Žltá, modrá, zelená, …! Vyznáte sa v pravidlách triedeného odpadu?

Na začiatok jedna skvelá správa: Česi triedia odpad skoro najviac v Európe a my Slováci tiež nie sme v tejto oblasti nepobozkaní.  Myslím, že by sme sa za tento zodpovedný prístup mali pochváliť. Výborne!

Je ale obrovská škoda, že v tom nadšení hádžeme do farebných kontajnerov aj to, čo tam možno nepatrí. V tom najhoršom variante to potom znamená, že celá várka je na odpis, pokiaľ ju „ten zlý“ odpad znehodnotí. Lenže ako to máme vedieť? V triedení sme totiž síce nadšenci, ale mnohokrát samouci. Alebo naopak, nie každý vie, že triediť sa dá aj viac ako iba svätá trojica papier–sklo–plast.

Keď to dávam na recykláciu, musí sa to dať ďalej spracovať

Základné „pravidlo“ je, že netriedime pre srandu králikom. Triedime preto, aby sa daná vec alebo materiál využili znovu.

Na to sa musí dať roztaviť, rozdrviť alebo inak rozložiť, a potom zase spojiť do novej podoby. Zo skla je znovu sklo, z plastov napríklad funkčné oblečenie, z biologického materiálu biomasa (a na záhradke výživný kompost). V prípade papiera sa v tomto procese skracujú jednotlivé vlákna, preto je napríklad recyklovaný papier hrubší ako ten nový – už bol najmenej raz rozvláknený.

Ja triedim preto, že je to jediná šanca, ako sa môže „odpadový“ materiál znovu využiť – lepšie už je len z neho odpad nespraviť. Zmesový odpad už sa totiž, aj keď si to občas niekto myslí, nevytrieďuje a ide celý na skládku alebo do spaľovne.

Na „správne triedenie“ stačí vedieť tieto základné veci:

1. Aby to šlo spracovať, musí to byť pri neobalovom odpade jednodruhový materiál – iba sklo, napr. tabuľové z okna, dverí, iba papier, napr. noviny, časopisy, iba plast, napr. záhradná stolička…, alebo by sa mal dať jednoducho rozpojiť na jednodruhovku (zvládnete to v ruke = je to jednoduché = môže to ísť do triedeného). Preto napríklad obálky s plastovým okienkom nevadia, ale téglik na kávu už áno. Mrknite nižšie.
2. Viacdruhové materiály patria do triedeného odpadu iba vtedy, ak sú to obaly od potravín alebo iných výrobkov – vhadzujú sa podľa svojej väčšinovej zložky, ak je to C/PP – idú do plastu, ak C/ALU, tak do nádoby na kovy. Sú to napríklad nápojové kartóny, kapsičky na príkrmy, blistre na lieky, samozrejme bez liekov, tie patria späť do lekárne.
3. Nemal by byť kompletne presiaknutý biologickým odpadom alebo byť toxický. Ako to spoznať? Zjednodušene povedané, keď sa do dá umyť, býva to ok (napr. fľaša od oleja sa umyť dá => pri spracovaní sa očistí = patrí do triedeného). ALE POZOR, vy to umývať nemusíte, napríklad tenký film vo fľaši od oleja nie je prekážkou a spracovateľ to zvládne očistiť sám. Keď znečistenie nejde umyť, tak s tým nič neurobia ani spracovatelia. Takýto odpad je lepšie hodiť do zmesi, aby nepridával prácu na triediacej linke alebo neznehodnotil zvyšok materiálu vo farebnom kontajneri.
4. Papier nesmie byť mokrý ani mastný – takže špinavú krabicu od pizze hoďte do komunálu, ale pokiaľ je bez stôp jedla, kľudne ju môžete separovať.

Teraz v podstate poznáte celé čaro triedenia a všetko, čo vám prezradím ďalej, už vám bude jasné.

Teraz už dáva zmysel, že aj keď triedime s najlepším vedomím a svedomím, do farebného kontajnera nepatria napríklad:

