Zákonné náležitosti
Jediné obmedzenie, ktoré naozaj máte a nedá sa obísť, je Zákon o matrikách a príslušné vyhlášky. Tie hovoria, že môžete vybrať jedno, dve, maximálne tri krstné mená, a to aj cudzojazyčné. Meno nesmie byť totožné s menom staršieho žijúceho súrodenca, v prípade viacerých krstných mien, ktoré nesmú byť rovnaké, stačí, keď je od staršieho súrodenca odlišné prvé meno. Druhé, resp. tretie meno môže byť rovnaké. Napríklad ak je v rodine zvyk dediť meno po otcovi, môžu jeho meno na druhom mieste nosiť aj traja synovia. Meno nesmie byť hanlivé, skomolené, zdrobnené alebo neosobné (tj. napríklad názov veci).
Matrika tiež nezapíše chlapčenské meno dievčatku a naopak – a pokiaľ má o vybranom mene pochybnosti, môžete potrebovať znalecký posudok. V rámci vyššie uvedených pravidiel môžete popustiť uzdu fantázii – ale nad niektorými vecami je dobré sa trochu zamyslieť.
Súlad s priezviskom
Na tento faktor veľa rodičov nemyslí, ale pritom je dôležitou súčasťou prvého dojmu, ktorý vyvolávame pri predstavovaní. Vybrané mená som si vždy skúšala napísať a niekoľkokrát za sebou vysloviť spolu s priezviskom. Môže sa stať, že kombinácia dvoch krstných mien alebo jedného dlhého s dlhým priezviskom spôsobí, že sa dieťa bude podpisovať trikrát dlhšie ako jeho spolužiaci a možno sa ani nevojde do kolónok. Naopak z „vybafnutej“ kombinácie jednoslabičného mena aj priezviska – napríklad Ján Mach – ani nemusí byť jasné, že sa dotyčný predstavil. Z niektorých kombinácií je zase vidieť, že si ich rodičia neskúsili povedať nahlas – vo všeobecnosti je lepšie, keď meno nekončí rovnakou hláskou, akou začína priezvisko. Meno by sa s priezviskom nemalo rýmovať ani ho príliš pripomínať – v českom showbiznise môže Bohuš Matuš pomôcť k lepšiemu zapamätaniu, ale ruku na srdce, do showbiznisu sa dostane málokto, ale základnou školou musí prejsť každý.
Áno, som spokojná so svojím menom a po svadbe som si ho ešte vylepšila. Priatelia zo mňa spravili Pečeň(k)ovú paštétu Májku. Nevadí mi to, nie každý môže mať veselé meno.
Zdroj: Facebook Tchibo Slovensko
Výber mena pre chlapčeka bude trochu náročnejší pre tých z vás, ktorých priezvisko sa zároveň bežne používa ako krstné meno (Marek, Michal, Filip atď.). Pokiaľ k nemu totiž dáte synovi meno, ktoré sa niekedy používa aj ako priezvisko, čaká ho veľa zmätených formulárov, menných zoznamov a poštových zásielok: práve nedávno som si na pošte neúmyselne vypočula dohadovanie poštárky s odosielateľkou, ktoré z mien David Michal je krstné a ktoré priezvisko… Radšej zvoľte jednoznačne krstné meno ako Jaroslav, František alebo Richard.
Prečítajte si tiež: Kedy a ako sa spýtať: „Nespravíme si dieťa?“
A ako posledný faktor – znejú a vyzerajú meno s priezviskom spolu dobre? Vnímanie štýlovej súhry sa v priebehu času posúva, takže niektoré, kedysi posmešky vyvolávajúce, kombinácie „cudzieho“ krstného mena s typicky slovenským priezviskom nám dnes už prídu normálne, iné ale stále pôsobia zvláštne. Laura Kováčová – prečo nie, Quentin Baláž bude ale asi stále vyvolávať zdvihnuté obočie. Aj tu je ale šanca, že sa za pár rokov vnímanie ešte posunie.
Ja som bola na VŠ a mali sme Ivku Jedinú, Capko bol tiež sám, s Balonom bola vždy veľká sranda, Štranek – ová bola vždy veselá, Šperková až tak veľa šperkov nenosila, Struková nejedla strukoviny a Zaborský bol s nami tiež (asi som aj na dakoho zabudla, ale boli sme fakt veselá kopa – aj bez tých veselých priezvisk) Jasné! A Matúš Milý vyzeral ako… čierna hustá brada, tmavé oči a vo svojom voľnom čase pomáhal kopať hroby – veď aj to musel dakto robiť. Taký bol on milý náš Milý.
