Aký je spánok bábätiek? Túto otázku si dávajú rodičia aj výskumné tímy a vedci. Čím vyššiu vzorku detí v štúdii majú a čím dlhší časový úsek skúmajú, tým rôznorodejšie sú výsledky skúmania.
Prvé odporúčania lekárov k spánku bábätiek vznikali na prelome 19. a 20. storočia a boli skôr odrazom politickej, ekonomickej a sociálnej situácie ako tým, ako to skutočne funguje na fyziologickej úrovni. Vznikali ešte predtým, ako vedci vôbec preskúmali rozdielnosť vo fyziológii spánku bábätiek, detí a dospelých. Bohužiaľ sa práve nedostatočné informácie z minulosti dodnes prenášajú do odporúčaní niektorých odborníkov. Teraz už ale vieme oveľa viac, napríklad aj to, že normálny spánok bábätiek je odlišný od toho nášho a že metódy vyplakávania nie sú dlhodobým riešením spánku.
Prečo neodporúčam nechávať deti vyplakať?
Tlak na celonočný spánok prináša nielen stres, ale tiež rýchlo návody. Jedným z nich je práve vyplakanie.
Vyplakanie je založené na tom, že rodičia ignorujú nočný plač bábätka. Očakáva sa, že bábätko svoje volanie plačom nakoniec vzdá a zvykne si v noci neplakať a nebudiť rodičov. Lenže plač je komunikácia a u bábätka, ktoré je závislé od našej pomoci, je práve volanie plačom a naša reakcia naň zásadná.
Som presvedčená, že vyplakávanie nie je dlhodobé riešenie spánku, ani problémov s ním. Od hľadania skutočnej príčiny problémov so spánkom alebo zaspávaním nás naopak môžu tieto metódy vzďaľovať. My, ako rodičia, sa od narodenia bábätka učíme vnímať jeho neverbálne signály únavy, spokojnosti aj nespokojnosti, a ignorovaním plaču sa tiež učíme ignorovať prejavy komunikácie bábätka, čo sa potom môže prejaviť aj v dennom vzájomnom porozumení.
Keď bábätko po takomto plačlivom volaní po prítomnosti rodičov prestane naraz plakať, neznamená to, že pokojne zaspalo. Biologická antropologička Helen Ball, ktorá sa viac ako 20 rokov venuje výskumu spánku rodičov a bábätiek, vysvetľuje:
„Bábätko sa v situácii, keď sa rodič nevracia a nereaguje na jeho volanie, dostáva do takzvaného tichého režimu. Prestane plakať buď vyčerpaním alebo preto, aby zbytočne nestrácalo energiu, ktorú si musí ušetriť na svoju záchranu. Má pocit, že je opustené. Deti do prvého roku ešte nemajú natoľko vyzretú nervovú sústavu, aby chápali, že rodičia sú v inej miestnosti alebo aby porozumeli, keď im rodič povie, že síce nepríde, ale že sa nemusia báť. Zvýšený stresový hormón v tele bábätka môže zostávať naďalej aj po tom, čo prestane plakať a zdá sa, že zaspalo.“
Bábätká nevedia spať celú noc a je to normálne
Už ti spí celú noc? Možno ste podobnú otázku od svojho okolia tiež dostávali. Vďaka pokrokom vo výskume spánku už ale vieme, že tlak na celonočný spánok bábätiek bol jedným z veľkých omylov nedávnej histórie.
Odporúčania a popis spánku bábätiek sa začínajú pomaly meniť. Už vieme, že väčšina 3- ani 6-mesačných detí nedokáže prespať celú noc bez prebudenia, dokonca ani väčšina starších detí . Do ich spánku intenzívne vstupuje pohybový aj psychický vývoj a dozrievanie nervovej sústavy. V prvom roku života je práve pohyb to, čo môže deťom vo vlnách meniť spôsob a dĺžku spania. Po prvom roku to môže byť zase psychické dozrievanie.
V kanadskom výskume medzi 388 deťmi od 6 do 12 mesiacov sa ukázalo, že 57 % sa budilo v noci ešte v šiestich mesiacoch a 43 % aj v prvom roku života. Výskumníci objektívne podotýkajú, že niektoré prebudenia nemuseli byť zaznamenané, pretože výskum bol zameraný na posudzovanie spánku mamičkami. To mohlo čísla ovplyvniť. Tiež sa nerozlišovalo miesto spánku, ktoré môže hrať veľkú rolu vo vnímaní prebudenia matkou. Napriek tomuto všetkému bol počet budiacich sa detí vyšší ako polovica. Ďalší výskum, z Veľkej Británie, zisťoval spánok 715 bábätiek vo veku medzi 6 – 12 mesiacmi. Podľa neho až 78,6 % bábätiek nespalo pravidelne celú noc, a dokonca sa nenašla ani spojitosť so štýlom kŕmenia. Inak povedané, vo výskume sa neprejavilo, že by bolo umelé mlieko alebo skoršie zavedenie príkrmov zárukou dlhšieho nočného spánku bez budenia. Spánkový výskumník Armstrong so svojimi kolegami už v roku 1994 uviedol, že podľa jeho výskumu medzi viac ako 3200 deťmi sa ukázalo ako bežné, že sa deti ešte v prvom roku života pravidelne budia.
