Každý z nás podobný “argument” už niekedy počul. Či už od známeho, na zastávke autobusu alebo aj z vlastných úst: Ja ako jednotlivec so životným prostredím nič nezmôžem, to je vec vlády a veľkých firiem. V obchodoch aj tak žiadne ekologické výrobky nemajú a ja nemám čas ich zháňať. Musel by som úplne zmeniť svoj životný štýl. Alebo ešte lepšie: Čo na tom, že všade idem autom, veď predsa triedim odpadky a nikdy nenechávam tiecť vodu z kohútika len tak!
Nad najčastejšími výhovorkami, ktoré v živote používame, sa zamyslel aj nemecký psychológ a profesor na univerzite v Grazi, Thomas Brudermann. Podľa neho majú jedno spoločné. Pomáhajú nám udržať si pozitívny obraz o sebe samej a ospravedlniť naše správanie, ktoré koľkokrát možno nie je tak úplne v súlade s ekologickým premýšľaním. V úplnej väčšine prípade ich nepoužívame preto, že by nám bolo životné prostredie ukradnuté a niekto nás čírou náhodou načapal „so stiahnutými nohavicami“ pri vylievaní chemického odpadu do rieky pre ryby. My nad tým totiž v skutočnosti zase toľko nepremýšľame.
Rozhodnutie na autopilota
Brudermann tvrdí, že ľudia vlastne nie sú vnútorne také komplikované tvory, ako si o sebe myslia. Veľká väčšina nášho správania a konanie sa deje v podstate inštinktívne, automaticky ako lietadlo, ktoré letí na autopilota. Od bežných medziľudských interakcií, v ktorých sami seba prirodzene líčime v trochu lepšom svetle, pretože sa podvedome snažíme človeku, s ktorým hovoríme, zapáčiť, až napríklad po nákup potravín v supermarkete.
Umenie výhovoriek
Svoje poznatky Brudermann zhrnul v knihe Umenie výhovoriek (Die Kunst der Ausrede), ktorá vyšla v nemčine vlani na jeseň. V nej detailne a zábavnou formou rozoberá 25 najčastejších výhovoriek, ktoré používame na ospravedlnenie toho, prečo sa nesprávame tak ekologicky, ako by sme možno chceli.
Keď prechádzame pomezi regály s tovarom, premýšľame pochopiteľne o tom, čo si chceme kúpiť, ale nad tým, prečo sme si kúpili rezeň práve od jedného konkrétneho výrobcu a či jeho chov podlieha ekologickým štandardom, už takmer nikdy. Je to preto, že sa v skutočnosti nerozhodujeme na základe dlhého radu kritérií, ale maximálne dvoch až troch – ceny, dostupnosti a známosti a dobrého pocitu. Či potravina alebo vec, ktorú si kupujeme, pochádza z ekologickej výroby, je iba jeden kamienok na váhach a v žiadnom prípade nie vždy ten najväčší.
Alexander Falser, ktorý sa zaoberá výskumom trhu a inteligenciou spotrebiteľa pre spoločnosť Tchibo, poukazuje na zaujímavosť, že aj keď sa počas nákupu rozhodujeme inštinktívne, napríklad do dotazníka pre zákazníkov by sme pravdepodobne napísali opak. Dokázali by sme prísť s úžasnými dôvodmi pre naše rozhodnutie a sami seba ukázať ako veľmi uvedomelého spotrebiteľa. Aj keď sme sa v realite rozhodli pre kurací rezeň, ktorý bol najlacnejší a najlepšie vyzeral.
Či potravina, ktorú si kupujeme, pochádza z ekologickej výroby, je iba jedným kamienkom na váhach a v žiadnom prípade nie je vždy tým najväčším.
To najlepšie práve teraz a za polovicu!
„Teraz ešte dojem túto tabuľku čokolády, ale zajtra všetko zmením a začnem jesť viac zeleniny. A keď nie zajtra, tak pozajtra. Alebo budúci týždeň.“
Koľkokrát ste niekomu inému, alebo sami sebe nahovárali niečo podobné. Lenže keď sa následne deň alebo týždeň prehupol, bola čokoláda zase atraktívnejšia ako cvikla alebo stukoviny.
Podľa Brudermanna dáva podobné správanie zmysel z evolučného hľadiska – inštinktívne sa zameriavame na maximálny okamžitý úžitok a neznášame straty. Zvieraťu v prírode nezáleží na tom, čo bude budúci týždeň. Dôležitý je pre neho plný žalúdok práve teraz, takže ak nájde maškrtu, jednoducho ju zje. Nepremýšľa nad tým, či v dlhodobom horizonte nestratí oveľa viac. Tú istú logiku bohužiaľ často používame aj my.
