Práve čítate

Ako žili ženy pred sto rokmi

5135  
Zdieľať: 

Ako žili ženy pred sto rokmi

Nestíhame, nemáme čas na seba, skĺbiť rodinu a prácu je nadľudský výkon a často sa sťažujeme na vysoké nároky súčasnej spoločnosti. Žena by mala byť krásna, vždy upravená, inteligentná, rozumná, starostlivá, mala by sa starať o rodinu a domácnosť a okrem toho stíhať aj kariéru. Naše (pra)babičky toto určite riešiť nemuseli.

27. 10. 2016 5 min. čítania Kristina Zábrodská
Ako žili ženy pred sto rokmi

 

Matka, dítě a babičky pźují na fotku. Foceno 1908-1914. (Zdroj: Jan Honzak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Matka, dieťa a babička pózujú na fotke. Fotené 1908-1914. (Zdroj: Jan Honzak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)

Prvoradá je elegancia

Skôr dámy dbali na svoj zovňajšok až úzkostlivo, najmä tie zo strednej a vyššej triedy si dávali záležať na každom detaile. Krajčírskych salónov fungovalo len v Prahe niekoľko desiatok, dámy si nechávali šiť šaty, kabáty, sukne, blúzky aj kostýmy podľa francúzskej módy. Tá sa objavovala pravidelne v časopisoch pre ženy a dopĺňala ju aj anglická móda. Pančuchy a spodnička bývali nutnou súčasťou odevu elegantnej dámy. Vtedajšia móda brala do úvahy už aj praktickosť a pohodlie, ale napriek tomu väčšinu šatníku dám tvorili šaty a sukne. Veľmi obľúbeným doplnkom bývali perly či diamanty – dnes by sme povedali brilianty a drahé kovy. Účes zdobil klobúčik alebo čelenka.

Zamestnané ženy

Priemyselná revolúcia na konci 19. storočia zaviedla do mnohých odvetví stroje, čím sa zmenil charakter ľudskej práce. V poľnohospodárstve tradične pracovali celé rodiny, sedliaci najímali slúžky a čeľadníkov na sezónne práce alebo na celoročnú výpomoc. Pracovnú dobu určovala sezóna a počasie, so zavedením strojov potreba ľudskej práce mierne ubudla, ale pracovné sily vidiek opúšťali hlavne kvôli silnému vábeniu mesta.

Na břehu Vltavy v pražském Podolí. Foceno: 1912. (Zdroj: Jaroslav Petrak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Anonymné mesto s voľnejšími mravmi nezviazané cirkevnými pravidlami ponúkalo život vo vlastnej réžii a prácu v továrňach, ktoré mali pevnú pracovnú dobu a stanovenú mzdu. Fotené na brehu Vltavy v pražskom Podolí 1912. (Zdroj: Jaroslav Petrak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)

Pracovný čas

Pracovný čas sa od začiatku 20. storočia pozvoľna skracoval, ale stále sa pracovalo aj v sobotu (až do roku 1968). Najmä počas prvej svetovej vojny a po nej do tovární nastúpilo veľa žien, čím sa zaistila nepretržitá výroba. Aj po vojne ženy v zamestnaní zostali, pretože ich príjem by rodine citeľne chýbal. Najmä prvé roky po skončení vojny a po hospodárskej kríze v 30. rokoch boli robotnícke rodiny najviac ohrozené hladom a chudobou.

Women sort through baskets of grapes in the vineyards of Subcarpathian Ruthenia. Czechoslavakia. | Location: Subcarpathian Ruthenia, Czechoslovakia. (Photo by Jiri Kral/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Ženy pri práci na vinohradoch v Podkarpatskej Rusi. Fotené 1910-1919. (Zdroj: Jiri Kral/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)

Verejné stravovanie vtedy ešte nefungovalo tak ako dnes, ženy varili pre celú rodinu a denne pripravovali dve teplé jedlá: obed (ktorý rodina jedla doma ‒ najmä stredná a vyššia trieda ‒ alebo si ho muži a ženy nosili v bandaskách do tovární) a večeru. V kombinácii s nákupmi na trhu a u jednotlivých obchodníkov zaberala príprava jedla a starostlivosť o domácnosť niekoľko hodín denne. V stredostavovských rodinách tieto práce zabezpečovali spravidla pomocníčky, ktoré riadila pani domu.