Zdroj: Facebook Tchibo Slovensko
Slovenské, medzinárodné, alebo úplne cudzie?
Tu sa dostávame k ďalšiemu kritériu, ktoré je dobré si ujasniť. Chcem vybrať meno typicky slovenské, poslovenčené, medzinárodne zrozumiteľné alebo úplne exotické? Slovenské a v dávnej minulosti poslovenčené mená umožnia svojmu nositeľovi obvykle dobre zapadnúť. Ale v prípade, že bude vaše dieťa chcieť v budúcnosti študovať alebo pracovať v zahraničí, bude možno nútené „oholiť ho“ o mäkčene a dĺžne, používať miestny variant (Steve namiesto Štefan) alebo úplne iné meno (Svätopluk jednoducho nepreložíte). Praktickejšie môžu byť v tomto ohľade mená, ktoré sa v rovnakej alebo len minimálne odlišnej podobe používajú v celej euroamerickej kultúre – napríklad Anna, Sofia alebo Daniel. Ľahká výslovnosť a zápis sú dobré pravidlá pre výber aj v opačnom prípade, totiž keď chcete vyjsť v ústrety partnerovi pochádzajúcemu z inej kultúry a vybrať meno napríklad arabské alebo africké.
Ja som sa narodila v Čechách, otec mi dal krásne meno Květuše. No presťahovali sme na Slovensko, tak mi ho zmenili na Kvetuša, čo už.
Zdroj: Tchibo Slovensko
Osobne som chcela, aby mená mojich detí boli v kalendári. Spomínam si, že keď som bola malá, meniny sme dosť prežívali aj v škole a navzájom sme si k nim blahoželali a nosili cukríky. Navyše, keby mal niekto pripomienky k menej častému menu, môžeme namietať: „V kalendári je, tak čo!“
Pozor na nechcenú komiku
Blanka alebo Milena, Milenka môžu znieť čistým dušiam ľubozvučne, ale pubertiaci – obvykle všetko iné, len nie čisté duše – by mohli dať vášmu dievčatku za pár rokov pekne zabrať. Podobne sa meno Adolf ťažko niekedy zbaví asociácie na jedného z najhorších diktátorov všetkých čias.
Kombinácia mena Patrik Fúrik, no kto toto mohol dať dieťaťu…
Zdroj: Facebook Tchibo Slovensko
A čo početnosť?
Toto je ešte len ten správny tanec medzi vajíčkami – asi všetci by sme chceli pre naše deti mená, ktoré sa budú ostatným páčiť a nikto sa im nebude smiať. Lenže pokiaľ by sa aktuálnym verejným vkusom riadili všetci, čoskoro by sme používali spolu nejakých desať mien a na každom ihrisku a v školskej družine by sa po zavolaní nášho dieťaťa otočilo päť ďalších. Originalita a pestrosť je potrebná, aspoň do určitej miery. A dnes sú paradoxne originálne, najmä medzi všetkými Sofiami, Emami a Laurami, tradičné slovenské mená.
Prečítajte si tiež: Mamou na polovičný úväzok: ako zvládame deti aj prácu?
Nechápte ma zle – ak už roky túžite po Eliške, smelo sa jej držte! Ale poznám rodičov, ktorí si meno pre svoje dieťa viac-menej náhodne vybrali z tých aktuálne najpoužívanejších, maximálne si dali pozor na výskyt v blízkom okolí („Adama žiadna kamarátka nemá“), a až keď sa dieťa začalo stýkať s vrstovníkmi, boli trochu prekvapení. Pokiaľ sa pre istotu chcete vyhnúť tým najčastejším mená,, mrknite sa na prieskumy o popularite krstných mien medzi rodičmi. Napríklad najpoužívanejším dievčenským menom v roku 2018 bola opäť Sofia a v prvej desiatke Kristínu nahradila Hana, medzi chlapčenskými menami si obhájil prvenstvo Jakub. Prvú desiatku najobľúbenejších chlapčenských aj dievčenských mien za rok 2018 nájdete tu.
