Pleseň na povrchu substrátu rastlinám v zásade neškodí. Pôsobí síce neesteticky a u alergikov môže vyvolávať nežiaduce reakcie, rastlinám ako takým v malom množstve ale neublíži. Je ale jasným príznakom toho, že to preháňate s polievaním a rastliny nestíhajú vaše štedré prídely vody spotrebovať. To môže vyústiť do zahnívania koreňov v dôsledku „pridusenia“ nadbytkom vody a do premnoženia nežiaducich baktérií. Ak pleseň na kvetináči vidíte prvýkrát, nie je treba panikáriť. Ak o nej ale viete mesiac a napriek tomu veselo polievate podľa letného režimu, môže vás v kvetináči čakať nepríjemné prekvapenie, ktoré sa o pár dní alebo týždňov neskôr prejaví aj na kondícii celej rastliny.
Prečo mi substrát chlpatie a ako tomu zabrániť
Podobne ako všetci, aj ja na jeseň menej vetrám. V dôsledku toho substrát pomalšie vysychá, a preto sa v ňom tvorí pleseň.
Takže nielen nesprávna zálievka, ale aj stojatý vlhký vzduch v byte je pre výskyt plesní úplne ideálny, hlavne ak k tomu pridáte nižšiu teplotu.
Nebojte sa preto nechávať zeminu preschnúť a zo zálievky ubrať naozaj drasticky. V lete možno polievate ako ja každé tri dni, so znižujúcimi sa teplotami ale bohato stačí poriadne poliať rastliny raz za dva týždne, ideálne v sprche, aby sa voda dostala naozaj do celého kvetináča.
Vetranie určite odporučím krátke a intenzívne, aspoň raz denne. Otvorené okno na dlhší čas izbovým kvetinám neprospieva a niektorým môže dokonca spôsobiť teplotný šok, z ktorého sa budú dostávať pomerne dlho, ak vôbec.
Tiež pomôže premiestniť rastliny do teplejšej a svetlejšej časti bytu, najlepšie na parapety. Slnečné lúče už na jeseň a v zime nemajú takú silu, aby listy popálili. Naopak, rastliny si z nich zoberú svetlo, ktorého majú počas kratších dní menej. A navyše pomôžu rýchlejšie vysušiť zeminu.
Ako sa plesňovej invázie zbaviť
Prevenciu sme si zhrnuli vyššie. Ak už ale s chlpatým povlakom na substráte bojujete, vyskúšajte tipy, vďaka ktorým som si s ňou poradila ja.
Prvým tipom je práve preschnutie substrátu. Toho sa na jeseň určite nebojte, väčšine rastlín skôr prospeje, ako uškodí. Len si dajte pozor na to, aby netrvalo príliš dlho a rastlina naopak nezahynula na nedostatok vlahy.
Ďalšou možnosťou je odstránenie vrchnej vrstvy substrátu a výmena za čerstvý. Aj v tomto prípade sa ale pleseň môže vrátiť, je totiž veľká šanca, že v pôvodnej zemine zostali jej zvyšky.
Najrazantnejšie, ale zároveň podľa mojej skúsenosti to najlepšie riešenie je úplné presadenie rastliny a čo najdôkladnejšie očistenie zvyškov pôvodnej zeminy. Aj keď sa bežne neodporúča rastliny s nástupom jesene presádzať, zakázané to vyslovene nie je a väčšina izbových rastlín takýto zákrok zvládne. Navyše môžete včas zistiť, či už nie je preliatie v pokročilejšej fáze a korene nedostávajú na frak.
Babským radám typu zasypanie plesne škoricou, prípadne prisypanie škorice do substrátu, veľmi neverím. Aj keď by mala obsahovať prírodný fungicíd, mala škorica u mojich izbových kvetín opačný efekt a pleseň chytila tiež. Ďalšou často odporúčanou radou je prepečenie substrátu v rúre na nižšiu teplotu. To ale doma naozaj neskúšajte – zemina pomerne dosť páchne a za neistý efekt tento experiment určite nestojí.
Nie všetko je pleseň
Ak pestujete rastliny v terakotových kvetináčoch, občas sa stane, že po ich obvode sa začne tvoriť biely povlak.
To ale pleseň v drvivej väčšine prípadov nie je. Je to vodný kameň, respektíve minerály, ktoré sa vo vode objavujú a vďaka poréznosti hlinených kvetináčov sa po ich obvode usádzajú. Ak vám takáto vec príde neestetická, kvetináče naložte do kúpeľa z teplej vody a octu. Na väčšie vedro vody budete potrebovať zhruba pol litra toho najobyčajnejšieho octu, ktorý zoženiete. Kvetináče nechajte v roztoku zhruba dve hodiny, zvyšky usadenín očistite hrubšou kefou, stačiť by mala aj tá na ruky, prípadne hrubšia strana hubky na riad. Opláchnite od octu, nechajte oschnúť a smelo využívajte!
Kde je pleseň, tam sú smútivky
Stretávate v poslednom čase v byte malé mušky, ktoré sa roja hlavne okolo rastlín? Nie sú to vínne mušky, ale smútivky, ktorým sa páči práve vo vodou presiaknutom substráte a živia sa hlavne plesňou.
Miniatúrne mušky, teda dospelé smútivky, rastlinám neublížia. Ale larvy, ktoré v substráte žijú, môžu pri premnožení škodiť koreňom, hlavne koreňom mladších rastlín alebo tých, ktoré nemajú korene také silné ako napríklad bežná monstera. Aj na smútivky najlepšie platí preschnutie zeminy, ktoré larvy zadusí. Super pomocníkom sú aj žlté lepivé doštičky, ktoré prilákajú a zachytia dospelých jedincov a zabránia im v ďalšom rozmnožovaní.
Vyberte si doplnky do svojej domácnosti
Nazrite do e-shopu tchibo.sk a vyberte si niečo pekné, čo vám domov ešte viac zútulní.
