Držať pôst som sa rozhodol z viacerých dôvodov, pričom hlavným bola túžba po zmene. Uvažoval som takto: svojím životom vytváram určitý obrazec správania a činov, ktorý je prepojený s obrazcom, ktorý vytvára okolie a spoločnosť. Tie sa navzájom ovplyvňujú, preto ak zmením svoje správanie, musím logicky zmeniť aj spoločný obrazec. Jednoducho povedané − zmením aj to, čo ma trápi a čo nemám zdanlivo možnosť ovplyvniť.
Motivácia
Motivácia je veľmi dôležitá a stojí na úplnom začiatku. Je nutné vedieť, prečo chcem vôbec držať pôst, aký to má mať pre mňa prínos, čo od toho očakávam a aké dôvody ma k tomu vedú. Tieto skutočnosti si je dobré definovať. Zhodnotiť a zohľadniť zdravotný stav, celkový životný pocit aj situáciu, v ktorej sa nachádzate. Ďalším krokom je odhodlanie, ktoré je rovnako dôležité ako motivácia.
Rozhodnutie
Moje rozhodnutie nejesť a piť len vodu prišlo náhle. Chcel som zmenu a nemohol som ju urobiť inak, tak som si ju vymedzil tým, že nebudem jesť, že budem len piť. O pôste som v tom čase nevedel takmer nič. Vedel som však, že popritom musím chodiť normálne do práce a snažiť sa zabezpečiť všetko tak ako dovtedy. Do práce som v tom čase chodil aj cez víkendy, žiadne voľno nebolo. Bol som v situácii, keď to tak bolo potrebné.
Priebeh
Po prvých dňoch len o vode ma prepadli chute. Väčšina ľudí zamieňa hlad s chuťou − chuť sa dokáže dobre maskovať za hlad. Hlad som nemal po celý čas pôstu, ale chuť, pocity, vône a túžba po jedle sa postupne stupňovali. Na začiatku mi bolo aj ľúto, že je toľko dobrých jedál, ktoré poznám a mám rád a že sa ich mám zrazu vzdať. V blízkom okolí mi denne s láskou ponúkali vyberané lahôdky, aby ma od pochabosti môjho divného rozhodnutia nejesť odradili. Bolo to milé, ale márne.
Jeden známy mi poslal e-mailom odkaz na nejaké informácie o pôste s tým, že je fajn, že som sa rozhodol pre očistu, tak nech o tom aj niečo viem. Tam som získal prvé informácie o tom, že pôst je žitie o vode, o priebehu pôstu, , aké sú pozitívne účinky a možné riziká pôstu, na čo si dať pozor atď. Boli to pre mňa nové informácie. Hovoril som si, že aspoň porovnám skúsenosti druhých s pocitmi, ktoré teraz zažívam sám.
Najhoršia je chuť na jedlo
Počas 3. až 7. dňa u mňa zosilnela chuť na jedlo o sto percent, ale skrotil som ju tým, že som si uvedomil, že je to chuť a nie hlad, čo ma trápi. Zostal som pri túžbe po dosiahnutí cieľa, ktorý som si vytýčil. Cieľ nebol v tom, koľko dní vydržím, ale zmena, ktorá nastane.
Žitie z vody
Po treťom dni môjho zvláštneho pôstu som prestal piť bublinkovú vodu, ktorú som vtedy pil už asi ako jedinú tekutinu. Pil som ju preto, aby som cítil, že vôbec niečo pijem − obyčajná voda mi totiž nechutila.
Avšak tým, ako sa začalo meniť moje vnímanie, mi zrazu voda s bublinkami začala pripadať ako kyselina. Pálila, nechutila, nedala sa piť a po čase som sa náhle vrátil k obyčajnej vode. Ako čas šiel, znova som začal cítiť chuť vody a rozlišovať vodu živú, pramenitú, od vody mŕtvej, chemicky upravenej.
Deň desiaty
Na internete písali, že v tomto čase prichádza prvá acidofilná kríza. A naozaj prišla. Vtedy telo začne vylučovať toxíny, ktoré prúdia krvným riečiskom, takže som mal pocit malátnosti a ľahkej otravy. Predsa to len bola otrava, a to otrava vlastnými toxínmi. Niekto neznalý by mohol tento stav považovať za následok hladu, ale ja som vedel, že hlad nemám. Tento stav trval jeden deň. Zato po tomto dátume až do 20. dňa nastalo skvelé obdobie. Pociťoval som neustály príval energie. Všetko sprevádzal pocit ľahkosti a pohody. Moč bol jeden deň tmavý a druhý deň svetlý, podľa toho ako telo vylučovalo toxíny a ja som cítil a vedel, že sa mi podarilo naštartovať to, čomu druhí pripisujú veľkú dôležitosť − samovýživu.
