Samozrejme viem, že tie veci nepotrebujem. Ale ten dopamín z nákupu… na ten si človek ľahko zvykne. Aby som teda nakupovala naozaj len to, čo dáva zmysel, neodľahčila peňaženku viac, než je nutné, a nezaťažovala planétu zbytočnosťami, dala som dokopy 5 otázok, ktoré si kladiem predtým, kým si niečo nové kúpim.
„Existuje veľa nepraktických vecí, ktoré mi prinášajú čistú radosť – a to na dlhé roky. A tiež veľa praktických, ktoré jednoducho nepotrebujem.“
Kedysi som nakupovala impulzívne. Niečo som uvidela a mala som pocit, že to musím mať. Potom sa na tú vec len prášilo niekde na dne krabice a čakala, kým ju vyhodím pri jarnom upratovaní.
„Vedieť rozlíšiť veci, ktoré si naozaj potrebujem kúpiť, od tých zbytočných, je prvý krok k zodpovednému nakupovaniu – a tým aj k udržateľnému rozpočtu a domácnosti.“
Týchto 5 otázok mi pomáha rozoznať veci, ktoré pre mňa budú mať skutočnú hodnotu, od tých, po ktorých túžim len preto, že sú v zľave alebo preto, že podlieham momentálnej nálade. Nebojte sa – nie je to žiadna veda ani účtovníctvo pre pokročilých. Zvládne to každý. V podstate ide hlavne o to, aby ste sa pred každým nákupom na chvíľku zastavili a trochu ho premysleli.
Čo je to zodpovedné nakupovanie?
Zodpovedné nakupovanie je spôsob, akým ľudia robia rozhodnutia pri nákupoch tak, aby brali ohľad nielen na svoje potreby a priania, ale aj na širšie dopady svojho správania – napríklad na životné prostredie, pracovné podmienky ľudí, ktorí produkty vyrábajú, a udržateľnosť ekonomického systému.
Otázka 1: Mám na to?
Základná a neúprosná otázka: „Môžem si to dovoliť?“
Najmä po výplate môže byť zradná, preto si vždy radšej spočítam, ako dlho na tú vec musím pracovať. Vtedy presne vidím jej reálnu hodnotu – prepočítanú na môj čas.
- Stojí mi za to pracovať týždeň len preto, aby som si to kúpila?
- A ak áno, budem sa musieť na konci mesiaca uskromniť niekde inde? Kde presne?
- Stále to za to stojí?
- A ak už teraz viem, že si to jednoducho nemôžem dovoliť – stojí mi za to si na to požičať?
- Čo to bude znamenať pre ostatné výdavky?
- Kde budem musieť škrtať? Nebude mi niečo z toho chýbať?
Otázka 2: Potrebujem to?
Znie to jednoducho, ale je to jedna z najťažších otázok.
Aby som si to uľahčila, začínam prakticky: najprv sa sama seba opýtam, či už danú vec nemám, alebo či nemám niečo podobné. Potom sa snažím predstaviť si, ako ju využijem.
Pozor – počíta sa aj obyčajná radosť! Len je dobré si úprimne priznať, ako dlho tá radosť potrvá.
Otázka 3: Prečo to chcem?
A s ňou aj podotázky: Prečo nakupujem? Ako sa cítim? Nenudím sa len? Nekonám impulzívne?
Ani ja nie som proti dobrému koláču a kávičke, keď mám zlý deň. O tom tento článok nie je. Skôr si položte otázku, či vás neláka kúpiť si nové topánky len preto, že sa cítite pod psa a dúfate, že zázračne zlepšia váš život.
Môžem s istotou povedať – nezlepšia. Prinesú len krátkodobú radosť.
Otázka 4: Ako často to budem používať?
Ak si uvedomím, že tú vec naozaj potrebujem, prichádza na rad realistické očakávanie – ako často ju budem reálne využívať.
…a či by nebolo výhodnejšie si ju požičať – jednorazovo alebo pravidelne. Zároveň si môžem uvedomiť, že ak si ju kúpim, môžem ju aj požičiavať ďalej, čím sa jej udržateľná hodnota výrazne zvyšuje.
Zdieľaná ekonomika v skratke:
Zdieľaná ekonomika je model, v ktorom ľudia zdieľajú alebo prenajímajú svoje nevyužité zdroje iným, často cez online platformy. Dnes to nie sú len byty a autá, ale aj náradie alebo kabelky! Tento prístup zvyšuje efektivitu využívania zdrojov, znižuje náklady a podporuje udržateľnosť.
Otázka 5: Ako dlho (mi) to vydrží?
Ak už viem, že to využijem, premýšľam nad tým, ako dlho mi daná vec vydrží – alebo ako dlho mi vydrží nadšenie pre ňu.
Sú s ňou spojené aj ďalšie náklady? Vyžaduje údržbu? Bude ma to stáť viac času a peňazí, než som si pôvodne myslela? Závisí to od kvality, ceny aj znalosti seba samej – a ako rýchlo u mňa vyprchá prvotné nadšenie.
Vždy myslite aj na vedľajšie náklady – údržba, opravy, príslušenstvo, čas…
Okrem toho tiež premýšľam nad tým, z akého materiálu je daná vec vyrobená. Pri oblečení dávam prednosť bio bavlne a viskóze, pretože mám odskúšané, že ich životnosť je dlhšia. Zároveň ich výroba tak nezaťažuje planétu. Pri nábytku sa snažím radšej našetriť na kvalitnú drevenú vec a podobne.
Neodpovedám si na tieto otázky vždy. Niekedy si jednoducho chcem urobiť radosť. Ale vo všeobecnosti mi tento systém veľmi pomáha – zastaviť sa a uvedomiť si svoje nákupné návyky. A často prídem na to, že tú vec pokojne oželiem – a radšej si našetrím na nejaký zážitok alebo výlet.
A čo vy – pridali by ste nejakú otázku k môjmu zoznamu? Napíšte nám na Facebooku.
Čítajte tiež
Udržateľnosť v Tchibo
Nesieme zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme nielen dnes, ale chceme v ňom žiť aj zajtra. Mrknite sa na naše kroky smerujúce k udržateľnosti.