Spánok bábätiek je proces vývoja – čo už o ňom vieme:
- Zdvojnásobenie kapacity mozgu: Deti sa rodia s 25 % kapacitou mozgu v porovnaní s dospelými. Za prvý rok sa jeho kapacita zdvojnásobí a dieťa prechádza intenzívnym psychickým a fyzickým vývojom. Na to potrebuje veľa energie a s tým súvisí častá potreba jej dopĺňania. Preto sa bábätká potrebujú dojčiť podľa svojich potrieb a nie podľa časového harmonogramu.
- Úspešné dojčenie: Dojčenie podľa potrieb bábätka pomáha k ustáleniu produkcie materského mlieka a k dlhodobému úspešnému dojčeniu.
- Zmeny podľa vývoja: Veľké skoky vo vývoji sa môžu odraziť v krátkodobých zmenách v spánku.
- Deti sa budia aj do 4 rokov: Je normálne, že bábätko potrebuje v noci dojčiť alebo sa uistiť o vašej prítomnosti. Polovica detí sa podľa výskumov budí v noci aj po prvom roku života. Tieto potreby sa s vekom a vývojom rôzne menia. Najčastejšie deti začínajú spať pravidelnejšie celú noc medzi 2. – 4. rokom.
- Ľahká fáza spánku: Bábätká sa častejšie nachádzajú v ľahkej fáze spánku, čo ich chráni. Tiež v tejto fáze dozrieva nervová sústava a to je pre bábätká, ktoré za prvý rok až zdvojnásobia kapacitu svojho mozgu, zásadné.
- Dieťa v spálni: V ľahkej fáze spánku je bábätko viac v strehu voči okolitým vplyvom, a pretože je po narodení nevyzreté a závislé na starostlivosti, potrebuje s rodičom komunikovať a upozorňovať ho, keď sa deje niečo, čo by ho mohlo ohroziť. Preto sa častejšie odporúča mať bábätko v noci v rovnakej miestnosti, kde spia rodičia, aby ho mohli vnímať aj počas spánku.
- Maznanie pomáha: Blízkosť rodiča a telesný kontakt (nosenie, hladkanie, uspávanie, utišovanie plaču, dojčenie…) pomáha k upokojeniu tepovej frekvencie, k pozitívnej zmyslovej stimulácii potrebnej na dozrievanie nervovej sústavy a na učenie sociálnych interakcií a zvládanie stresových situácií.
- Čo ovplyvňuje samostatnosť: Učenie bábätka na samostatnosť v prvých mesiacoch veku nijako nepredurčuje alebo nezaručuje jeho samostatnosť v spánku a zaspávaní v neskoršom veku. Samostatnosť je ovplyvňovaná nielen vekom a schopnosťami dieťaťa, ale aj ďalšími faktormi, ako sú povaha, sociálne prostredie a interakcia s členmi rodiny, životná situácia a individuálne prostredie v rodine a v danej komunite.
Nočné budenie ako patológia
V niektorých prípadoch môže byť nočné budenie aj známkou nejakej zdravotnej komplikácie.
Dôležité je vnímať aj ďalšie pridružené správanie (ak sa budí s krikom, plačom a nedá sa utíšiť dojčením, kŕmením, v náručí, ani v našej blízkosti). Alebo ak sa okrem častejšieho budenia dieťa prejavuje aj veľmi pomalým vývojom, náhlou zmenou nálad, apatiou alebo zmenami zdravotného stavu – napríklad vyrážkami… V takom prípade odporúčam zdravotný stav a pridružené prejavy na spánku dieťaťa konzultovať s pediatrom.
Mgr. et Bc. Lenka Medvecová Tinková – antropologička, ktorá sa dlhodobo špecializuje na detský spánok. Je tiež autorkou populárnych kníh pre rodičov a deti. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka na anglickej univerzite v Durhame v odbore medicínska antropológia so zameraním na výskum detského spánku a je autorkou projektu Prosím spinkej.
Hrejivá rodinná pohoda
Nechajte váš domov zažiariť množstvom hrejivých dekorácií a svetielok.