• Papierový pohár na kávu: zvonku je to papier, ale zvnútra (tepelne odolný) plast, inak by vám tá káva vytiekla von. NIE VŠETKO, čo vyzerá papierovo a slúži na prenos jedla a pitia, aj v skutočnosti je samostatný papier. Preto sa ani nedá vytriediť. Na kávičku si nosím vlastný pohárik a keď sa dá naplánovať jedlo so sebou, vyťahujem svoju krabičku.
• Mastné podtácky, krabice od pizze a pod.: olej presiakne cez papierové vlákna a nedá sa z nich umyť, preto už sa nedajú znovu spracovať.
• Papierová vreckovka: je mokrá a navyše je v nej skrytý „biologický odpad“. :-)
• Jednorazová, tzv. papierová plienka: podobne ako „papierový“ pohár na kávu – aby nepresiakla, obsahuje medzivrstvy, ktoré jednoznačne papierové nie sú. Navyše z nich znovu rovnaký materiál neurobíte. A tiež je nám všetkým asi jasné, že bez biologického odpadu vnútri ich asi nikto nevyhadzuje. Do papiera teda rozhodne nepatria. (Tip: ak  hľadáte udržateľný variant, mrknite na pohľad modernej matky na látkové plienky.)
• Termopapier papier = účtenky: je potiahnutý tenkou vrstvou fólie, kvôli ktorej už sa nedá znovu spracovať. Možno ste to nevedeli – ale už viete. :-) Ako ho spoznáte? Je podozrivo hladký a za pár dní na slniečku začne potlač podozrivo blednúť. Okrem účteniek ho často dostanete napríklad ako cestovný lístok kupovaný u vodiča v autobuse.
• Parkovacie lístky sú väčšinou potiahnuté tenkou plastovou vrstvou, alebo sú tiež z termopapiera.
• Nová generácia „biodegradovateľných plastov“, ktoré sú zámerne vyrobené tak, aby sa rozpadli a rozložili. Preto z nich logicky nový materiál neurobíte. Veľmi ale klamú telom! Väčšinou na nich nájdete nejaké upozornenie, že do plastov nepatria.
• Nápojové kartóny nie sú iba papier. Možno by ste povedali, že na tom teda budú podobne ako papierové poháriky a majú smolu v triedení. Ale pravdupovediac nie. Už z nich vieme vytvárať ďalšie materiály. Každá obec v SR má mať podľa zákona zabezpečený zber nápojových kartónov, v niektorých obciach majú zvlášť oranžový kontajner na nápojové kartóny, ide to zbierajú spolu s kovmi (červená farba kontajnera) alebo s plastmi (žltá farba kontajnera). Ak neviete, ako je to u vás, kontaktujte obec alebo zberovú spoločnosť.   V papieri ale nemajú čo robiť.

 

Označení materiálov, ktoré sa dajú recyklovať, je kopec a čert aby sa v nich vyznal. Na obaloch sa často nachádza malý trojuholník s číslom alebo skratkou, ktorá označuje druh materiálu. Podľa toho treba daný obal odhodiť do triedeného zberu. Ochranná známka ZELENÝ BOD – koliesko s dvomi šípkami – značí, že daný obal patrí do triedeného zberu. Samozrejme, ak nie je hrubo znečistený alebo znečistený nebezpečnými látkami.

Alebo keď neviete, spýtajte sa. Na internetovej stránke www.triedime.sk je formulár, prostredníctvom ktorého sa môžete spýtať a radi vám odpovedia na všetko, čím si nie ste istý. Na tejto stránke je mnoho užitočných informácií o triedení, kvízy, videá, články, dokonca i elektronická maľovanka o triedení pre najmenších..

Pre mňa osobne je nemožnosť materiál recyklovať ďalším dôvodom, prečo sa snažiť, aby sa ku mne v prvom rade takýto materiál vôbec nedostal. V mojej obľúbenej pekárni napríklad dávajú jedlo do papierových vreciek, ktoré sa ale zamastia = nedajú sa recyklovať. Tak mávam v taške vlastné, znovu použiteľné vrecko.

„V susednom meste sa triedi inak ako tu!“

To sa naozaj stáva. Niekde sa napríklad nápojové kartóny hádžu do žltého kontajnera na plast, inde na vás kvôli tomu budú triediaci nadšenci škaredo zazerať.

Ono totiž záleží, ako to potom vyzerá na triediacej linke, kam sa práve tieto farebné kontajnery vyvážajú.

Ako sa v tom, preboha, vyznať? Na kontajneri na triedený odpad býva napísané, čo doň patrí a čo nie. Niektoré obce využívajú na separovaný zber farebné vrecia, ku ktorým distribuujú aj návod, ktorý odpad kam patrí, organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK zase dodáva spolupracujúcim obciam vrecia, ktoré majú na sebe túto informáciu  potlačenú. A ak si s niektorým odpadom neviete poradiť, treba sa informovať na stránkach obce, zberovky alebo všeobecne záväznom nariadení obce k tejto veci.

Nič ťažké to teda nie je. :-)

A pokiaľ vo vašom meste nemáte niektorú farbu kontajnera, obráťte sa na mestský úrad (odbor životného prostredia), kde sú za triedenie odpadu zodpovední. Vo všeobecnosti môžete v mieste, kde žijete, ovplyvniť veľa vecí – a toto je jedna z nich. Stačí sa zaujímať a ozvať sa.

Pre danú vec, daný typ odpadu, ale musí v okolí existovať spracovateľ. To je napríklad dôvod, prečo v celej Českej republike ani na Slovensku zatiaľ neexistuje možnosť triedenia celých plastových kapslí na kávu. Na rozdiel od Nemecka tu totiž zatiaľ nie je nikto, kto by mal o ich spracovávanie záujem.

