Z lásky a pre radosť
Bolo by ideálne, keby darčeky, ktoré deťom dáte, mohli byť len také, ktorými bezpodmienečne hovoríte „chcem ťa potešiť“. To je presne ten dôvod, s ktorým máte darček dávať, pričom slovko „bezpodmienečne“ hrá najväčšiu úlohu.
Výmenou za taký darček od dieťaťa nič neočakávate. Nevyžadujete vďaku (aj keď trocha vďačnosti je slušnosť) alebo záväzok. Nečakáte, že vás bude mať viac rado. Rovnako ani neočakávate, že za darček dieťa niečo urobí, alebo naopak robiť prestane.
Aj pri darčekoch pre radosť ale hrá veľkú rolu ich frekvencia a hodnota. Každé dieťa potrebuje spoznať hodnotu vecí a to, že pravá hodnota darčeka je „byť obdarovaný“. Preto si vždy dajte záležať na tom, aby darček nebol automatizmus, alebo aby z neho vyplývalo, že je vám potomok za niečo dlžný.
Darček, alebo úplatok?
Existuje veľmi tenká hranica medzi tým, či dávate darček „len tak“ alebo či zaň niečo chcete. Veľa rodičov často vôbec nezvažuje, aké sú motívy, prečo darček dáva. Či tam je nejaké PREČO. Čo je vôbec to najdôležitejšie. A aké „prečo“ to vlastne môžu byť?
Darček ako motivácia k učeniu
Paradoxne sa úplne bežnou situáciou stalo odmeňovanie dieťaťa za známky v škole. V praxi tým ale len uberáme na hodnote vzdelávaniu. Ako keby ste hovorili, že potreba učiť sa je sama o sebe nanič a musí za ňu byť darček.
Pokiaľ chcete dieťa pochváliť, že sa mu darilo v škole dobre, skúste mu usporiadať oslavu alebo nejakú spoločnú aktivitu, ktorá ho bude baviť.
Darček za slušné správanie
Podobne je to s obdarovávaním detí za to, že sa chovajú tak, ako sa majú. Paradoxne tým totiž len oslabujete svoju rodičovskú rolu a chytáte sa do vlastnej pasce. To, čo by malo byť prirodzené, sa mení na výmenný obchod „Ty nebudeš hnevať, ja ti za to niečo dám“.
Oveľa lepšie je v tomto smere uznanie, pochvala a rešpekt. Tým, že dieťa stúpne v našich očiach, stúpne na cene aj samo pred sebou a upevní si pozitívne vzorce správania.
Darček ako náplasť
Ako rodičia máme často oveľa menej času, ktorý trávime s deťmi, ako by sme mali mať alebo chceli mať. Cítime sa kvôli tomu previnilo a môže nám napadnúť odčiniť to darčekom. Čo v extrémnom prípade môže viesť k absurdnej situácii, keď prídete z práce domov a dieťa sa vás medzi dverami pýta „čo mi nesieš?“.
Recept je jednoduchý, hľadajte spoločný čas na každodenné rituály, či už je to večera alebo učenie do školy.
Darček ako poistka, že „ma bude mať radšej“
Súboj o priazeň je najčastejší predovšetkým u rozvedených rodičov. Nie je výnimkou, kedy sa jeden z rodičov snaží zaviazať dieťa prostredníctvom „Ja ti kúpim to, čo ti mama/tato nekúpi a budeš to mať len tu u mňa“. Obdobne to ale môže byť aj u starých rodičov, ktorí si prajú stáť u dieťaťa na popredných miestach a tak ho zásobujú sladkosťami, darčekmi a rozmaznávajú ho.
Takáto rivalita medzi dospelými je pre dieťa veľkou záťažou a málo čím mu môžeme toľko ublížiť, ako keď ho nútime, aby si „vyberalo“ medzi svojimi najbližšími. Každé dieťa je prirodzene lojálne k svojim blízkym a chcieť po ňom, aby malo niekoho radšej, je obrovské ohrozenie do jeho ďalšieho života.
Čo na to hovorí rodič?
Odpovedá Martin (dcéra Pepina, 5 rokov)
U nás doma sú „darčeky“ reálny problém. Ani nie tak kvôli tomu, že by sme sami ako rodičia situáciu nezvládali, ale hlavne kvôli babičkám a okoliu. Dcéra totiž dostávala „niečo“ v podstate kedykoľvek a za čokoľvek. Následkom toho si nové darčeky veľmi nevážila alebo možnosť darčeka skúšala využiť ako podmienku na niečo, čo by mala urobiť.
Vyriešili sme to tak, že „darček“ musí mať buď skutočný dôvod, napríklad narodeniny, alebo sa na ňom musíme zhodnúť a neviazať ho vôbec na nič. V praxi to potom vyzerá tak, že napríklad konkrétne babičky sme poprosili, aby darčeky dočasne úplne vylúčili, a trváme na tom. My sami sa potom snažíme s darčekmi jednak šetriť a nahradzovať ich inak, prípadne z nich urobiť skutočne výnimočnú vec pre radosť. Znie to tvrdo, ale dcéra má potom z darčekov naozaj oveľa väčšiu radosť a užíva si ich.
Pár tipov na záver:
- Pýtajme sa sami seba, čo nás vedie k tomu, že práve teraz kupujeme dieťaťu práve túto vec. PREČO to robíme? Nenájdeme odpoveď v jednej z vyššie popísaných situácií?
- Pokiaľ áno, môžeme urobiť niečo iné? Môžeme dieťaťu dať to, čo mu nahradzujeme darčekom?
- Každodenné potreby (oblečenie, mobil, PC aj.) nedávajme dieťaťu ako darček.
- Dohodnime sa s druhým rodičom a s prarodičmi na tom, čo, kto a kedy dieťaťu bude kupovať. Stanovte si spoločné pravidlá pre dávanie väčších darčekov.
- Na Vianoce dávajte dieťaťu obmedzený počet darčekov. Pri treťom balíčku dieťa už ani nevie, čo rozbaľuje, a množstvo darčekov uberá na hodnote jednotlivým darčekom aj Vianociam.
- Učte dieťa poznať hodnotu vecí a peňazí a nebojte sa s nimi o tom hovoriť.
- Učte dieťa obdarovávať ostatných a od raného veku s ním darčeky vyrábajte.
