Prvé dochované zmienky opisujú oslavu Vianoc v 4. storočí v Ríme. Skladali sa de facto z dvoch sviatkov ‒ narodenia Ježiša Krista (25. decembra) a Zjavenia Pána (6. januára). To bolo oveľa významnejšie až do doby Karola Veľkého, ktorý v roku 800 zvýšil význam Štedrého dňa. Až v 17. storočí sa Vianoce stali rodinnou slávnosťou a z tohto obdobia sa dodnes zachovalo veľa zvykov.
Obdobie kresťanských Vianoc sa prekrýva s pohanskou oslavou slnovratu a pozvoľného ústupu zimy a ako je z mnohých obyčajov zrejmé, kresťanstvo naše pohanské korene úplne nezničilo. Dôkazom je aj zdobenie domovov odrezanými konármi a čečinou a vešanie imela nad dvere. Fotené 17. decembra 1928. (Zdroj: H. F. Davis/Topical Press Agency/Getty Images)
Advent
Kým dnes znamenajú štyri adventné týždne pred Štedrým večerom generálne upratovanie, pečenie viacerých druhov koláčov, zháňanie darčekov a ich sviatočné balenie na Štedrý deň, predtým sa ľudia počas adventu venovali skôr rozjímaniu. Upokojenie, pôst spojený s určitou formou duševnej hygieny sa po skončení hospodárskeho roka hodil. Na sviatok sv. Martina 11. novembra sa končievala čeľadníkom aj slúžkam na statku služba, a mohli buď zostať, alebo ísť o dom ďalej, a na Katarínu 25. novembra mali všetci poslednú možnosť povyrazenia ‒ zatancovať si na „babskom“ svätokatarínskom bále, ako píše znalkyňa národopisu Kamila Skopová v ilustrovanom kalendári pre rok 2016.
Počas adventu sa ľudia chystali na Štedrý večer a nasledujúce dni. Ženy zametali chalupy, nakupovali zásoby, varili a piekli. Na vidieku sa občas konala aj zabíjačka. Muži pripravovali hospodárstvo na zimu, štiepali drevo a stavali betlehemy. Pracovný deň bol veľmi krátky, riadil sa slnečným svetlom a toho bolo začiatkom decembra najmenej z celého roka. Vo voľnom čase sa ľudia venovali napríklad korčuľovaniu. Fotené na pražskom klzisku v období 1904 ‒ 1908. (Zdroj: Jan Srp/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Vianočný stromček
PMedovníčkami, mašľami, orieškami a v 20. storočí aj sklenenými či korálkovými ozdobami vyzdobený stromček sa v mestách objavoval len veľmi pomaly a na vidieku ešte pomalšie. V izbici dlho visievala nad stolom chvojka ‒ vetvička alebo vršok ihličnatého stromčeka obrátený špičkou nadol. Dôležitejšiu úlohu zohrával betlehem ‒ v mnohých rodinách až mnohometrový s detailne vyrezávanými figúrkami ‒ alebo rôzne vrkoče a vianočné vence z kysnutého cesta.
„Nedostatok slnečného svetla a chlad ľudí čoskoro zahnali domov, do izby, jediného miesta v dome, kde sa riadne kúrilo a svietilo, aj keď to bolo jediné svetielko na stole. Po štvrtej hodine popoludní už pomalý rytmus dňa utíchol. Sedelo sa pri stole a pri kachliach a zhováralo sa, vykonávali sa drobné práce, na ktoré bolo aspoň trochu vidieť. Navyše boli pospolu všetky generácie “ opisuje vtedajší život etnografka Jiřina Langhammerová v knihe Ľudové zvyky. V roku 1919 bol prijatý zákon o všeobecnej elektrizácii, prístup k elektrine malo 34 % obyvateľov, ale iba 10 % miest a obcí. Zavedenie elektriny do všetkých domácností sa podarilo až v roku 1955. Fotené v roku 1938. (Zdroj: Hulton Archive/Getty Images)
Štedrý večer
Za deň narodenia Ježiša sa na celom svete považuje 25. december. Podľa starého židovského zvyku sa deň začínal prvou večernou hviezdou a táto tradícia pretrvala, preto mnohé rodiny zasadli k štedrovečernej večeri s prvou hviezdou. Všetky úkony a pokrmy v ten deň mali svoj význam ‒ oslavovali, predpovedali budúcnosť, zabezpečovali prosperitu v nasledujúcom roku… Najmä na vidieku sa podávali všetky plodiny, ktoré sa za rok urodili. Večeru začal hospodár modlitbou a kúskom chleba alebo oblátkou s medom, nasledovala polievka zo strukovín, kysnuté pečivo, kaša alebo nákyp (predchodca kubu) a ovocie ‒ čerstvé alebo sušené podávané samostatne alebo v omáčke.
„Slávnostný jedálny lístok sa líšil podľa krajov a sociálnej vrstvy. Meštianske a bohatšie vrstvy spoločnosti často nedodržiavali skladbu tradičných jedál a obohacovali ju novodobými jedlami. Medzi ne už v 19. storočí patrila ryba podávaná na niekoľko spôsobov vrátane rybích polievok, niekde sa jedol pečený moriak, plnené slimáky, králik v omáčke alebo rezne, hoci všeobecne panoval na Štedrý večer bezmäsitý pôst (s výnimkou rýb), “ vymenúva Jiřina Langhammerová. Samozrejme nechýbalo ovocie, cukrovinky, vianočka a vianočný veniec či torta. Cukrovinky sa objavujú v meštianskych kuchárskych knihách v 19. storočí a zvyčajne sa ich pieklo sedem druhov. Fotené v 50. rokoch. (Zdroj: Harold Smith/The Seattle Times/JR Partners via Getty Images)
Skúste čas ušetrený vďaka elektrickým spotrebičom, novodobým pomocníkom pri upratovaní a rôznymi službami prostredníctvom nákupu on-line venovať sebe a svojim milovaným. Popremýšľajte o končiacom roku, poprajte si niečo do nového a hlavne si adventný čas a vianočné sviatky pekne užite.
Deti na saniach. Fotené v Roudnici v období 1900 ‒ 1909. (Zdroj: V. Vasicek/Scheufler Collection/Corbis/VCG via Getty Images)
Deti rúbu vianočný stromček. Fotené v 20. rokoch. (Zdroj: Edwin Levick/Getty Images)
