Dnes nevieme, akým výzvam budú naše deti čeliť za desať či dvadsať rokov, keď sa zapoja do pracovného procesu, isté však je, že k tomu dôjde. Pre psychický proces zvládania stresu majú psychológovia dokonca špeciálny termín, nazývajú ho reziliencia. Ide o schopnosť jedinca odolávať aj veľmi ťažkým a stresujúcim situáciám. Nie je to tak, že niekto ju má a iný nie, skôr ju možno objaviť a posilniť v každom z nás, ideálne je samozrejme začať odmala.
Zdroj: Flickr.com
Všetko sa začína už v útlom detstve
Deti potrebujú bezpečie. Od prvých dní svojho života žijú v úzkom spojení s rodičmi a to, čo cítia, ich hlboko ovplyvňuje. Počas prvého roka sa rozvíjajú nervové spojenia, ktoré umožňujú dieťaťu zvládať stres. Ak sa dieťa cíti v bezpečí, vyvíja sa dobre; ak nie, môže sa dostať až do stavu úplného zrútenia. Ako tvrdí americký biológ John Medina, aj deti mladšie ako 6 mesiacov, ak sú vystavené stresu, môžu mať vyšší krvný tlak, zrýchlený pulz a zvýšenú hladinu stresových hormónov.
Nikdy nie je neskoro
Vývojová psychologička Emmy Wernerová 40 rokov skúmala takmer 700 detí a zistila (ako sa dalo očakávať), že deti, ktoré boli v útlom detstve vystavené rizikovým faktorom, mali neskôr ako dospelí častejšie problémy so zákonom a so psychickým aj fyzickým zdravím. Prekvapivé však bolo zistenie, že zhruba tretina týchto detí sa aj napriek nepriaznivým okolnostiam vyvíjala dobre a vyrástli z nich schopní a zodpovední dospelí. Pozitívne ich totiž ovplyvnili ľudia a okolnosti, s ktorými sa stretli neskôr. Čiže na výchovu k odolnosti nie je nikdy neskoro, môžeme ju rozvíjať u seba aj u svojich detí.
Zapojte oteckov
Psychickej odolnosti detí prospeje, keď si môžu skúšať, na čo stačia a postupne prekonávať samých seba. V tomto ohľade bývajú lepšími sprievodcovia oteckovia, ktorí sa o deti menej boja a púšťajú sa s nimi do dobrodružnejších aktivít oveľa viac ako opatrné mamičky. Pretože deťom toľko nepomáhajú, učia ich vytrvať aj napriek počiatočným neúspechom. Výborným tréningom sú aj rôzne stolové hry, keď sa dieťa tým, že občas prehrá, naučí zvládať frustráciu.
Na čo pri výchove nezabúdať
- Posúdenie vlastných schopností, budovanie zdravého sebavedomia
- Schopnosť riešiť konfliktné situácie, nezrútiť sa z chýb, ale brať ich ako zdroj poučenia
- Zvládať vlastné emócie a impulzivitu a rozumieť emóciám druhých
- Schopnosť reálne plánovať a podľa plánov postupovať
- Základné psychohygienické návyky ‒ naučiť deti relaxovať, meditovať, cvičiť, chodiť do prírody atď.
Dnes často vidíme, ako sú deti nekriticky chválené aj za tie najmenšie výkony. Rodičia to robia preto, že sami v detstve boli skôr kritizovaní, a boja sa, aby neurobili rovnakú chybu ako ich rodičia. Ale ani tento opačný prístup nevedie k úspechu. Deti by už od útleho detstva mali byť vedené k objektívnemu hodnoteniu vlastných schopností, stanoveniu reálnych cieľov a k poučeniu sa z prípadných chýb. Len zdravo sebavedomý jedinec si dokáže priznať svoju chybu a ísť ďalej. Vie požiadať o pomoc, prijať ju a tiež ju poskytnúť. Ku konfliktom dochádza už v materskej škôlke, a ak dieťa naučíme, ako ich riešiť, určite sa mu bude táto schopnosť ako dospelému hodiť.
Zdroj: Flickr.com
Len človek, ktorý rozumie sám sebe, dokáže porozumieť emóciám druhých ľudí. Keď im rozumie a chápe ich pohnútky, nedostáva sa tak často do konfliktov. S touto témou úzko súvisí aj základná starostlivosť o dušu. Už malé dieťa sa môže naučiť si vyhovieť, oddýchnuť si, vnímať, že má hlad, a preto je mrzuté, vedome sa rozhodnúť pre činnosť, ktorá mu prinesie radosť. Aj v tých najťažších životných chvíľach existuje veľa pozitívnych okamihov, všímajte si ich a naučte to aj svoje deti, pretože to sú presne tie momenty, keď môžete vnímať problém s odstupom.
