Práve čítate

Ako sa dá „žiť“ Montessori s deťmi od jedného roku? Takto to skúšam ja

11568  
Zdieľať: 

Ako sa dá „žiť“ Montessori s deťmi od jedného roku? Takto to skúšam ja

V prvých mesiacoch života našej dcéry vo mne úpenlivo vŕtala moja nevyriešená otázka – ako ju budem vychovávať? Budem mama prísna, alebo veľmi tolerantná? Chcem, aby mala všetko, alebo ju po niečom nechám márne túžiť? A začala som pátrať – čítala som knižky, niečo sa mi páčilo, ale ku všetkým prístupom som mala nejaké výhrady, rozprávala som sa s kamarátkami, často som s nimi ale nesúhlasila. Pomedzi to som prečítala aj Absorbujúcu myseľ od Marie Montessori. A zase mi niektoré jej myšlienky zahrali na tú správnu strunu.

3. 2. 2020 6 min. čítania Anna Březinová
Ako sa dá „žiť“ Montessori s deťmi od jedného roku? Takto to skúšam ja

Montessori. Cudzokrajné slovíčko, pod ktorým si veľa ľudí predstaví drevené hračky, tichú triedu a disciplinované deti. V skutočnosti ide skôr o výchovný smer, ktorý v prvom rade podporuje rozvojové aktivity.

Ja osobne nie som schopná tento prístup aplikovať na 100 % – ale to nie som pri žiadnom. A je to tak v poriadku, každý sme iný a každá rodičovská skúsenosť bude úplne iná, ako je tá moja.

Čo je to Montessori?


Alternatívny výchovný smer pomenovaný podľa zakladateľky, talianskej lekárky Marie Montessori. Kladie dôraz na to, aby dieťa prežilo aktivitu tak, aby z nej malo radosť ono samo, nie aby potešilo dospelého. Rodič alebo učiteľ iba sprevádza dieťa, ktoré je oveľa aktívnejším činiteľom vo svojom rozvoji. Pracuje s princípom tzv. „pripraveného prostredia“, ktoré je prispôsobené dieťaťu a jeho schopnostiam a potrebám.

Vopred upozorním, že nie som žiadna odborníčka na alternatívne vzdelávacie smery, neabsolvovala som kurzy – len som prečítala veľa knižiek a článkov a snažila sa aplikovať niektoré, mne sympatické, princípy na fungovanie našej bežnej domácnosti s batoľaťom.

Mojich šesť osvedčených Montessori princípov pre malé deti

Po prvé: keď ide o hračky, menej je viac

Viem, že je ťažké vysvetliť širšej rodine, že chcete obmedziť hračky pre dieťa alebo nedajbože dať pravidlo „jeden darček pod stromček“. Výskumy ale rozhodne ukazujú, že čím menej hračiek dieťa má, tým je kreatívnejšie. Zároveň menej hračiek toľko nerozptyľuje pozornosť a učí trpezlivosti.

Ja to riešim tak, že sa snažím na hracej ploche (čo je u nás koberec v obývačke) držať len obmedzený počet hračiek podľa aktuálneho záujmu a „rozťahaná“ môže byť len jedna. Pokiaľ sa chce dcérka hrať s inou hračkou, spoločne tú aktuálnu upraceme (jasné, niekedy viac upratujem ja ako ona, ale verím, že deti sa učia napodobňovaním a niečo si z toho odnesie). Výber hračky má ale v rukách vždy ona, snažím sa ju nenavádzať.

Foto: Anna Březinová

Po druhé: skoro každá vec môže byť pre dieťa zaujímavá

Ak je to bezpečné, samozrejme – ostrý steakový nôž 2-ročnému dieťaťu do ruky nedám. Na druhej strane obyčajným príborovým nožom už môže nakrájať banán. Chce to len trpezlivosť, cvik, pozornosť a pevné mamičkine nervy.

U mladších detí odporúčam tvoriť tematické košíčky. Do košíčka alebo misky poukladajte rôzne pomôcky z jednej oblasti – raz z kuchyne, inokedy z kúpeľne, z obývačky…, a nechajte ich dieťatko skúmať a hrať sa s nimi. Stavím sa, že nebude trvať dlho, z misy a varešky si urobí bubon, postaví vežu zo šminiek a tak ďalej :-)

O predmetoch mu rozprávajte, ako a kedy sa používajú, pokiaľ ho to bude baviť.

Po tretie: deti rady pomáhajú a je to pre ne hra

Každé dieťa chce pomôcť mamičke: s upratovaním, s umývaním riadu, s ukladaním nákupu. Snažím sa do väčšiny činností dcérku zapojiť, podľa jej možností a chuti. Chce to riadnu dávku trpezlivosti, ale nevidím dôvod, prečo by nemohla mať vlastnú hubku na riad. Umyť si mištičku a tanier zvládne už v pohode sama. Odniesť špinavé tričko do koša? Prečo nie. Neberiem to tak, že jej dávam úlohy, ale že ju ako rovnocenného partnera zapájam do starostlivosti o domácnosť. A nikdy jej nezabudnem poďakovať.

Prečo som s Montessori začala tak skoro?


Osobne vidím veľkú výhodu skôr u seba ako u dcérky – mala som možnosť zvyknúť si na tento prístup od jej najútlejšieho veku. Prirodzene ho zaraďujeme do života a ja si tak postupne vyjasňujem svoj postoj k jednotlivým súčastiam tohto smeru.

