Najvhodnejším obdobím na pestovanie nových rastlín je jar – od začiatku až do konca mája. V našom podnebnom pásme sa po minútach predlžuje denné svetlo, okná sú čoraz viac zaliate slnečnými lúčmi a vzduch sa otepľuje. Začína vegetačné obdobie. Na jeho začiatku je nutné vysievať semienka, aby stihli dorásť do solídnej veľkosti, kým príde jeseň. A niektoré už vyrastené rastliny je potrebné hlboko omladiť alebo aspoň trochu ostrihať. Tým získame ich odstrihnuté vrcholové časti, ktoré môžeme nechať zakoreniť.
Počas jari ide všetko ako po masle. Môžete si dokonca dovoliť robiť aj chyby a kvetiny vám to odpustia, pretože sú naštartované, húževnaté, odhodlané rásť, množiť sa a koreniť, čo im živiny dovolia. Vďaka priaznivým teplotám na hrejivom slnku dobre klíčia semienka a rastlinné odrezky tvoria nové korene v rekordnej rýchlosti.
Množení odrezkami
Strihnite filodendrony, monstery, potosovce alebo napríklad marantu. U všetkých týchto je na zakorenenie potrebné odobrať takú časť stonky, na ktorej sa bude nachádzať uzlina.
Uzlina je kolienko spájajúce jednotlivé časti stonky alebo napájajúce stopku listu na stonku. Táto uzlina je dôležitá, pretože sa okolo nej nachádzajú spiace očká pre nové korene. Ak napríklad monstere alebo marante odstrihnete iba list, nezakorení.
Správne odstrihnuté časti rastlín nechajte prekoreniť vo fľaške s vodou, v nádobe s vodou a perlitom alebo keramzitom, či priamo v hline. Zakorenenie v hline je ale celkom riskantná záležitosť. Existuje tu totiž vysoká pravdepodobnosť, že zabudnete hlinu pravidelne udržovať vlhkú a odrezok vám uschne. Ak vás toto neodradí, určite koniec odrezku ponorte do stimulátoru rastu. Je to zmes rastlinných hormónov oznamujúca odrezku, že má začať konať a koreniť.
Odrezané časti izbových rastlín je vždy nutné umiestniť na svetlé a teplé stanovište. Skoro na jar si môžete pri klíčení pomôcť umiestnením rastlín na dosku alebo tácku položenú na radiátor, ktorý vám ide maximálne na trojku. Týmto spôsobom rastlinám dodáte želané teplo. Niektoré kvietky (napríklad pachira, šeflera, banánovník, alokázia alebo sukulentné rastliny) potrebujú na korenenie aj vyššie teploty ako 26 °C!
Kedy zasadiť zakorenené odrezky?
Ak pestujete rastlinné odrezky vo vode, budete ich určite chcieť niekedy zasadiť. Tú správnu chvíľu spoznáte, keď bude mať váš odrezok koreňovú sústavu aspoň z polovice takú veľkú, ako veľký je jeho budúci kvetináč. A to ten kvetináč nemusí byť príliš veľký – nesadíte strom, len izbovú rastlinu, radšej kvetinu čoskoro zase presaďte.
Množenie semenami
Viete, že si izbové rastliny môžete vypestovať aj zo semienok? Predávajú sa semená datľovníkovej palmy, noliny, strelície aj hľuzy šťavelu alebo kaládia.
Pravidlá na výsev semien sú nasledujúce: sejte do hĺbky dvojnásobku veľkosti semienka – teda drobné semená ukladáte len na povrch a trochu zatrasiete substrátom, aby sa zľahka prihrnuli, veľké semená sejete do niekoľkocentimetrovej hĺbky. Substrát so semenami udržujte vlhký a rovnako ako pri rastlinných odrezkoch je potrebné myslieť na to, aby boli v teple.
Veľkosť semienka ovplyvňuje aj dĺžku klíčenia. Z tých malých rastlinky klíčia už za týždeň dva, pri tých veľkých (ako je napr. strelícia) trvá klíčenie aj rok! Potom sa ale rozhodnite, či na niečo také máte vôbec trpezlivosť. Semenáče sa presádzajú do väčšieho kvetináča vtedy, keď majú aspoň dva páry listov a slušnú koreňovú sústavu.
Odpadky sú tiež semienka
Neveríte? Už ste ale určite počuli o pestovaní avokádového stromčeka z kôstky. Možno už ich niekoľko doma máte.
Pestovať z kôstky môžete hruškovec (avokádo), mango, citróny, pomaranče, mučenku, papáju, baobab… Tak to pokojne ešte vytiahnite z odpadkového koša a pusťte sa do toho. Všetko sú to semienka, z ktorých vám vyrastú nové rastliny. A keďže sú to exotické rastlinky, vydržia bez problémov v podmienkach našich bytov.
Malá semienka mučenky alebo citrónov zasaďte do kvetináča, zahrňte polcentimetrovou vrstvou zeminy, zvlhčite a pretiahnite fóliou prichytenou gumičkou, do fólie urobte špáradlom niekoľko dierok. Takto si vytvoríte improvizované parenisko. Na svetlom až slnečnom parapete kvetináč podlievajte každých pár dní. Vzídené rastlinky potom rozsaďte zvlášť do samostatných kvetináčov.
Veľkú kôstku avokáda odporúčame pred klíčením vyvliecť z tmavej šupky, aby kôstka neplesnivela. V spodnej časti – tam, kde sa nachádza zvlnené koliesko, kôstku zrežte asi o 5 mm. Zapichnite do kôstky špáradlá a postavte na pohár s vodou alebo umiestnite na klíčiacu misku. Cez rez bude k zárodku rastliny prúdiť viac vlhkosti a o to skôr rastlina vyklíči. Môžete ju ale skúsiť vypestovať aj ako kôstku manga. Teda nahú kôstku vložíte do servítky, tú dostatočne zvlhčíte a umiestnite do sáčka. Na teplom mieste (na slniečku alebo pri radiátore) kôstka praskne a začne klíčiť neuveriteľne rýchlo, pokojne aj po niekoľkých dňoch!
Autor: Veronika Ježková, Kvítka v bytě