A scene from the 1932 Czech film Extase. (Photo by �� John Springer Collection/CORBIS/Corbis via Getty Images)
Česká herečka a neskôr vynálezkyňa Hedy Keislerová (neskôr Lamarr) v jednom z najslávnejších československých filmov predvojnovej doby. Fotené pri natáčaní filmu Extase z roku 1932. (Photo by �� John Springer Collection/CORBIS/Corbis via Getty Images)

Tanec, film a prechádzky

Hoci veľkú časť dňa a života vypĺňala práca, čas na zábavu si ľudia našli v každej dobe. Koncom 19. storočia sa objavil film a 15. septembra 1907 Viktor Ponrepo otvoril prvé kino v Prahe ‒ v dome U Modrej šťuky na Karlovej ulici. Hralo sa každý deň okrem piatka. Návšteva kina bola kultúrna udalosť, na ktorú sa dámy a páni patrične vyparádili.

(Original Caption) Karlsbad, Czechoslovakia: Dancing at Cafe. (Photo by George Rinhart/Corbis via Getty Images)
Ďalšou obľúbenou zábavou boli čaje o piatej, ktoré usporadúvali niektoré reštaurácie, kaviarne a hotely vo svojich salónikoch. Pri čaji, víne a drobnom pohostení ste si mohli zatancovať a zoznámiť sa. Fotené v Karlových Varoch. (Zdroj: George Rinhart/Corbis via Getty Images)

Porozprávať sa s priateľkami chodili dámy do cukrární ‒ na kávu a tortičku či zákusok, muži sa stretávali skôr v kaviarňach, ktorých súčasťou boli aj salóniky, alebo večer vo vinárňach a reštauráciách. Robotníci a nižšia trieda dávali prednosť krčmám. Voľný čas vypĺňali aj rôzne spolkové aktivity, spolky rôznych zameraní fungovali v každej dedine a meste.

Slovenské dívky v krojích při společném čtení. (Zdroj: Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Informácie získavali ženy predovšetkým z časopisov určených práve im – tzv. ženských listov vychádzalo v období prvej republiky niekoľko desiatok na rôznych miestach republiky a spravidla obsahovali články o výchove detí, o starostlivosti o domácnosť a manžela, články o záhrade, móde, recepty, zdravotné odporúčania a zhrnutie politických udalostí a sociálnych otázok. K vážnejšiemu zoznámeniu za účelom sobáša si stačilo podať inzerát do novín. Slovenské dievčatá v krojoch pri spoločnom čítaní. (Zdroj: Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)

Dĺžka života

Zlepšovala sa aj zdravotná starostlivosť a predlžovala sa dĺžka života. V období 1929 ‒1932 sa ženy dožívali priemerne 55 rokov (muži 52) a v roku 1938 už 60,8 roka (muži 56,5). Dnes je dĺžka dožitia u žien 82 rokov a mužov 76 rokov. Vďaka zdravšiemu spôsobu života, lepšej a dostupnejšej lekárskej starostlivosti a čistejšiemu životnému prostrediu.

Pravidelná kontrola u dětského lékaře. Foceno v Brně 1911. (Zdroj: Austrian Archives/Imagno/Getty Images)
Pravidelná kontrola u detského lekára. Fotené v Brne 1911. (Zdroj: Austrian Archives/Imagno/Getty Images)

Prácu dnes uľahčuje mnoho vynálezov a prístrojov, ktoré stačí zapnúť jedným gombíkom, preto voľného času máme oveľa viac než naši predkovia. Stačí si to len uvedomiť a žiť život tak, aby sme boli spokojní a šťastní. Ostatne, ženy pred sto rokmi si určite priali to isté.

Two women and a girl by a coal stove in a Prague kitchen. The girl sits beside a doll in a pram. (Photo by Jan Honzak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Tri generácie československých žien pri peci. Fotené 1900-1909. (Zdroj: Jan Honzak/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články