Tí z vás, ktorí majú superakčné babičky a dedov, poznajú asi skôr obavy o ich zdravie (pretože v 85 rokoch umývajú okná alebo čistia odkvapy), alebo o ich okolie (to keď si pred 90-tkou kúpia silné auto a labzujú v ňom po meste). My ostatní sa ale častejšie skôr trápime vo chvíli, kedy sa z aktívnych a veselých ľudí stávajú smutní a pasívni televízni diváci.
Prečo nikam nejdeš? Prečo niečo nerobíš? Prečo nevyrazíš aspoň na prechádzku? Prečo sa niečo nové nenaučíš? Tieto otázky napadnú azda každému z tých, pre koho je dôchodok zatiaľ v nedohľadne. A prejdú ho hneď, keď si vyskúša gerontooblek. Fyzické obmedzenie totiž nie je to hlavné. Strach zo zlyhania a hanby spôsobí, že je pre vás nepríjemná aj oslava vlastných narodenín. Preto niet divu, že preferujete bezpečie. Doma. Pri televízii. Odporúčanie „Tak si zájdi do klubu seniorov“ je vám v takejto chvíli platné ako rybe bicykel.
Gerontooblek je zostava obmedzujúcich pomôcok, ktoré majú simulovať starobu: rukavice, okuliare, obmedzovač rozsahu pohybu na kĺby, závažie… Gerontoobleky sa dajú požičať v rôznych inštitúciách a slúžia na budovanie empatie hlavne v rámci kurzov sociálnej práce, v zdravotníckych školách a podobne. Vyskúšať si ho môžete buď na kurzoch, alebo pri rôznych popularizačných akciách pre verejnosť, ako sú dni zdravia a podobne.
Ako (pra)rodičom pomôcť znovu nájsť radosť zo života?
„Spolu to zvládneme, neboj“
Tá prvá vec, ktorú my mladí prehliadame, je potreba porozumenia, spolupatričnosti a lásky. Svojich prarodičov považujeme za samostatných, schopných, spoločenských… a tak si v duchu hovoríme, že nás zase tak veľmi nepotrebujú. A môže to byť aj pravda. Vždy je však lepšie dať babičke možnosť spoločnú aktivitu odmietnuť, ako „preventívne“ len poslať pohľadnicu.
Návštevy a spoločné aktivity sú to prvé a najdôležitejšie, čo pre svojich seniorov môžete urobiť.
Viem, je to náročné, na druhej strane aj jeden výlet mesačne je veľká zmena a dôvod na radosť a tešenie. A to už sa a s preplneným diárom (a neustále nevrlým dedom) dá zvládnuť.
Čo spolu môžete napríklad podniknúť?
- Chodiť na malé celodenné výlety a zastaviť sa cestou na obed a pivo
- Zobrať prarodičov na besiedku, predohrávky, preteky alebo inú verejnú aktivitu svojich detí
- Kúpiť predplatné do divadla a chodiť tam spolu
- Sprevádzať prarodičov na omšu do kostola, alebo na cintorín
- Tvoriť spoločne fotoalbumy a spomienkové knihy – doma alebo napríklad v kaviarni
- Navštíviť galériu, botanickú záhradu, koncert alebo futbalový zápas
- Spoločne navštíviť priateľov (pra)rodičov
Nech už pôjdete kamkoľvek, hlavne so sebou nezabúdajte zobrať empatiu. Váš senior môže mať nejaký problém, ktorý nie je vidieť. Môže preto byť nesvoj, nesmelý, nervózny, bojazlivý – alebo naopak rozčúlený. Choďte radšej pomaly, hovorte kľudne a buďte pripravený kedykoľvek zmeniť program. Po čase si veci sadnú a starší parťák znovu nájde sebavedomie na to bez obáv a s radosťou vychádzať z domu. A nájsť si kamarátov.
