Práve čítate

Ako som prestala fajčiť bez predsavzatia a prečo to vďaka tomu išlo ľahko

6934  
Zdieľať: 

Ako som prestala fajčiť bez predsavzatia a prečo to vďaka tomu išlo ľahko

Fajčila som celkom dlho a celkom dosť. Bola som regulárny fajčiar, ktorý sa neutešoval tým, že „na tom predsa závislá nie som“ a že „ide len o psychickú závislosť, to nie je problém“. Možno preto som mala vždy o to väčšie obavy z toho, aké to bude, keď sa niekedy rozhodnem prestať. A aj keď mi myšlienka, že by som sa na to fajčenie mohla napríklad vykašľať, v minulosti prebehla hlavou viackrát, nikdy som to nebrala veľmi vážne. A možno to bolo dobre.

2. 1. 2019 7 min. čítania Michaela Pechanová
Ako som prestala fajčiť bez predsavzatia a prečo to vďaka tomu išlo ľahko

Tento článok popisuje konkrétnu osobnú skúsenosť s odvykaním od fajčenia. Možností je viac. Pokiaľ vy sami chcete s fajčením prestať, spýtajte sa svojho lekára na možnosti.

Teória otvorených okienok

Až predminulú jeseň som totiž dostala pocit, že by som to mohla fakt urobiť. Moja motivácia naraz totiž bola iná – fajčenie ma prosto prestávalo baviť. Predstava, že s tým seknem nadobro, mi prišla ako perfektný plán, ktorý by mohol aj vyjsť! Neviem presne, čím to bolo, ale asi sa mi otvorilo okno. O pomyselnom okienku, vďaka ktorému môžete prestať fajčiť a ktoré sa občas otvorí a občas zase zatvorí, mi spätne povedal jeden lekár (a bývalý fajčiar). Môže to súvisieť s tým, na akom bode v živote ste, aké sú momentálne okolnosti, vaša momentálna motivácia… Vtip je ale v tom, že to okienko sa nám neotvorí len kvôli tomu, že je nový kalendárny rok.

Každý budúci nefajčiar by si podľa mojej lekárky mal nájsť aspoň dva dôvody, prečo on sám chce prestať.

Najlepší začiatok tak je prestať vo chvíli, keď sa rozhodnete. Hneď. Bez odkladania na ďalší týždeň, na ďalší mesiac alebo na ďalší rok. Pokiaľ sa vaše rozhodnutie nezlučuje časovo s nejakým pomyselným medzníkom, ktorý vám pripomínajú časopisy, vaši blízki alebo váš sporiaci účet, počkajte si, kým príde lepšia chvíľa. A že určite čoskoro príde. Keď si ušetríte nevydarený pokus, nestratíte motiváciu a budete mať väčšiu sebadôveru, keď s tým fakt seknete.

Prestať fajčiť pod dohľadom lekára?

Práve moje obavy, že sa mi to nepodarí a že to budem skúšať viackrát, ma priviedli k drsnejšiemu, aj keď v okolí osvedčenému spôsobu. K liekom, ktoré potlačujú chuť na cigaretu a znižujú potenciálne abstinenčné príznaky. Neprestanú fajčiť za vás, ale trochu vám to uľahčia. Rozhodnutá som sa teda objednala do centra pre liečbu závislosti od tabaku.

Ako je to s liekmi na odvykanie od fajčenia

Liek na báze látky vareniklin sa berie spravidla 3 – 6 mesiacov, ja osobne som ho brala len 6 týždňov (hlavne kvôli vedľajším účinkom). Na rozdiel od ostatných liečiv na báze nikotínu má toto vraj až 4× vyššiu úspešnosť. Vďaka výrazným nežiaducim účinkom nie je odporúčaný napríklad ľuďom so sklonom k depresiám. Lieky sú u nás v Česku dostupné na lekársky predpis a hradí si ich pacient (s možným príspevkom od zdravotnej poisťovne). Mesačne stoja zhruba toľko, koľko by dal fajčiar za cigarety.

V skratke a laicky povedané, liek, ktorý som vyskúšala, ovplyvňuje biochémiu mozgu tak, aby mu cigarety postupne „prestali chutiť“. Navyše by mal obmedzovať prípadné abstinenčné príznaky.

Moja pobočka bola v pražskej nemocnici a do parády si ma zobrala adiktologička – lekárka špecializujúca sa na závislosti. Stručne so mnou prešla anamnézu, moju fajčiarsku históriu a dôvody, prečo chcem prestať. Každý by si mal vraj na začiatok stanoviť minimálne dva dôvody, prečo si praje odvykať. Keď bude mať slabšiu chvíľku, majú dodať silu pokračovať ďalej.

