Ženy okolo počasia majú vo všeobecnosti toľko rečí, až to niekedy vyzerá, že je to ich nepriateľ číslo jedna: horúčavy im ničia make-up, vietor účes, v zime si zase vo všetkých vrstvách pripadajú ako Hagrid.
Dážď je podľa mojej ženy vôbec najhorší, predovšetkým kvôli ničivým dôsledkom na zovňajšok. Horšia je vraj už len búrka, pretože ju môže k všetkej tej vode ešte aj zabiť blesk. Čo je, mimochodom, nezmysel, pretože podľa posledných výskumov je trikrát pravdepodobnejšie, že skôr zabije mňa ako ju.
O to zložitejšie sa mi doma vysvetľuje, že raz za čas zmoknúť alebo sa prejsť v poriadnom lejaku nie je nič strašné. Pritom s úplne čistým svedomím môžem povedať, že napríklad moja žena vyzerá medzi kvapkami dažďa úžasne. Pretože…
Je pôvabne nedokonalá
Keď zmokne, nie je taká perfektná, ako keď ráno odchádza do práce. Ale je presne taká, ako ju poznám najviac – úplne normálna, len zmoknutá. Mokré vlasy jej padajú do čela, všetko oblečenie je na chvíľu oveľa odvážnejšie, ako by malo byť a vonia dažďom (to je fakt). A jasné, samozrejme, že to je sexy.
Je roztomilá
Keď si zoberie dáždnik a začne preskakovať kaluže, je tak trochu ako Mary Poppins. V pršiplášti a gumákoch sa z nej zase stáva mladé dievča. Tá dospelá, väčšinou zodpovedná ženská je zrazu hravá, ľahko detinská. Kúzlo, ktoré sa po rokoch chodenia a manželstva logicky vytratilo, je na okamih späť.
Je trochu bezbranná
Keď sa spustí lejak, stane sa zraniteľná a trochu z cukru. Milujem, keď ju presne v túto chvíľu môžem skryť pod rozopnutým kabátom a uchrániť ju pred tou najväčšou sprchou. Alebo keď som ten, čo drží dáždnik a zladí s ňou krok cestou na zastávku električky. Som tu pre ňu.
Tak už prší? Nevadí, pristane vám to, či už zmoknete alebo sa skryjete pod dáždnik. Platí to pre každú. Verte mi.
