Dcérka maľuje od malička. Postupne sa stalo zvykom, že kamkoľvek sme išli, aj keď to bolo len na chvíľu, brali sme so sebou pastelky a kus papiera, pretože sa spoľahlivo zabavila.
Keďže vyzerala, že ju to baví, našli sme pre ňu klasický maliarsky krúžok pre malé deti. Na hodine vždy dostali predlohu nejakého skutočného majstra a podľa nej sa učili rôzne prístupy a maliarske techniky, prispôsobené ich veku. Niekedy kreslili zátišie, niekedy sa vyjadrovali len pomocou geometrických tvarov. Na prvý pohľad to dávalo zmysel a hlavne som na takýto prístup sám zvyknutý, ako si pamätám ešte zo školy. A asi by bol fajn, keby sa cielene chcela zlepšovať v technike – a nemala ani štyri roky.
Ako spoznať dobrý krúžok pre predškolské deti
Najlepšie to spoznáte na samotnom dieťati. Pokiaľ sa na krúžok teší a rozpráva vám, čo zažilo a naučilo sa, plní svoj účel.
Pre predškolské deti je taký prístup asi trochu prísny. Nedivím sa, že to Jojku nebavilo (a skúste nútiť dieťa, aby si vsugerovalo nadšenie tam, kde nie je). Chcela maľovať roboty a príšery, a hlavne používať ružovú, ktorú považuje za farbu všetkých farieb. Až nakoniec proti krúžku, ktorý ju mal baviť, začala protestovať, a ja nie som práve zástanca toho, vnucovať deťom ich koníčky.
Začali sme maľovanie používať ako nástroj, ako rozvíjať premýšľanie
Narazili sme na kurz kreatívneho maľovania, a to je vlastne dôvod, prečo toto celé píšem. Ich prístup ma totiž nadchol a ako rodič vidím, že má veľmi pozitívny vedľajší efekt: rozvíja nielen Jojkinu lásku k maľovaniu, ale tiež ju učí premýšľať, vymýšľať a obhájiť svoju prácu. Ona túto „maliarčinu“ úprimne miluje, a ja som zase nadšený, že má úplne nenásilne aj ďalšie výhody.
Aby bol pri maľovaní poriadok
Zásterku (veľkosť pre deti od 3 do 6 rokov) aj podložku máme zatiaľ skladom. A radi vám ju privezieme, kam budete potrebovať. Doprava je zadarmo.
Základný rozdiel je v celkovom prístupe. Už samotná voľba a zoznámenie s témou je súčasťou kreatívneho procesu. O téme sa najskôr rozpráva – vymýšľa sa, čo a prečo sa bude maľovať. Dieťa sa tak učí spájať skutočnosti a predmety, ktoré na prvý pohľad nemusia mať súvislosť, používa ich neobvyklým, ale zmysluplným spôsobom. Ja jej potom pomáham dať všetky nápady na papier, ale som len taký pomocník. Výsledné dielo potom namaľuje celé sama.
Je to postup, ktorý si v Ateliéri kreativního malování nastavili podľa seba, ale inšpirovať sa môžete napríklad aj pre domácu tvorbu. V praxi to vyzerá tak, že sa vyberie téma: napríklad zima, alebo lepšie konkrétne, Vládca zimy. A deti sa následne rozprávajú, čo poznajú zo zimy: lyže, vločky, snehuliaka atď. pričom postupne skladajú svoj obrázok. V prípade Vládcu zimy teda vymýšľajú postavu tvorenú zo známych fragmentov. Tým odpadajú problémy typu „čo mám maľovať“ a „neviem to namaľovať“, ktoré som si zo školy odniesol napríklad ja.
Samotné maľovanie je potom rovnaké ako každé iné a záleží na možnostiach. Striedame temperky, vodovky, pastelky, rôzne materiály… A trblietky. Tie sú u nás v poslednom čase hitom číslo jedna.
Novinkou pre mňa bola posledná časť, kde deti svoj výtvor hodnotia a prezentujú. Áno, aj štvorročné dieťa vie, prečo namaľovalo to a to, a dokáže to vysvetliť, pokiaľ ho nikto neopravuje a neberie mu jeho fantáziu. Na Jojinom krúžku tak namiesto toho, aby učiteľka zhodnotila „Ty to máš dobre, ty zle,“ hľadajú odpovede, prečo namaľovali práve to, čo namaľovali, učia sa ostatným vysvetľovať svoje myšlienky a klásť otázky. Za pár rokov sa jej to bude v škole viac ako hodiť.
Rodičovské zhodnotenie
Minimálne zo začiatku to chce maximum pozornosti pri zadávaní tém a čas a ochotu rozprávať sa, čo sa s nimi spája. Rovnako to odo mňa vyžaduje viac ako len „Hm, pekné,“ ale snažím sa byť pozorný pri celkovom zhodnotení. Ako otec mám tento čas veľmi rád.
Je to skrátka trochu náročnejší prístup ako dať dieťaťu papier a pastelky „na maľuj a neotravuj“… ale tiež nikto nehovorí, že tak musíte maľovať úplne vždy.
Vynaložená energia sa podľa mňa určite oplatí. Z Jojky asi nikdy nebude Picasso, aj keď samozrejme kto vie. O to ale nejde. Maľovanie ju baví a posun je vidieť vo všetkých rovinách, či už v práci s fantáziou, premýšľaní alebo na technike maľovania. Obrázky sú rozhodne parádne a ja som na ne veľmi pyšný.
PS: Pokiaľ bojujete s tým, že sa vám deti pastelkami prejavujú všade možne, prečítajte si, ako ich naučiť maľovať bez neporiadku & ako odstrániť škvrny, keď sa netrafia na papier.
