme na rovnováhu tela a zapojenie hlbokého stabilizačného systému. Využívame napríklad medicinbal, debnu na výskoky i zoskoky, činky a ďalšie pomôcky. Až po tom, čo ma tréner pol hodinu potrápi s týmito aktivitami (pri ktorých, napríklad, zisťujeme, že mám ľahko oslabenú ľavú časť tela – preto sa mi horšie ovláda a flákam ju) si na ruky namotávam bandáže. V tréningu sú veľmi dôležité, pretože vám fixujú zápästie a palec a chránia aj kĺby. Na bandáže si nasadzujem svoje infantilné ružové boxové rukavice :-) a ideme na to.
Samotný box a pilovanie techniky – moja obľúbená časť
Tu už cítim, ako krásne mi ide adrenalín do krvi. Ale poviem vám – je to ťažký oriešok. Dať technicky dobrú ranu a k tomu byť uvoľnená. A ešte do toho vložiť silu…
No, než sa rozhýbem, zaberie to pár úderov, no pravidelné tréningy robia svoje, a aj Willy ma chváli za progres. Väčšinou vymyslí rôzne kombinácie, ktoré neukážu len technickú zdatnosť, ale preveria aj to, ako veľmi som pripravená.
Takže sa stáva, že sa tesne po mojom prednom/zadnom direkte (priamy úder päsťou) nečakane vyrúti Willy a ja musím uhnúť tak, aby som aj po tomto manévri bola pripravená v správnom a stabilnom postoji chrániť si tvár a mať silu na spätnú ranu. Kombinujeme teda rany päsťou – direkty, háky (bočné údery) a zdviháky. Ďalej kopy kolenom – front kick, side kick a kopy holeňou – low kick (do stehna), middle kick (do rebier) a high kick (na hlavu).
Po necelej pol hodine intenzívneho trénovania všetkých možných techník na Willym sa presúvam k vreciam a chvíľu trénujeme napríklad kondične, na rýchlosť – čo najviac ľubovoľných úderov v čo najkratšom čase. Tu to vyzerá ako pohodička, no keby ste videli moje okopané priehlavky… Vrecia sú dosť tvrdé a poriadne kopnúť 10 x za sebou pravým a potom ľavým priehlavkom o vrece, je celkom šupa. Ale stojí to za to.
Nohy hrejú, srdce mi búši a ja viem, že robím pre seba to správne. Pri trénovaní na vreci už idem z posledného, ale pri správnej podpore trénera zbieram zvyšky síl a mlátim, čo to dá!
A týmto náš tréning nekončí. Vo drvivej väčšine prípadov si ešte vyskočím na hrazdu a dám si pár zhybov alebo sklápačiek na zemi. To už je podo mnou mláka potu a ja som totálne spokojná, pretože viem, že som zo seba dostala maximum. S Willym si tľapneme a vieme, že sa vidíme najneskôr ďalšiu stredu. Posledné týždne sa už totiž snažím chodiť dvakrát týždenne, tak veľmi ma to dobíja.
Naučilo ma to viac než len správne udrieť
Vďaka tomu, že som začala takto trénovať, sa mi celkovo upravil životný štýl.
Nikdy som nejedla nejako extra „zle“, ale teraz ešte prirodzenejšie a viac siaham po vyváženom, naozaj výživnom a kvalitnom jedle, pretože verím, že všetko, čo telu dám, sa mi v dobrom vráti. A to sa odo mňa prirodzene učí aj môj malý syn, čo je podľa mňa jednoducho najviac.
Často doma trénujem aj mimo mojich oficiálnych tréningových dní – keď k nám niekto príde na návštevu a v mojej spálni vidí visieť boxovacie vrece, často mu to príde smiešne. Ale ja už bez tohto druhu pohybu proste neviem byť. :-)
//banner do kolekce Active – Športová výbava nielen na box – Vyberte si pohodlné športové oblečenie z najnovšej kolekcie
