Možno si poviete, že doma alebo na záhrade nie je chvíľková “strata” dieťaťa nijako znepokojujúca, ale môžem potvrdiť opak. Aj doma môžete zažiť minúty hrôzy. Mám s tým totiž osobnú skúsenosť.
Náš Vojto má v obľube sa nám doma skrývať. Zalezie pod posteľ, za dvere alebo napríklad za záves a čaká, kým ho začneme hľadať. Raz sa mi ale stalo, že som ho doma nemohla nájsť a išla ho hľadať na záhradu. Po nekonečných minútach hľadania a volania som sa rozhodla vybehnúť na ulicu a pátrať tam. S búšiacim srdcom a strašným strachom som pribehla naspäť domov a on vyliezol zo skrine. Dokážete si iste predstaviť, akú úľavu som zažila.
5 vychytávok, ktoré pomôžu nájsť malého tuláka
Počasie teraz láka k častejšiemu cestovaniu, výletovaniu, návšteve pamiatok a ďalších miest, kde sú často aj väčšie davy ľudí. Možno teda nastane aj viac situácií, ktoré človeku zdvihnú tlak. Preto je dôležité deťom neustále vysvetľovať, ako sa v prípade, že sa stratia z dohľadu, zachovať. Okrem pravidiel ale existujú aj super vychytávky, ktoré zatúlaného potomka pomôžu nájsť.
- Hodinky s určením lokalizácie
- Starším deťom môžete kúpiť smart hodinky, vďaka ktorým už si s nimi môžete v prípade nebezpečenstva zavolať, často dokonca aj pomocou videohovoru.
- Lokalizácia dieťaťa je vďaka GPS systému takmer okamžitá.
- GPS lokátor
- Na trhu nájdete veľa lokalizačných čipov, ktoré s hľadaním naozaj pomôžu
- Niektoré z nich na sebe majú aj tlačidlo SOS pre prípad núdze, alebo dokonca možnosť odposluchu. Len je dôležité myslieť na to, aby bol nabitý a aby ste ho nezabudli doma.
„Keď mal syn 3 roky, raz sa nám stratil v preplnenom dinoparku a boli to asi najdlhšie minúty v mojom živote. Odvtedy nosí pri sebe GPS lokátor, nech ideme kamkoľvek. Nie je špeciálne vyrobený na tento účel, je to AirTag, ktorý má manžel spárovaný s telefónom a bežne sa využíva ako kľúčenka. Na tento účel nám ale funguje dobre. Nech používate akýkoľvek lokátor, najlepšie je pripnúť ho dieťaťu napríklad na opasok nohavíc alebo iné miesto, odkiaľ ho ľahko nezloží. Nedávajte ho len do batohu, pretože ten dieťa ľahko niekde odloží.“ – Jana D.
- Identifikačný náramok
- Môžete ho kúpiť, ale jednoducho ho aj vyrobíte. Na náramok napíšete meno dieťaťa, svoje meno, telefónne číslo, prípadne choroby dieťaťa a alergie apod.
- Dostupných je veľa druhov. Jednorazové, ktoré pripomínajú identifikačné náramky z nemocnice (ale ozdobené detskými motívmi), látkové s vyťahovacím štítkom, ale môžete si nechať vyrobiť na mieru náramok vyzerajúci ako šperk, do ktorého vám údaje vygravírujú.
- Odporúča sa, aby bol náramok urobený tak, že na ňom na prvý pohľad nie sú vidieť žiadne údaje. To preto, aby to tretia osoba nemohla zneužiť a napríklad si vďaka tomu ľahko získať dôveru dieťaťa. Aj preto mi príde najlepší variant práve náramok s vyťahovacím štítkom a dobre dieťa poučiť o tom, ako ho používať.
- Keď sme boli na detskom koncerte, kde bolo veľa ľudí a ja som so sebou podobný náramok ešte nemala, napísala som Vojtovi moje telefónne číslo pod mikinu na ruku. Nie je to ideálne riešenie na každý výlet, ale v núdzovom prípade poslúži.
- Píšťalka
- Lacné a obyčajné riešenie, ktoré ale môže pomôcť. Keď sa dieťa stratí v dave, môže začať pískať, vďaka čomu ho ľahšie nájdete. Píšťalku je najlepšie pripnúť napríklad k zipsu na bunde, nielen na šnúrku na krk. To aby ste predišli jej strate.
- Fotka po ruke
- Odporúča sa odfotiť si dieťa pred výletom – presne tak, ako na výlete bude oblečené, učesané… Keď potom túto najaktuálnejšiu fotku budete mať v telefóne po ruke, môže to veľmi pomôcť.