Mne sa moje meno páči a synovi som nemohla vymyslieť k priezvisku krajšie – volá sa Kráľ Richard.
Zdroj: Tchibo Slovensko
Pestrosť v oslovovaní
Skúste si predstaviť oslovovanie v rôznych situáciách. Hodí sa meno (alebo niektorý jeho variant) pre bábätko, malé dieťa, mladého človeka aj v zrelom veku? Dáva možnosť iného oslovovania skupinou priateľov a iného rodinou? Ak oslovujete hlavne základnou podobou mena, môžete sa nad túto otázku povzniesť. Keď ale chcete mať čo najväčší výber možností oslovenia, z takého Petra „vyrobíte“ oveľa viac verzií ako z Quida.
Ďalšie drobnosti môžete, ale nemusíte zobrať do úvahy – v rodinách, kde sa kladie dôraz na oslavy menín (alebo tam, kde má dieťa narodeniny veľmi blízko Vianoc), sa hodí, aby meniny neboli príliš blízko dňu narodenia. Pokiaľ meniny príliš neslávite, opäť toto nemusíte riešiť. Len by som tu chcela spomenúť svojho kamaráta Štefana, ktorý sa narodil 24. decembra a z koncentrácie všetkých osláv do dvoch, takmer po sebe idúcich dní v roku nebol v detstve práve nadšený.
Čo vybrané meno vlastne znamená?
Niektorých rodičov tiež zaujíma jazykový pôvod a význam vybraného mena, iní to nepovažujú za dôležité. Napríklad zo svojho predvýberu som svojho času vyradila Cecíliu, keď som zistila, že to znamená „slepá“ – je to samozrejme poverčivosť, ale nejako sa mi prestalo páčiť.
Ja som mala byť Katka. Ale stará mama povedala: Dajte jej meno Jarmilka – veď ocko je Jaro a mama Milka. Alebo – ako ma volal jeden pán profesor: Milá jar…
Zdroj: Facebook Tchibo Slovensko
Rodičia a súrodenci
Pri výbere môžete jedným očkom prihliadnuť aj na mená vás rodičov, prípadne prarodičov a tiež potenciálnych súrodencov. Na dedenie mena po rodičoch má určite každý vlastný názor, len pripomeniem, že sa potom zle odlišuje ako v rámci rodiny („mladý Tonko“ vs. „starý Tóno“), tak aj napríklad pri otváraní pošty. Ladiť meno dieťaťa k menám súrodencov má len málokedy praktický význam – snáď len pri dvojčatách je trochu nespravodlivé pomenovať jedno Ján a druhé Bohuslav, hlave v období, kedy sa učí písať. Poznám ale pár hravých rodičov, ktorí poňali misiu „mena pre potomkov“ ako komplexný projekt. Mená všetkých detí na rovnaké počiatočné písmeno, abecedná postupnosť (Anička, Barbora, Cyril) alebo vytváranie konkrétnych skratiek z detských iniciálok – všetko už tu bolo!
Prečítajte si tiež: Malí bojovníci: príbeh mamičky predčasne narodeného bábätka
Ja som chcela, aby deti mali iné iniciálky mena a odlišné aj od nás rodičov. Hodí sa to napríklad pri úspornom zapisovaní udalostí do kalendára: jedno písmenko a všetci vieme, o ktorého člena rodiny ide.
Ako na finálny výber?
Zoberte si kalendár, papier a ceruzku. Alebo si v počítači spravte xls tabuľku, tam sa ľahšie prepisuje aj kombinuje :-) Listujte a zapisujte si všetky mená, ktoré vás zaujmú a viete si ich teoreticky pre svojho potomka predstaviť. Keď to budete mať hotové, prejdite si zoznam ešte raz a tentokrát vyškrtávajte. Výsledný zoznam skonzultujte s partnerom, prípadne ďalšími osobami, ktorých sa to týka (predovšetkým súrodencami budúceho bábätka). Porovnajte si zoznamy – pokiaľ sa na nejakom mene zhodnete, gratulujem, máte to za sebou. (Pozor však na to, že pokiaľ sa budete menom chváliť dopredu, môže sa stať, že vám ho niekto ešte znechutí a vyhovorí!) Ak sa nezhodnete, skúste sa porozprávať o tom, čo sa vám na menách toho druhého nepáči – a ak nedospejete ku kompromisu, skúste to ešte raz.