Naša partia
Kedy ste si naposledy našli nového kamaráta? Bolo to ľahké a rýchle? S vekom je nadväzovanie priateľstiev čoraz zložitejšie – akoby nestačilo, že zubatá si vašich kamarátov jedného po druhom berie na svoj piesoček. Môže to znieť neuveriteľne, ale prísť do nového kolektívu je v 70 rovnako náročné ako v 15.
Ak vy sami máte zábrany osloviť na ihrisku cudziu mamičku, nemôžete čakať, že to bude ľahké pre babičku v čakárni u lekára. Preto je fajn spoločenský život najskôr obnoviť v bezpečnom kruhu rodiny, a až potom postrčiť seniora smerom k spolkovému životu.
Je to trochu ako vyberať vhodný krúžok pre deti. Najskôr sa informujte o časových a fyzických možnostiach svojho seniora, o tom, čo ho baví alebo bavilo, o tom, kde má nejakých kamarátov alebo známych. Potom sa rozhliadnite po okolí, aká je ponuka. A nakoniec predneste návrhy, ideálne aj s ponukou dopravy alebo inej pomoci.
Kde to môže byť fajn?
- Jednota dôchodcov Slovenska ponúka rôzne podujatia, kultúrne a športové, v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny aj finančne výhodné, štátom dotované liečebné a rekondičné pobyty
- Spevácke zbory, ochotníci alebo kapely si s vekom hlavu nelámu.
- Kluby dôchodcov združujú penzionovaných zamestnancov, často kolegov. A organizujú aj výlety či plesy.
- Cirkevné zbory ponúkajú veľa možností sebarealizácie.
- Kluby záhradkárov a chovateľov “vyženú” seniora na čerstvý vzduch.
Kamarát do dažďa
Rovnako ako medzi juniormi, aj medzi seniormi sa nájdu introverti a ľudia, ktorí po spoločnosti druhých zase tak veľmi netúžia. Ani to však neznamená, že musia byť osamelí.
Skvelým kamarátom môže byť aj zvieratko. A sme pri tom. Deťom zvieratká nedovolíme zo strachu, že odídu na školu a nám chlpáč zostane na krku a rodičom, no, a čo so psom, keby…?
Táto obava, čo bude až nebudem, funguje aj ako autocenzúra.Nemôžeme mať psa, pretože čo keby som musela ísť do nemocnice?! Razantné NIE sa však často rozplynie vo chvíli, kedy sa k dedovi cestou z autobusu pridá chromé mačiatko, alebo mu sused vsype do čapice drobunké šteňa. Akmá senior so zvieratami skúsenosť, je fajn ho namiesto odrádzania podporiť. Život to nielen skvalitní, ale často aj predĺži. A pravdupovediac sú aj iné zvieratá ako psy a mačky. Jedna žitnoostrovskástarenka sa ujala suchozemskej korytnačky a pri zapadnutej samote v Malej Fatre si roky spokojne pískalo morča.
Keď sme pri zvieratách, nielen tie „bytové“ majú zmysel. Sliepky, zajace, kozy, ovečky… starostlivosť o zvieratko dáva životu zmysel, tempo a poriadok., akokoľvek nám pripadá absurdné, aby babička s francúzskymi barlami kosila trávu, Preto namiesto toho, aby sme búrali kurníky a chlieviky, radšej uvažujme, či sa nedá časť sena kúpiť alebo či nevybrať plemeno schopné celoročnej pastvy. Pre človeka, ktorý mal hospodárstvo celý život, môže byť jeho strata nesmierne bolestná.
„Potrebujem ťa“
V dnešnej dobe sa celkom ľahko stane aj to, že vás od babičky delia tri hodiny lietadlom a ďalšie tri autom. A v takej chvíli je potom každá osobná pomoc dosť nereálna. Pre aktivizáciu babičiek a dedov však nemusíte rezignovať na svoj život (a určite neodporúčam snažiť sa presunúťseniora).
Pre život je dôležitý zmysel. Cítiť sa potrebný.
Nie nadarmo má projekt Ponožky od babičky od Elpidy množstvo čakateľov. Vyrobiť niečo, čo má zmysel, urobí radosť a ešte si za to ľahko prilepším… to môže byť inšpirácia pre každého z nás.
