Kedy vedia plávať?
Je pravda, že skutočným plavcom v zmysle športovom sa dieťa môže stať až okolo ôsmich-deviatich rokov (keď ovláda rôzne plavecké štýly, skoky do vody atď.), avšak už okolo tretieho-štvrtého roka môže bezpečne plávať. Plavecký štýl v tomto veku sa však väčšinou líši od predstavy rodičov, ako vysvetľuje aj Irena Včelince, inštruktorka plávania z plaveckej školy Delfín: „Podľa môjho názoru vie plávať ten, kto dokáže bez pomôcok a samostatne v splývavej polohe pomocou nôh v štýle kraula doplávať, kam potrebuje.
Bohužiaľ sa však často stretávame s tým, že rodičia začnú deti učiť štýl prsia, navyše nesprávnou technikou, a potom sú prekvapení, že deťom to nejde. Pevný bod je totiž dôležitý nielen v živote, ale aj pri plávaní ‒ dieťa by malo vedieť doplávať k pevnému bodu (rodič, okraj bazéna atď.), jedine tak je plávanie bezpečné.
Dojčenské plávanie
Rodičia majú niekedy pocit, že na drahých kurzoch plávania sa deti len hrajú, že sa vlastne neučia plávať. V tomto veku sú to naozaj skôr hry vo vode, deti sa v kurzoch učia splývať, orientovať pod hladinou, a hlavne dýchať do vody. To všetko sa im bude v neskoršom veku hodiť, pretože nebudú mať strach z vody a okrem toho si ich telo zvykne na správne pohyby pod vodou.
Nezanedbateľným prínosom je aj spoločne strávený čas dieťaťa s rodičom, lebo voda z rodičov odplaví stres, ktoré im bežný život prináša. Ideálne je, ak sa deti pohybujú vo vode už od dojčenského veku, pretože v tomto veku nemajú zábrany a vodu prijímajú ako niečo prirodzené. Samozrejme, že v tomto veku treba chodiť do špeciálneho detského bazéna, kde je voda veľmi čistá a o niečo teplejšia ako v bazéne pre dospelých.
Dieťa potrebuje sprievodcu
Ak dieťa nechodilo na dojčenské plávanie a má už napríklad tri či štyri roky, treba ho zoznamovať s vodou opatrne. Predovšetkým mu nedať dôvod, aby sa jej začalo báť. Irena Včelince z plaveckej školy Delfín hovorí: „Naučiť deti plávať môžu aj rodičia, ak sami majú kladný vzťah k vode a poznajú správne techniky plávania. Ale z vlastných skúseností viem, že je vždy lepšie, keď deti učí niekto iný ako rodič, lebo deti ho viac počúvajú, nezískajú zlé návyky, ktorým sa neskôr ťažko odúča a výučba ide lepšie.“
Pozor, deti vycítia všetko, a ak sa otecko musí dvadsať minút osmeľovať, než vojde do vody, tak im dôjde, že to asi nič moc príjemné nebude. Príčiny strachu z vody však môžu mať niekedy aj hlbšie korene, napríklad ak sa niekto v rodine utopil a pod.
Hra – základ plávania
Základom sú hry vo vode, s tými treba začať vždy, bez ohľadu na vek: Aby sa dieťa cítilo vo vode bezpečne, dosiahlo na dno, postupne si dokázalo namočiť hlavu či sa potopiť, skákalo, splývalo atď. Vymýšľajte si rôzne hry, klasická je „Spadla lyžička do kávičky“, ale existujú aj ďalšie (na internete nájdete veľa inšpirácie, keď vám už nič nenapadne). S ničím sa neponáhľajte, pokojne dieťa nechajte stále dookola stavať priehrady, prelievať vodu z nádoby do nádoby, skúmať rybky v plytkej vode. Dôležité je, aby mu vo vode bolo dobre.
Dieťa, ktoré považuje vodu za kamaráta, sa potom samotnému plávaniu naučí pomerne rýchlo. Hlavne ho vo vode nikdy ničím nepríjemne neprekvapujte ‒ nešpliechajte naňho vodu, keď nechce, nepotápajte ho bez varovania a najmä ho nikdy nehádžte do vody. Lebo ak si raz s vodou spojí strach alebo iný negatívny pocit, bude mu trvať veľmi dlho, kým sa ho zbaví. Dieťa by samozrejme malo vedieť, že voda môže byť nebezpečný živel a že si vždy treba rozvrhnúť sily a byť opatrný. Už od detstva deti varujte pred skákaním do vody na miestach, ktoré nepoznajú. Štatistiky zranených chrbtíc sú každoročne desivo vysoké.