Po štvrté: chyba je kamarát

Chybovať je ľudské, hovorí sa. Rovnako normálne nám ale príde chyby trestať, alebo na ne nejako poukazovať. V rámci pedagogiky Montessori je chyba chápaná úplne prirodzene. Pokiaľ dcérke niečo nejde, „robí chybu“, nechám ju skúšať. Snažím sa nezasahovať, pokiaľ to nie je nutné, a aj tak sa najskôr spýtam: „Chceš pomôcť?“ Ak odmietne, ďalej len pozorujem. Myslím si, že je dôležité deti rešpektovať a naučiť ich, že sme tu pre ne, ale nebudeme sa im do životov montovať, pokiaľ to samé nechcú.

Po piate: zapájame všetky zmysly

Nie je nič ľahšie, ako nasypať do niekoľkých misiek rôzne štruktúrované materiály a nechať dieťatko trošku sa v nich pohrabať alebo ho vyzvať, aby lyžicou presýpalo obsah jednej misky do druhej. (A keď dáte na zem igelit, pravdepodobne nebudete mať kuskus alebo fazule všade.) Obľúbenou aktivitou je aj senzorický chodníček, kde tentokrát dieťa skúma rôzne povrchy nohami – naša najobľúbenejšia časť je bublinková fólia :-) môžete pridať aj tácku s pieskom, nasypať na zem kocky lega a podobne.

Prečítajte si tiež: Ako na domáci zmyslový chodníček z toho, čo máte doma

A napríklad spomínané lego síce nie je úplne klasická hračka z Montessori izbičky, ale dá sa využiť aj inak – napríklad na učenie farieb. Vyberiem vždy viac kociek a nechám malú, aby ich roztriedila podľa farieb. To isté sa dá trénovať s plastovými štipcami na bielizeň, alebo s viečkami od PET fliaš, čokoľvek nájdete doma.

Foto: Anna Březinová

Veľmi sa mi osvedčili aj obrovské papiere do flipchartu kúpené v kancelárskych potrebách – malá má tak pri kreslení a vyrábaní naozaj veľkú plochu na tvorenie, neobmedzuje ju A4. Bežne miešame vodovky a pozorujeme, ako sa farby spájajú a vznikajú nové.

Pri varení ju zase nechávam ovoniavať korenie, bylinky, čaje…

Prečítajte si tiež: Ako v deťoch prebudiť Picassa & ako odstrániť škvrny, keď sa netrafí na papier

Po šieste: zoznamujeme sa s prírodou, ako to len ide

Vonku je toľko vecí, ktoré sa dajú skúmať! Nepamätám si prechádzku, z ktorej by sme si niečo nedoniesli domov. A viac ako kedykoľvek inokedy, vo svetle všetkých prírodných katastrof, ktoré v poslednom čase zažívame, si myslím, že vychovať deti s tým, že o prírodu je potrebné sa starať a chrániť ju, nie drancovať za každú cenu, je veľmi dôležité.

Skvelou pomôckou na učenie zvierat/rastlín sú trojzložkové karty alebo rôzne zalaminované skladačky. Tie si môžete vytvoriť buď sami, preskúmať českú , sú tu dostupné v rôznych variantoch a jazykoch, alebo slovenskú . S dvojročným dieťaťom pravdepodobne využijete len časť ich potenciálu, ale ako bude rásť a bude sa učiť čítať, ako keby ste ich našli! Navyše deti si samé môžu overiť, či všetko priradili správne.

Foto: Anna Březinová

Zároveň máme doma „krabicu prírodných pokladov“. Nájdené veci sa snažím nevyhadzovať, pokiaľ nie sú úplne špinavé a plné chrobákov, a všetky gaštany, šišky, šípky, konáriky a kamienky do krabice ukladáme. O čo zaujímavejšie na skúmanie sú prírodné štruktúry ako jednoliaty plast! A keď dieťa prejaví záujem o počítanie, už budete vedieť, ako tieto poklady využiť.

Kam na tie aktivity stále chodiť?

Môj najobľúbenejší zdroj je… tramtadadá… Pinterest. Nekonečná studnica inšpirácie (ale tiež balastu samozrejme), ktorá nikdy nevyschne. Na cesty a trochu toho vzdelávania mám v obľube materiály Ateliéru v lese, prípadne sa prehrabávam Eschovkou alebo Montemamou, kde sú materiály buď zdarma, nebo za pár drobných. V češtine nedávno vyšla kniha Montessori batole, a pokiaľ rozumiete anglicky, môže vás zaujať aj The Montessori Notebook.

Pre začiatočníkov odporúčam knižku Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori od Tima Seldina.

Foto: Anna Březinová

Hlavne sa neporovnávať

Že niečo funguje jednému, neznamená, že bude fungovať aj druhému. Že jedno dieťa zvládne niečo v 2 rokoch a iné o pár mesiacov skôr či neskôr, je úplne normálne. Podľa Marie Montessori deti prechádzajú rôznymi senzomotorickými obdobiami, kedy sa ľahšie niečo učia – tieto obdobia ale mávajú rozpätie niekoľkých mesiacov až rokov. Takže stačí dôverovať dieťaťu a sebe :-)

Čítajte tiež

Aj zima je skvelý čas na edukačné hry na čerstvom vzduchu
Aj zima je skvelý čas na edukačné hry na…5639
Dieťa má právo plakať alebo sa hnevať. A rodič tiež
Dieťa má právo plakať alebo sa hnevať. A…3486
Vianoce v detskom domove boli krásne. Ale viac ako darčeky sme potrebovali city
Vianoce v detskom domove boli krásne. Al…1074
ďalšie články