Prečo fungujú zľavy?
Dôvod, prečo sú všetky výpredaje alebo zľavové akcie dlhodobo také úspešné, je tiež evolučný. Ako ľudia máme totiž prirodzenú tendenciu reagovať veľmi silno, keď máme pocit, že môžeme niečo vyhrať alebo získať konkurenčnú výhodu nad ostatnými. V džungli to znamená prežitie, v našom prípade nákup v akcii.
A nejde len o jedlo. Rovnaké myslenie okamžitého úžitku uplatňujeme aj v ďalších oblastiach, napríklad pri cestovaní. Za rok môžu byť ceny leteniek, ubytovania, požičania auta alebo palív už veľmi vysoké, ale tento rok to ešte ide, takže na tú dovolenku radšej vyrazím. Pretože neskôr už sa mi to nemusí podariť. Samozrejme viem, že emisie, ktoré vypúšťa svetová doprava, sú obrovské a sám by som sa možno chcel podieľať na ich znížení, ale do môjho aktuálneho rozhodovania to vôbec nezasahuje. Rovnako ako v prípade čokolády totiž môžem o niečo prísť práve teraz. A to preváži nad nejasnou budúcnosťou.
Predplácanie svedomia
Na trochu opačnom princípe funguje podľa Brudermanna ďalšia z obľúbených výhovoriek – výmena niečo za niečo.
Ak urobím dnes niečo pre životné prostredie, vykonám dobrý skutok, tak si automaticky predplatím, že zajtra môžem urobiť niečo, čo sa s ekologickým správaním úplne nezlučuje. Poctivo som vytriedil plasty, papier a sklo, vyčistil som koryto potoka, alebo pomohol upratať v lesoparku? Tak to zajtra môžem pokojne nasadnúť do auta a ísť sto kilometrov na chalupu, kde si hodím niečo dobré na gril. A to je ešte väčšina uvedených príkladov pomerne veľká a vyžaduje určité úsilie – v realite to býva najčastejšie tak, že skončím pri plaste.
Zvieraťu v prírode nezáleží na tom, čo bude budúci týždeň. Dôležitý je preň plný žalúdok práve teraz. Nepremýšľa nad tým, či v dlhodobom horizonte nestratí oveľa viac. Túto logiku bohužiaľ často používame aj my. Thomas Brudermann
Pozitívne na celej veci je, že ak už nejakú záslužnú činnosť vykonáme, je veľmi pravdepodobné, že naše následné zhrešenie nebude rovnakého druhu. To znamená, že ak sme napríklad vyčistili les, asi nebudeme v prírode vyhadzovať plechovky alebo sklenené fľaše. Ale mäso z bio farmy si kvôli tomu na gril následne nekúpime, ani na tú chalupu radšej nepôjdeme vlakom.
Krôčik za krôčikom
Nemali by sme byť k sebe príliš tvrdí. Ako som písal už na začiatku, nikto z nás nie je od základu zlý človek, ani svoje výhovorky nepoužíva preto, aby životnému prostrediu naozaj uškodil. Dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo môžem urobiť lepšie aj ja sám – aj keď si v duchu myslím, že na mojich činoch nezáleží, pretože Čína a India vypúšťajú obrovské množstvo splodín každý deň.
Čo podľa Brudermanna skutočne pomáha, je nesnažiť sa skočiť do zmien rovnými nohami, ale vytvoriť si prostredie, ktoré prípadnú zmenu správania umožní. Namiesto sledovania influencerov, ktorí lietajú do exotických destinácií po celom svete, môžem na sociálnych sieťach sledovať radšej stránky lokálneho klubu turistov. Ak vlastním auto a elektrobicykel, môžem ten elektrobicykel cielene parkovať tak, aby som sa k autu mohol dostať vždy len okolo neho a musel ho teda zobrať do úvahy ako alternatívu. To isté myslenie sa dá uplatniť aj vo varení – ak si sám jedlo bez mäsa nikdy neurobím, prečo nepozvať kamarátov a neskúsiť si ho uvariť spolu tak, aby všetkým chutilo?
Nejde o to prevrátiť zo dňa na deň všetky svoje návyky, alebo sa sám pred sebou hanbiť, ale pokúsiť sa pomáhať vlastným malým príležitostiam. Krôčik za krôčikom. A po čase vďaka nim napríklad zistiť, že žiadne výhovorky už nie sú p
Tento článok vznikol z prepisu nemeckého podcastu Tchibo: https://www.tchibo.de/5-tassen-taeglich-der-tchibo-podcast-c400112299.html
Udržateľnosť v Tchibo
Nesieme zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme nielen dnes, ale chceme v ňom žiť aj zajtra. Mrknite sa na naše kroky smerujúce k udržateľnosti.