Ako na to?
Dieťa vezmite do plytkej vody a nechajte ho sa hrať s hračkami. Ak sú okolo aj ostatné deti, ktoré sa hrajú, tým lepšie. Skáčte ako žaby, mávajte vo vode rukami ako husi krídlami alebo sa zahrajte na slona, ktorý každého v dosahu pokropí vodou. Cieľom je, aby si dieťa zvyklo na vodu, nevadila mu v nose, v ušiach ani v ústach. Trénujte dýchanie do vody dýchaním do vedierka s vodou, môžete hrať fúkacie preteky s penovými loptičkami, kto ich skôr fúkaním dopraví do cieľa atď. Deti môžu vo vode tlieskať, mlieť kávu, bubnovať pästičkami, čokoľvek. Všestrannou a zábavnou pomôckou je penová doštička, s ktorou sa dá vymyslieť veľa vtipných hier.
V ďalšej fáze deti naučte ponoriť hlavu pod vodu (ak je to veľký problém, môžu pomôcť plavecké okuliare). Všetko robte s dieťaťom ‒ ponárajte sa pre hračky pod vodou, pozorujte rybky a kamene v plytkej vode atď. Keď toto dieťa zvládne, môže skúsiť splývať, teda položiť sa chrbtom na vodu (vy dieťa spočiatku držte roztvorenou dlaňou pod lopatkami). Dieťa by malo byť čo najviac prehnuté v chrbte, uši by malo mať pod vodou, takto ho môžete „voziť“ ‒ deťom sa to väčšinou páči, môžu pri tom pozorovať mraky či svetlá na strope bazéna.
Na plaveckých kurzoch deti na vzpažených rukách držia rôzne doštičky alebo lopty, aby si vo vode vyrovnali telo. Potom pridajte kopanie nohami ‒ a máte takmer vyhraté. Keď dieťa zvládne polohu na chrbte, trénujte to isté na bruchu.
Kruh radšej nie
Aj keď na kolese vyrástlo mnoho generácií, plaveckí inštruktori podporujú skôr používanie rôznych rukávov, vestičiek a pomôcok z penovej hmoty. Koleso považujú za nebezpečné, dieťaťu prekáža, dokonca by sa v ňom mohlo aj utopiť. Dieťa by malo čo najskôr pochopiť, že vo vode dokáže plávať samo, že žiadne pomôcky nepotrebuje. Rukávy mu postupne vyfukujte, ale vždy po dohode s dieťaťom.
Nikdy by ste nemali dieťa podvádzať, to však platí pre všetky činnosti spojené s dieťaťom. Hrajte otvorenú hru, ukážte mu, aké skvelé je plávať ďaleko, bez strachu ‒ bude sa vás snažiť napodobniť. Rodičia často nevedia, že pre dieťa je oveľa prirodzenejšie plávať pod vodou a vynárať sa pri nadýchnutí. Naučí sa tak prirodzene spoznať svoje sily, hospodáriť s dychom a s energiou.
Keď s plávaním začínate, snažte sa dieťa prinútiť, aby sa dokázalo pohybovať pod vodou. Keď bude vedieť dýchať a nadýchnuť sa nad vodou podľa potreby, potom je zvládnutie plaveckých štýlov otázkou niekoľkých hodín. Najhorší sú, ako napokon aj pri iných činnostiach, ambiciózni rodičia, ktorí nútia svoje dieťa do výkonov, ktorých zatiaľ nie je schopné. Každé dieťa je iné a ak sa nejaký chlapček vedľa vás bez problémov potápa, to by vás vôbec nemalo vyviesť z miery. Mnoho rodičov učí deti najprv plávať prsia, čo je veľká chyba, pretože tento štýl sa učí ako posledný, keď už dieťa zvládne vyššie opísané aktivity.
Toto nie!
Dieťa nestrašte, nevyhrážajte sa mu. Malo by mať pred vodou prirodzený rešpekt, nie však panickú hrôzu.
Nerobte nič, na čom sa s dieťaťom nedohodnete, neprekvapujte ho (nepríjemne). Nešpliechajte naňho vodu, keď to nečaká, a hlavne ho nestrkajte do vody, keď nechce.