„Kamarátka má dvojčatá a hlavne vo veku okolo dvoch rokov bolo ťažké ich medzi ľuďmi ustrážiť. Vtedy kúpili batôžky s odopínacím popruhom a držiačikom presne na tieto účely. Manžel sa síce smial, že si vedie deti „na vodítku“, ale mne to prišlo naozaj praktické.“ – Barbora Ch.
Nepodceňujeme debaty o pravidlách
Zo všetkého najlepšie je nezanedbať prevenciu a dobre sa pripraviť. Najlepšie tak, aby vyššie spomenuté vychytávky neboli ani potrebné.
Na učenie pravidiel nie je nikdy zavčasu. Aj preto som Vojtovi naozaj od útleho veku pred každým výletom vysvetľovala, čo sa môže stať a ako by sa mal vo chvíli, kedy niekde zostane úplne sám, zachovať. Nenásilne, bez drám, v pokoji a s istotou, že aj v takejto situácii všetko dobre dopadne. Účelom nie je dieťa vydesiť, ale naozaj ho prakticky pripraviť.
Keď začal rozprávať, trénovali sme, aby si pamätal celé meno a časom aj ulicu, kde bývame. A neskôr aj moje telefónne číslo – ako riekanku. Dôležitou súčasťou bolo ale vysvetliť mu aj to, že to nemá rozprávať každému na počkanie, ale len v núdzovej situácii. A to bol oriešok. Bol na seba patrične pyšný, že si to všetko pamätá, a chcel sa každému pochváliť.
Keď cielene niekam ideme, kde vieme, že bude veľa ľudí, už doma si pripomíname pravidlá, ktoré má syn dodržiavať a čo urobiť v prípade krízového scenára:
- Kým sa odo mňa vzdiali, má myslieť na to, aby mi to povedal. Ale poznáme deti a to, ako ich ľahko niečo zaujme a úplne sa pozabudnú. Potom je potrebné poznať aj ďalšie kroky.
- Najlepšie je zostať na mieste a čakať, kým ho nájdeme. Ak sa to k danej lokalite hodí, stanovujeme si tam záchytný bod, kde sa v prípade stratenia zídeme. Je potrebné naozaj dôrazne vysvetliť, že keď dieťa bude stáť na mieste, určite si preň prídete! To preto, aby nezačalo panikáriť a nemalo neprekonateľnú potrebu sa za vami vydať samo.
- Vysvetľujem, že ak v takejto chvíľke stretne policajta, nemusí sa báť ho osloviť, rovnako ako napríklad mamičku s deťmi, starou babičku alebo napríklad predavačku v stánku.
Hra na strateného
Keďže každé dieťa miluje hry, skúste si s ním zahrať situáciu práve na to, keby sa vám niekedy stratilo z dohľadu. Keď si ju vyskúša nanečisto, reálne ju potom lepšie zvládne a nebude tak panikáriť. Stres môže dotlačiť dieťa k pudovému riešeniu situácie, ako je útek niekam ďaleko od miesta, kde sa stratilo a podobne.
Ako to robíme v dopravných prostriedkoch? Jednoducho tak, ako keď som ako dieťa chodila na výlety so školou. A vy ste to určite mali podobne, spomeniete si? V Prahe v metre máme pravidlo, že keby syn odišiel a ja som zostala na zastávke, hneď na ďalšej má vystúpiť a počkať, kým si pre neho prídem. A rovnako v opačnom prípade. To sa dá využiť aj pre iné mestské dopravné prostriedky. Ak ideme dlhšiu vzdialenosť napríklad vlakom, má podľa mojich inštrukcií nájsť sprievodcu a to ideálne s pomocou nejakej inej mamičky s deťmi.
Čo ako rodič robiť v takejto situácii?
Hlavné je nepanikáriť, aj keď to je veľmi ťažké.
Ak môžete, rozdeľte sa viacerí a každý si zoberte na starosť konkrétny smer alebo miesta. Pri hľadaní na dieťa volajte, pretože môže byť napríklad za stromom a nevšimne si, keď v tichosti prejdete. Tiež sa oplatí pýtať sa ľudí, či vaše malé niekto nezahliadol.
Ak ste na mieste, kde by mohlo hroziť nebezpečenstvo (napríklad keď je blízko vodná plocha alebo miesto, kam by dieťa mohlo odniekiaľ spadnúť), určite je na mieste požiadať o pomoc políciu. Tú tiež zavolajte, keď nebudete v hľadaní úspešní a to tým skôr, čím je dieťa mladšie.
Držím vám palce, aby ste žiadny z týchto tipov nemuseli s deťmi využiť. V každom prípade ale platí, že šťastie praje pripraveným.