Samovýživa
Samovýživa je stav, keď dôjde k utlmeniu tráviaceho traktu − telo zistí, že nemá žiadnu potravu, ktorú by malo spracovávať, a tak začne spracovávať tuky a nie svalovinu. Keď niekto drží diétu, stále prijíma potravu, aj keďmálo, takže tráviaci trakt stále čaká na to, čo bude spracovávať. Nedôjde tak k naštartovaniu samovýživy a telo sa potom dovyživuje zo svaloviny.
15. deň − chute sa znovu ozývajú
Okolo 15. dňa sa náhle a nečakane vrátila túžba po jedle prameniaca z chuti − nebol to hlad, iba hlboko pod kožou zažité chute sa znovu prihlásili o slovo − chute a vône tých najlepších jedál, bolo to ako mámenie, našťastie vďaka chuti vody mi bolo tak dobre, že som tomu odolal.
Vedel som totiž, že keď niečo zjem, samovýživa sa skončí. Nejde znova naštartovať, a tým v podstate končí aj pôst. Zachutili mi už však tie nové pocity, tak som vytrval. Chuť na jedlo, ktorá sa tak náhle a silno objavila spolu s ľútosťou, že nemôžem jesť všetky tie dobroty, zmizla, netrvala ani celý deň.
18. deň − „anjelský deň“
Ľudia, čo majú s pôstom skúsenosti, tvrdia, že okolo 17. dňa cítite naozajstnú ľahkosť bytia, akoby ste boli anjelská bytosť. To môžem potvrdiť, u mňa to nastalo 18. deň. Bolo to úžasné, cítil som, že môžem žiť bez jedla, že prijímam potravu akoby z okolia, zo vzduchu, z vody, z čohosi nehmotného. Cítil som, že je to niečo ako manna, ktorá je nekonečnom, a že som ako rastlina, ktorá prijme potravu a nič jej nechýba. :)
Obnova tkanív
Od 10. dňa, keď sa naštartuje samovýživa a organizmus nie je zaťažený spracovávaním potravy, sa telo samo pustí do opravy poškodených tkanív. Hovorí sa, že do 20 dní pôstu by mala byť opravená väčšina z toho, čo je poškodené. Z tela sa vylúčia toxíny a človek by sa mal uzdraviť z väčšiny chorôb. Môžem potvrdiť, že pocit, ktorý som mal, s tým korešpondoval.
20. až 33. deň − prvá „veľká potreba“
Kríza z druhého hĺbkového vylučovania toxínov (vylučujú sa toxíny uložené v kĺboch) trvala 3 dni (tých toxínov bolo za tie roky veľa). Tri dni som sa opäť cítil, akoby som bol priotrávený, s ľahkou slabosťou a malátnosťou. Oproti predchádzajúcim euforickým dňom to bola veľká zmena, z ktorej som radosť nemal. Začali ma bolieť kĺby a chrbát. Jedlo bolo to posledné, čo by ma v tú chvíľu trápilo.
Po troch dňoch ako mávnutím čarovného prútika všetko zmizlo a opäť nastal príliv energie, ľahkosti bytia a radosti zo života. Tento „fajn stav“ trval do 30. dňa, keď zrazu z ničoho nič prišiel pocit ísť „na veľkú potrebu“.
„Čo to má byť?“ pýtal som sa, pretože „na veľkú potrebu“ som už úplne zabudol. Každopádne nútenie bolo také silné, že som nakoniec šiel. Po trojhodinovom pôrode na WC zo mňa vypadla len akási čierna guľôčka − nič viac.
Na internete som sa dočítal, že niekedy, ak má niekto veľmi otrávený organizmus a telo nedokáže toxíny rozpustiť a vylúčiť močom, ukladá si ich spolu s toxínmi, ktoré sú trvalo uložené v najhlbších zákrutách čriev. Potom okolo 30. dňa ako záverečnú časť detoxikácie ich vylúči prirodzenou cestou v podobe čiernej slivky alebo guľôčky. Takže to bol úplne prirodzený jav. Bol som intoxikovaný a už nie som. A opäť nastalo uvoľnenie a pohoda, že veci sa vyvíjajú tak, ako sa majú.