Kázeň a disciplína
Dnes trochu nepopulárne pojmy, ktoré však stále majú svoju váhu. Ako uvádza svetoznámy americký psychiater a spisovateľ M. Scott Peck vo svojom kľúčovom diele „Nevyšliapanou cestou“ (po celom svete sa predalo viac ako 10 miliónov výtlačkov): „Základným súborom nástrojov potrebným na zvládnutie problémov v živote je disciplína. Bez disciplíny môžeme zvládnuť len niektoré problémy. S úplnou disciplínou môžeme zvládnuť všetky.“ Základným kameňom sebadisciplíny je vedomie vlastnej ceny, pretože ten, kto ho má, sa o seba po všetkých stránkach stará tak, ako treba.
Deti preferujú disciplínu. Mnohé výskumy potvrdili, že najobľúbenejšie medzi deťmi rôzneho veku je tzv. induktívne rodičovstvo (dieťa vie, čo má robiť, chápe, že je potrestané a prečo). Najmenej obľúbené bolo odňatie rodičovskej lásky a úplný liberalizmus. Deti potrebujú hranice, lebo sa v nich cítia bezpečne, takže sa nebojte im ich nastaviť.
Zmena je život
Čínsky znak pre slovo kríza sa skladá z dvoch symbolov: nebezpečenstva a dobrej príležitosti. Už starí Číňania vedeli, že kríza znamená šancu. Svet sa neustále mení, je to vlastne jedna zo základných ľudských istôt ‒ čo bolo včera, už nemôže byť dnes, a čo je dnes, sa už zajtra nebude opakovať. Ak prijmeme túto prostú pravdu, náš život sa veľmi zjednoduší, pretože nebudeme zbytočne vydávať veľa energie na to, aby veci zostali rovnaké, čo z princípu nie je možné. Naučte svoje deti kontrolovať to, čo kontrolovať môžu, a zmieriť sa s faktom, že život je zmena. Kedysi mi jedna terapeutka povedala krásnu vetu: Čo ste nerozbili, to nemôžete opraviť. Až po rokoch som pochopila, aká je to hlboká pravda a koľko zbytočnej energie som vyplytvala na „opravy“.
Bez bolesti sa nepohneme dopredu
Všetci sa učíme vďaka bolesti, ktorá sprevádza naše stretnutie s problémami a ich riešeniami. Ľudia, ktorí mali tzv. ľahký život, nevedia zvládnuť ani jednoduché problémy, často majú blízko ku kolapsu a rozhodia ich aj banálne starosti. V ľudskom živote sa striedajú príjemné a nepríjemné udalosti, radosti s problémami.
Ak si toto striedanie uvedomíme a sprostredkujeme ho našim deťom, neuvidia jednotlivé problémy ako fatálnu krízu, ale skôr ako jednu z udalostí, ktorá je síce nepríjemná, ale po ktorej zase príde príjemnejšie alebo úspešnejšie obdobie. Ak dokážeme deťom vštepiť určitý odstup od konkrétnych situácií, veľmi im tým pomôžeme v ich každodennom živote. Čo sa dnes javí ako tragédia zásadného významu, bude zajtra prekryté inou udalosťou, či už príjemnou alebo nepríjemnou. Ľudia, ktorí sa popasovali so závažnou chorobou alebo zažili veľmi ťažké životné obdobie, často s odstupom hovoria, že im to v živote veľa dalo a bolo to dôležité. Aj keď si samozrejme v tej chvíli veľmi zúfali, pretože to bolo ťažké.
Zdroj: Flickr.com
Zodpovednosť
Problémy nemôžeme vyriešiť, ak sa nepustíme do ich riešenia. Preto treba už od útleho detstva učiť deti prijať zodpovednosť za vlastné činy. Vlastne je to stále karmická príčina a následok. Ak urobíš A, stane sa B. Ak nechceš, aby sa stalo B, nerob A. Je až prekvapivé, koľko detí aj dospelých podľa tohto princípu nežije a potom sú prekvapení následkami svojich činov a úplne zbytočne sa dostávajú do stresu, v ktorom by sa nemuseli ocitnúť, ak by si túto jednoduchú súvislosť pripustili. Život je reťazec vzájomne prepojených udalostí, nie rad jednotlivých situácií, ktoré spolu nesúvisia.
Ak chceme vychovať psychicky odolné deti, je najlepšie sa podľa tohto riadiť. Keď svojmu dieťaťu venujete plnú pozornosť, zistíte, že je pozoruhodnou osobnosťou. Ak budete o ňom vedieť viac, budete ho schopní aj viac naučiť. Ako tvrdí M. Scott Peck:„Kto svoje deti pozná málo, zvyčajne ich učí niečo, na čo ešte nie sú zrelé, alebo naopak, to, čo už vedia a čomu možno rozumejú lepšie ako on.“ Čím viac deti cítia, že si ich vážite, tým viac budú ochotné vám načúvať. Keď sa niečo naučia, budú zase o kúsok pozoruhodnejšie. Je to vzostupná špirála.
Žiť a vedieť prečo
Všetko je to vlastne o vedomom živote. Rodičia sú pre svoje deti vzorom, v prvých rokoch života jediným. Je preto dôležité, aby pracovali aj sami na sebe, lebo čím budú šťastnejší a vyrovnanejší, tým lepší život pripravia aj svojim deťom. Psychicky odolným deťom sa žije lepšie a lepšie sa s nimi žije aj ich rodičom
