Prvoradá je elegancia
Skôr dámy dbali na svoj zovňajšok až úzkostlivo, najmä tie zo strednej a vyššej triedy si dávali záležať na každom detaile. Krajčírskych salónov fungovalo len v Prahe niekoľko desiatok, dámy si nechávali šiť šaty, kabáty, sukne, blúzky aj kostýmy podľa francúzskej módy. Tá sa objavovala pravidelne v časopisoch pre ženy a dopĺňala ju aj anglická móda. Pančuchy a spodnička bývali nutnou súčasťou odevu elegantnej dámy. Vtedajšia móda brala do úvahy už aj praktickosť a pohodlie, ale napriek tomu väčšinu šatníku dám tvorili šaty a sukne. Veľmi obľúbeným doplnkom bývali perly či diamanty – dnes by sme povedali brilianty a drahé kovy. Účes zdobil klobúčik alebo čelenka.
Zamestnané ženy
Priemyselná revolúcia na konci 19. storočia zaviedla do mnohých odvetví stroje, čím sa zmenil charakter ľudskej práce. V poľnohospodárstve tradične pracovali celé rodiny, sedliaci najímali slúžky a čeľadníkov na sezónne práce alebo na celoročnú výpomoc. Pracovnú dobu určovala sezóna a počasie, so zavedením strojov potreba ľudskej práce mierne ubudla, ale pracovné sily vidiek opúšťali hlavne kvôli silnému vábeniu mesta.
Pracovný čas
Pracovný čas sa od začiatku 20. storočia pozvoľna skracoval, ale stále sa pracovalo aj v sobotu (až do roku 1968). Najmä počas prvej svetovej vojny a po nej do tovární nastúpilo veľa žien, čím sa zaistila nepretržitá výroba. Aj po vojne ženy v zamestnaní zostali, pretože ich príjem by rodine citeľne chýbal. Najmä prvé roky po skončení vojny a po hospodárskej kríze v 30. rokoch boli robotnícke rodiny najviac ohrozené hladom a chudobou.
Verejné stravovanie vtedy ešte nefungovalo tak ako dnes, ženy varili pre celú rodinu a denne pripravovali dve teplé jedlá: obed (ktorý rodina jedla doma ‒ najmä stredná a vyššia trieda ‒ alebo si ho muži a ženy nosili v bandaskách do tovární) a večeru. V kombinácii s nákupmi na trhu a u jednotlivých obchodníkov zaberala príprava jedla a starostlivosť o domácnosť niekoľko hodín denne. V stredostavovských rodinách tieto práce zabezpečovali spravidla pomocníčky, ktoré riadila pani domu.
Tanec, film a prechádzky
Hoci veľkú časť dňa a života vypĺňala práca, čas na zábavu si ľudia našli v každej dobe. Koncom 19. storočia sa objavil film a 15. septembra 1907 Viktor Ponrepo otvoril prvé kino v Prahe ‒ v dome U Modrej šťuky na Karlovej ulici. Hralo sa každý deň okrem piatka. Návšteva kina bola kultúrna udalosť, na ktorú sa dámy a páni patrične vyparádili.
Porozprávať sa s priateľkami chodili dámy do cukrární ‒ na kávu a tortičku či zákusok, muži sa stretávali skôr v kaviarňach, ktorých súčasťou boli aj salóniky, alebo večer vo vinárňach a reštauráciách. Robotníci a nižšia trieda dávali prednosť krčmám. Voľný čas vypĺňali aj rôzne spolkové aktivity, spolky rôznych zameraní fungovali v každej dedine a meste.
Dĺžka života
Zlepšovala sa aj zdravotná starostlivosť a predlžovala sa dĺžka života. V období 1929 ‒1932 sa ženy dožívali priemerne 55 rokov (muži 52) a v roku 1938 už 60,8 roka (muži 56,5). Dnes je dĺžka dožitia u žien 82 rokov a mužov 76 rokov. Vďaka zdravšiemu spôsobu života, lepšej a dostupnejšej lekárskej starostlivosti a čistejšiemu životnému prostrediu.
Prácu dnes uľahčuje mnoho vynálezov a prístrojov, ktoré stačí zapnúť jedným gombíkom, preto voľného času máme oveľa viac než naši predkovia. Stačí si to len uvedomiť a žiť život tak, aby sme boli spokojní a šťastní. Ostatne, ženy pred sto rokmi si určite priali to isté.