39. deň − priatelia si robia o mňa starosť
Volal mi jeden známy, že má o mňa obavu, že by bolo dobré prestať. Aj rodina a blízke okolie ma o to žiadali a ja som videl, ako im nechtiac spôsobujem starosti. Hovoril som si, že mi je fajn a že mi nič nechýba. 40 dní o vode a dokonca aj dlhšie zvládlo už veľa ľudí. Azda najznámejším príkladom je Ind, ktorý neje ani nepije od mladosti. Má príznačné meno Prahlad (na fotke). Skúmalo ho mnoho vedeckých tímov a ich závery o fungovaní jeho tela sú zaujímavé, každopádne potvrdzujú, že skutočne neje ani nepije a žije. Ale ja som sa rozhodol, aj keď som cítil, že by som mohol ešte pokračovať, vrátiť sa po 40 dňoch k jedlu.
Návrat
Vedel som aj cítil, že návrat musí byť pomalý a postupný. Návrat má trvať tak dlho, ako dlho človek držal pôst. Prvé jedlo, čo som zjedol, bol zeleninový vývar bez zeleniny. Druhý deň to bol vývar s trochou zeleniny a náramne mi chutil. Vynikajúci − sladký, korenistý. To vďaka tomu, že očistené telo aj obnovené zmysly vnímali všetko intenzívnejšie.
Ďalších pár dní som si dával kopček ryže s lyžičkou pesta, aj to bolo vynikajúce, a už po jednom malom kopčeku som sa cítil prejedený. Po niekoľkých dňoch prišla potreba ísť „na veľkú“, tak som šiel. Všetko prebehlo v poriadku a ja som vedel, že sa znovu naštartoval tráviaci trakt.
Zároveň som začal vnímať, ako sa všetko postupne mení, že mi ubúda tá zvláštna energia a že som po jedle unavenejší. Telo začalo používať energiu na spracovanie potravy, ale to nie je žiadny problém, tak to proste funguje. Budem sa snažiť jesť zdravo, aby mi jedlo bolo pre radosť. A tak sa aj stalo. Asi po dvoch mesiacoch už som zase jedol bežnú stravu a bol som späť.
Počas pôstu som pil zhruba 1,5 až 2,5 litra vody denne a schudol som 25 kg, pričom v prvých 15 dňoch bol úbytok váhy 1 kg denne. Po roku sa mi vrátilo 14 kg − mojou vinou, pretože po trištvrte roku som sa začal opäť trocha prejedať a pchať do seba aj to, čo nie je potrebné. Viem o tom, ale človek už je jednoducho občas taký. Za celý čas pôstu som nemal hlad, len ako som už uviedol, chuť. Preto tomu hovorím aj hladovka bez hladu.
Na záver
- Jednodenný pôst vrelo odporúčam každému zdravému človeku.
- Trojdenný pôst (pre fajčiarov bez fajčenia) je skvelý. Postačí, aby došlo k zmene vedomia a možnosti sa rozhodnúť, čo ďalej so životosprávou.
- 10-denný pôst je dobrý a užitočný, pretože nastane proces základného vyčistenia a detoxikácie organizmu.
- 20-denný pôst je optimum, po ktorom by by telo malo byť v podstate vyčistené, zbavené najväčších nánosov toxínov, mala by počas neho prebehnúť základná obnova tkanív a vyliečenie z väčšiny chorôb.
- 40-denný pôst nie je úplne pre každého, ďalších 20 dní je náročných, pretože dochádza k hĺbkovej očiste, avšak počas neho by sa mal človek zbaviť všetkých dlhodobo uložených toxínov, malo by sa obnoviť aj „duchovné telo“ a očistiť vedomie.
Či je to s uzdravením pravda, to neviem − viem len to, že som sa cítil uzdravený a celkovo obnovený a stále sa tak aj cítim. Pôst neodporúčam ľuďom chorým na cukrovku a viac ako 3-dňový pôst ani ľuďom, ktorí práve maródujú, alebo sa na to necítia. Všetko sa odvíja od psychiky, preto si napravte psychiku a uzdravíte sa. Hovorí sa, že so zdravou psychikou zvládnete všetko a na tom je ozaj veľa pravdy. Mnohým ľuďom vládne psychika a nie oni jej. Známe príslovie hovorí: V zdravom tele zdravý duch. A ja už viem, že to funguje aj naopak. Mohol by som parafrázovať: V zdravom duchu býva zdravé telo.
VAROVANIE:
Tento článok nechápte prosím ako návod, ale ako inšpiráciu a opis skutočného príbehu v prípade, že o podobnom pôste uvažujete alebo ste o ňom pred Veľkou nocou uvažovali. Ak sa do niečoho podobného chcete pustiť, všetko najskôr dôkladne preberte s vaším lekárom a uistite sa, že toto naozaj chcete.
