Viem, že nemôžem hovoriť za všetkých mužov, ale tak je to vlastne so všetkým. Dokonca poznám pár chlapov, ktorým shopping nevadí. Ja pri tom ale umieram. Chodiť do obchodov ma prosto paralyzuje a miesto toho, aby som si hodiny nadšene vyberal a vyberal, ako to dokáže moja žena (a veľa iných žien), mám pocit, že mi mozog zmrzne ešte pred tým, ako vojdem do skúšobnej kabínky.
Vôbec to ale neznamená, že by som nemal rád pekné oblečenie alebo chcel chodiť dvadsať rokov v tom istom. Omyl! Nové pekné oblečenie mám veľmi rád, veď komu by sa nepáčilo, keď mu to svedčí, však. Ale aj tak vždy, keď si uvedomím, čím by boli fungl nové džínsy vykúpené, mám chuť radšej tie staré nosiť do roztrhania.
Hlavný problém je totiž vyberanie. Trpím tým, čím veľa mužov: ťažko sa rozhodovať podľa páči-nepáči, nehovoriac z tisícov možností, ktorých je nákupák plný. Veď mne sa páčia aj havajské košele! Ale mohol by som v nejakej bežne chodiť medzi ľudí? Čo by tomu povedali v práci? Ako by sa na ňu tvárila žena? Hodí sa ku mne? Milé ženy, možno vám to bude znieť neuveriteľne, ale ja jednoducho NEVIEM.
Keď si budem vyberať napríklad gramofón, telefón alebo auto, tak budem vedieť hneď, podľa čoho vybrať, čo vybrať a prečo. V takom prípade si totiž zistím racionálne a merateľné argumenty, prečo je tento model lepší ako iný. Nákup oblečenia ale tú absolútnu racionalitu nemá, a keď stojím uprostred obchodu, vidím len veľa potenciálne zlých rozhodnutí. Že sú zlé sa samozrejme dozviem až potom, čo zaplatím a tú havajku prinesiem domov.
Chápete to zdesenie, že? A argument, že to nemám riešiť, že sa prípadne zajtra vrátime a nový kus vymeníme za iný, ma veľmi neukľudňuje, pretože potom ma vyberanie z množstva, množstva, množstva (!!!) možností čaká znovu.
Tak. Teraz viete, čo niektorých mužov (trúfam si povedať, že ich nebude práve málo) na nakupovaní desí a prečo s vami chodia tak neradi. Moja žena na to má niekoľko fígľov, ako so mnou nákupy zvládnuť a ušetriť nervy nám obom.
6 spôsobov, ako s mužom bezbolestne zvládnuť shopping
Máme jasný plán. Na nákupy vyrážame, keď už vieme, čo potrebujeme. Žiadne „Pozrieme sa, čo majú, a uvidíme…“
Nákupy sú krátke a viac lovíme ako zbierame. Preto nechodíme všade, ale iba tam, kde vieme, že sa dá kúpiť to, čo potrebujem alebo potrebujeme. Ideálne si urobíme plán, že sa pozrieme tam, tam a tam. Keď sa začnú nákupy neúmerne preťahovať a prechádzame obchody, kde ani nezavadíme o hľadanú vec, príde kŕč a odpor.
Uľahčíme si to. Odložíme si bundy a svetre, nech sa s nimi stále nemordujeme v kabínkach, neťaháme so sebou zbytočné tašky a nekomplikujeme to ďalšími úlohami („A potom ešte nakúpime jedlo a tak.“)
Sme rozhodní. Skúšame iba nevyhnutné minimum kusov a vyberáme jednoducho Áno/Nie, nič medzitým. Veta „Tak sa sem keď tak ešte vrátime…“ neexistuje.
Nakupujeme po jedle alebo jedlo nasleduje ako odmena. Viete, po jedle je chlap trochu apatický a zvládne čokoľvek. A keď ho jedlo čaká, má sa aspoň na čo tešiť.
Prechádzame na online nákupy. Tie sú super, pretože mi žena môže naraz poslať niekoľko odkazov na konkrétne veci a ja poviem Áno/Nie. Keď nakupujem sám, tak si otvorím len konkrétnu kategóriu a vyberám Áno/Nie. Zmerať sa a vyklikať prvú dobrú veľkosť tiež bolí menej ako chodiť do kabínky. A keď sa predsa len netrafím, tak to stačí len zabaliť a poslať späť a nemusím znova do jamy levovej. Uf.
Takže dámy, pokiaľ to má váš muž podobne, skúste mu trochu vyjsť v ústrety. A napríklad mu (pred)vybrať niečo na seba v aktuálnej kolekcii Tchibo.