Papier, plast a sklo sú základ – možnosti ale pribúdajú

Nie je to tak dávno, čo som bola rada, že vôbec existuje možnosť vyhadzovať odpadky inak ako všetko na jednu kopu. V posledných rokoch môžete viac či menej bežne triediť:

• Papier – ako už vieme, správne triedený papier je: nemastný, netoxický a bez biologických prekvapení vnútri; a super je, že  sa dajú triediť aj kartóny od vajíčok alebo rolky od toaletného papiera, čo veľa zberoviek v minulosti odmietalo. Aj keď sa nedajú zrecyklovať, majú skončiť v triedenom zbere. Môžu potom ísť na energetické zhodnotenie, teda neskončia na skládke a budú využité.
• Plasty – nie je nutné ich umývať dočista, pri spracovaní sa materiál prečistí. Ak obsahovali toxické látky (napríklad lúh), patria buď na zberný dvor, alebo ich treba odovzdať podľa nariadenia obce.
• Nápojové kartóny – nie je to papier, je to kombinovaný materiál, ale dá sa recyklovať (pokiaľ vo vašom meste nie sú oranžové kontajnery na nápojové kartóny, informujte sa, či sa vyhadzujú spoločne s kovmi do červeného kontajnera, alebo s plastmi do žltého).
• Kovy – viete, že ich vieme tiež znovu spracovať? Pivo je síce stále lepšie piť z vratných fliaš, ale aj tak je plechového odpadu veľa. Kovovým obalom prislúchajú červené kontajnery. Môžu sa však triediť i spolu s plastmi, prípadne s nápojovými kartónmi. Zistite si, ako sa triedi vo vašej obci.
• Sklo – nový život dostane skoro všetok čisto sklenený odpad (teda taký, ktorý sa dá roztaviť a znovu zliať; preto do tohto kontajnera logicky nepatria zrkadlá ani keramika).
• Batérie a elektroodpad – spýtajte sa v predajni s elektrom, vo väčších mestách na ne bývajú kontajnery, či sa dajú odviezť na zberné dvory. Batérie často zbierajú aj iné predajne ako elektroobchody, alebo sú zberné koše v rámci výchovy a priblíženia sa k spotrebiteľovi umiestnené v školách a škôlkach.
• Biologický odpad, ale pozor, iba rastlinný! Mäso a kosti sa rozkladajú inak. Spýtajte sa babičky, čo by hodila do kompostu.
• Textil – možností, ako poslať nenosené oblečenie do obehu, je viac; pozrite sa, čo všetko s ním môžete urobiť.
• Lieky – iba ich odneste späť do lekárne.
• Oleje – zlejte ich do plastovej fľaše; odber sa medzi mestami líši, poradia na mestskom úrade. Určite ich však budete vedieť odovzdať na čerpacích staniciach Slovnaft, aktuálne v 118 mestách a obciach. Olej následne ďalej spracujú a využijú ako biopalivovú zložku do motorovej nafty. Je to oveľa lepšie, ako ich liať do drezu alebo záchoda, pretože v rúrach vytvoria obrovskú masu, ktorá môže dokonca zničiť kanalizáciu. :-O
• Nebezpečné látky a rozmerný odpad – tie patria na zberný dvor; tam ale väčšina smrteľníkov nemá cestu, takže sa spýtajte na mestskom úrade, či a kedy budú blízko vášho domu pristavovať kontajner práve na toto.

Často počujem, že ono sa aj tak nakoniec nahrnie na jednu kopu. Realita je ale taká, že smetiarske autá majú vnútri často niekoľko priečok. Zvonku to síce vyzerá, že to sypú do jedného priestoru, ale nie je to tak. Pokiaľ by ste ale mali dôkaz, že sa triedený odpad mieša a skládkuje, obráťte sa (ja viem, že to hovorím už niekoľkýkrát) na obecný či mestský úrad, radí ENVI-PAK.

A na záver ešte jedna pozitívna správa – obce a mestá na Slovensku od júla 2016 za zber a odvoz triedeného odpadu – papieru, plastov, kovov a skla zberovým spoločnostiam neplatia.

Tieto položky za nich priamo uhrádzajú výrobcovia a dovozcovia vytriedených komodít, ktoré poverili svojím zastupovaním jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), akou je aj ENVI – PAK, ktorej na tomto mieste ďakujeme za spoluprácu pri tvorbe článku. V bežnom živote to znamená, že v súlade so zákonom o odpadoch by poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad nemal obsahovať žiadnu sumu za vytriedený papier, plasty, kovy a sklo. Každý z nás je teda motivovaný nielen ekologickým prístupom, ale aj nižšími poplatkami za komunálny odpad. Navyše, čím vyšší je podiel separovaného na celkovom množstve odpadu vyzbieraného v obci, tým menej obec platí za skládkovanie zvyšného komunálneho odpadu.

Ale pozor, pokiaľ sa v triedenom zbere nachádza viac ako 40 % nečistôt (vecí, ktoré tam nepatria), už sa považuje za zmesový odpad. A vtedy za jeho vývoz neplatia výrobcovia, ale obec z poplatku za komunálny odpad, ktorý vyberá od občanov. Preto treba dbať na to, aby tam bolo tých nečistôt čo najmenej. Takže ďalší dôvod, prečo sa zaujímať o správne triedenie.

Držíme pri separovaní palce, má to zmysel.