Verím, že existuje pár ľudí, ktorí by si pokojne mohli písať do diára „utorok – zubár; streda – sex“ a vyhovovalo by im to. Ale tiež viem, že je oveľa viac tých, čo v takomto nastavení radšej prehliadnu dátum v kalendári. Ono sa totiž zle plánuje, že na niečo budem mať náladu, že?
Lenže v živote sú kratšie či dlhšie obdobia, kedy to vyzerá tak, že ak si partnerskú intimitu nenaplánujeme, tak na ňu nedôjde vôbec. Čo potom s tým?
Dôležité je v prvom rade nerezignovať. „K bežnému partnerskému vzťahu láska a jej prejavy patria. Či už je to sex alebo ďalšie fyzické prejavy blízkosti ako pohladenie alebo dotyk. Ak tieto prejavy dlhodobo chýbajú, z partnerov sa stávajú známi alebo priatelia (podľa toho, ako ohľaduplne sa k sebe správajú),“ hovorí terapeutka Tereza Malimánková.
Plánovanie podľa kalendára? Nebude fungovať, skúste to inak
Za Terezou som išla s jasnou otázkou: „Aké máte z párovej terapie skúsenosti s tým, keď si partneri plánujú chvíľku pre seba podľa kalendára?“ Prekvapilo ma, že tak to býva (a funguje) málokedy. Čo by teda odporučila namiesto toho?
„Oveľa lepšie ako technické nastavovanie času (určenie dní apod.) je potrebné dať si milostný život ako prioritu. Určite to poznáte, keď si dáte niečo ako prioritu, funguje to. Poviete si, že na priateľov, alebo na svoje záujmy, si vždy čas nájdete. Rovnako to funguje so sexom,“ radí. Keď príde príležitosť, využiť ju, a keď nepríde, vytvoriť ju.
Zabudnite na vášeň na povel
Dobre teda. Povedzme, že dieťa zaspalo alebo že sme sa dohodli a obaja prišli z práce včas. Príležitosť vytvorená, ale čo ďalej?
Náladu – teda naladenie na niečo – si človek len tak z vrecka nevytiahne. Ale dá sa navodiť. Skúste si užiť prostý fakt, že ste spolu, teraz a tu. Že teraz nemusíte riešiť tisíc ďalších každodenných starostí, ale len vnímať jeden druhého. Objať sa. Povedať si, že ste si chýbali. Zvyšok nejako príde. A pravdupovediac, či bude alebo nebude veľký tresk, je jedno. Nie ste pri páse, aby ste museli plniť plán na 100 %.
Intimita a blízkosť – o ktorú ide predovšetkým – zahŕňa totiž oveľa viac ako samotný sex a hlavne mu predchádza.
„Bežná blízkosť vo vzťahu je dôležitá preto, aby sme vzťah vnímali ako láskyplný a vrelý. Blízkosť nám dovoľuje sa na seba naladiť a vnímať sa. Svoje vzájomné pocity a nastavenie,“ doplňuje terapeutka.
Keď spoločná chvíľka nie je spontánna, je naozaj dôležité nebrať samotný styk ako povinnosť, aj za cenu toho, že sa k nemu dnes možno ani nedostanete a zostane len pri pekných slovách a objatí. Skúsenosti mnohých párov podľa Terezy potvrdzujú, že „citové prejavy a fyzická blízkosť pomáhajú hlavne ženám sa v sexe uvoľniť a otvoriť, a to doslova. V sexe žena prijíma do seba muža a musí mu veriť a cítiť sa v bezpečí. Muži sa často sťažujú, že necítia zo ženy žiadnu vášeň, že nie je uvoľnená, ale v skutočnosti sa jej vo vzťahu vo všeobecnosti veľmi málo venujú a svoju pozornosť k žene smerujú len k samotnému sexu.“
Bohužiaľ – ako mama skoro ročného drobca – sama viem, že niekedy je čakanie na Deň D naozaj, naozaj dlhé. Ale ťuk ťuk na drevo, neprerástlo v odcudzenie. Verím, že je to vďaka blízkosti, tej fyzickej, aj tej psychickej. Tereza mi to potvrdila: „Ak spolu partneri z nejakého dôvodu nemôžu zdieľať sex, je potreba zdieľať niečo iné, čo ich bude spájať. Myšlienky, zážitky, plány na spoločnú budúcnosť a iné.“
Tisíckrát nič potešilo osla
A ešte jedna dôležitá vec, ktorá s tým všetkým súvisí. Nie so všetkým sa musí čakať „na vytvorenú príležitosť“ a nie všetko patrí iba za zatvorené dvere spálne.
Pohladíte partnera alebo sa počas dňa chytíte za ruky bez toho, aby ste to mysleli ako predohru? Usmejete sa na seba? Poviete si niečo milé? Pozriete sa na seba pekne? Napíšete si smsku, že sa na seba tešíte? Tak to je dobre! Aj drobnosti, čo môžu pokojne vidieť aj deti, tú potrebnú blízkosť budujú. Takže keď budete mať priestor, tá správna nálada príde oveľa ľahšie. A keď ho dlhší čas mať nebudete, dá sa to lepšie vydržať. :-)
Tereza dopĺňa ešte jednu dôležitú vec z terapeutickej praxe: „Vo vzťahu vo všeobecnosti vždy pomáha otvorenosť, aj to je forma blízkosti. Je potrebné, aby sa ľudia vo vzťahu otvorene rozprávali, aby si nevyčítali a nekritizovali sa. Komunikácia plná kritiky vedie k uzavretosti a uzavretosť vedie k neláske, pretože v uzavretosti voči sebe navzájom sa ľudia navzájom ’necítia’. Nemajú k sebe dostatok empatie a následkom toho nemajú pre seba pochopenie. V takejto chvíli sa o seba navzájom prestávajú zaujímať a to je protikladom partnerstva,“ uzatvára terapeutka Tereza Malimánková.