Svojho seniora oceníte a potešíte, keď:
- Poprosíte ho o upletenie, alebo uháčkovanie papučiek pre deti.
- Nakúpite suroviny, poprosíte o upečenie múčnika a s pečením pomôžete.
- Poprosíte ho o zmontovanie učiacej veže.
- Spoločne nahráte a spíšete Pamäte rodiny, alebo iniciujete ich napísanie.
- Poprosíte o zoradenie starých fotiek a popísanie každej z nich.
- Poprosíte o nazbieranie a nasušenie byliniek.
Určite vám napadnú ďalšie možnosti, ako povedať „Potrebujem ťa, zostaň prosím ešte tu s nami“. Pre obojstrannú spokojnosť je však potrebné dodržiavať pár pravidiel:
- Zvážte možnosti a zdravotný stav seniora.
- Nezadávajte úlohy, ktoré majú pevný termín.
- Netrvajte na dizajne a dokonalosti.
- Berte to ako hru. Ako tvorbu pamiatky, nad ktorou sa (ne)raz budete dojímať.
Kruh života sa uzatvára
Už je to tak. Väčšina starších ľudí si je vedomá utekajúceho času a blížiaceho sa konca. Smrť je realita a nikto sa jej nevyhneme – jediné, čo na ňu pomáha, je život. Slnko, pučiace rastliny, znovu sa zelenajúci strom, mláďatká. A úplne zo všetkého najviac vlastné (pra)vnúčatá.
Ak môžete, umožnite svojim prarodičom častý kontakt s deťmi. Dajte im do náruče novorodené bábätko, nechajte ich hrať sa s batoľaťom. Dovoľte im robiť bláznivé kúsky so školákmi. Dedo s chodítkom je v chôdzi rovnako výkonný a rýchly ako ročný junior. Babička sa vŕta v záhone s rovnakou chuťou ako predškolák a kto iný bude mať lepšie pochopenie pre časté cikpauzy ako ten, kto sa len teraz zbavil plienok? Nechajte ich hrať sa spolu. Deti rastú rýchlo a tak nezostáva veľa času.
Ako prepojiť deti a seniorov?
- Pozvite ich na krstiny alebo na oslavu narodenia dieťaťa a nechajte ich bábätko pomojkať, pozrieť sa/asistovať pri prebaľovaní alebo kúpaní.
- Choďte na spoločnú vychádzku s kočíkom, alebo len požičajte na vychádzku plný kočík, ktorý vlastne čiastočne nahrádza pomocnú palicu.
- Nechajte im batoľa a hračky a odskočte si do sprchy.
- Nechajte deti pomáhať babičke v záhrade, zalievať kvetiny a zbierať ovocie.
- Vybavte dieťa mobilom a bezpečnostnými inštrukciami a pošlite ho so seniormi na hríby alebo čučoriedky.
Ak niečo ľutujem, tak je to fakt, že som svoju milovanú babičku nenavštevovala častejšie a nerozlúčili sme sa úplne v najlepšom. V jeden septembrový deň upratala dom a keď bolo všetko hotové, jej duša navždy odišla na potulky po lesoch. Nebolo pre mňa ľahké naučiť sa úprimne milovať a s radosťou navštevovať zvyšných prarodičov, ktorí na mňa boli o dosť prísnejší, kritickejší a celkovo odťažitejší. Rozhodla som sa ale si tú cestu nájsť. Užiť si to, čo ešte mám. A pravdupovediac, to, že mám deti relatívne skoro a rýchlo za sebou, s tým súvisí. S drobcami sa z unavených seniorov stávajú kúzelné bytosti plné lásky, radosti a energie. Aj keď to k nim z Prahy mám 5 hodín cesty, snažím sa navštevovať ich aspoň raz mesačne a zmenil sa aj spôsob vítania a lúčenia. S takou úprimnou radosťou som ich objímala naposledy ako predškoláčka.