Potom som vyplnila test, ktorý odhaľuje mieru závislosti, a podľa neho sme prebrali možnosti liečby. Aj keď som podľa testu bola na hrane závislosti, dohodli sme sa, že tie spomínané tabletky skúsim.

Nakoniec mi adiktologička zmerala podiel CO2 v pľúcach, čo pre mňa malo slúžiť ako motivácia, ako sa moje pľúca čistia (a tiež ako ukazovateľ pre ňu, či do ďalších návštev s fajčením nepodvádzam). Predpísala mi recept na lieky, poučila ma o liečbe, dohodla si so mnou stretnutie na ďalší týždeň a popriala mi veľa šťastia.


Centrum na odvykanie od fajčenia som navštívila ešte niekoľkokrát kvôli kontrolám (približne každé týždne). Návštevy majú niekoľko dôvodov – prebrať, ako sa pacientovi darí odvykať, podporiť ho, riešiť prípadné nezdary, prípadne upraviť liečbu. V mojom prípade (pri liečbe vareniklinom) išlo aj o predpis ďalších liekov a kontrolu, ako zvládam prípadné vedľajšie účinky. V prípade, že chcete pomôcť s odvykaním od fajčenia, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Určite vám poradí, na koho sa vo vašom okolí obrátiť.

Nefajčíš, tak žuvaj

Na začiatku liečby som si stanovila dátum, kedy prestanem fajčiť. Lieky som začala brať hneď na druhý deň ráno a deň D som si určila na ôsmy deň liečby. Už asi po troch dňoch som mala pocit, že potrebujem fajčiť menej a na piaty deň mi už každá cigareta vyložene nechutila. Neviem, či to reálne mohlo mať taký rýchly nástup alebo som si to len vnucovala. Každopádne, keď som sa na šiesty deň zobudila, nemala som chuť a tak som si už jednoducho nezapálila. A bolo to ľahšie, ako som si myslela!

Teda, nebola to úplne rozprávka. Prvý týždeň dva som na to, že už nefajčím, myslela azda každých dvadsať minút. Ani nie preto, že by som mala takú chuť na cigaretu (tá koniec-koncov mala byť potlačená liekmi), ale preto, že som nedokázala uveriť tomu, že naozaj nefajčím. Tento fakt ale vo mne vzbudzoval určitú tenziu – nechcela som sklamať sama seba, ani nič vysvetľovať okoliu, ktoré som už predtým upozornila, že „odteraz nefajčím“. Myslím, že som denne vyžula balíček žuvačiek (ešteže existuje toľko príchutí!), ale prekonala som to. Prvý týždeň. Druhý. Tretí. Aj mesiac. A potom už to šlo celkom ľahko.

Hlavné je prežiť prvý mesiac a pomáha vyhnúť sa spúšťačom

Za najhoršie obdobie sa väčšinou označujú prvé štyri týždne odvykania, kedy o sebe dáva závislosť hlasno vedieť. Adiktologička mi odporučila, aby som sa vyhla všetkým situáciám, ktoré mám spojené s fajčením, napríklad pitie kávy. Aj keď toto nutné nebolo (a ja som sa podobným situáciám trochu masochisticky a odhodlane vystavovala), pravdou je, že som sa zo začiatku vyhýbala alkoholu. Čiastočne preto, že víno a cigareta je pre fajčiara naozaj nerozlučná dvojica, a tiež preto, že po dvoch pohároch spravidla opadáva stres… aj odhodlanie. Keď som ale zvládla prvý vianočný večierok, dodalo mi to nefajčiarsku sebadôveru a vedela som, že to už bude v pohode.

„Ale keď prestanem fajčiť, priberiem!“

Môj kolega pri odvykaní za mesiac pribral asi 8 kíl, ale toľko čokolády a bonbónov nezjedol snáď za celý život. O to tiež často ide – konštantným maškrtením si kompenzujeme to, že do pusy už nedávame cigarety. Keď teda do svojho režimu pridáte pohyb, maškrtenie nahradíte napríklad žuvaním a nebudete sa prepchávať, mali by ste byť v pohode. Prechodne vám môžu pomôcť aj nikotínové náhrady, ktoré znižujú chuť do jedla.

Po kritickom prvom mesiaci sa dá viac do poriadku aj telo – lepšie sa mi spalo, dýchalo aj sústredilo. A myšlienky na cigaretu boli stále zriedkavejšie. Odvykanie ma začalo fakt baviť. Mala som radosť z každého úspešného týždňa – z toho, že som obstála sama pred sebou. Že som pri kontrolách v centre pre odvykanie od fajčenia mohla adiktologičke povedať, že sa mi darí. Oddýchla som si, že som nemusela počúvať sklamanie svojho okolia, že to sa dalo čakať, alebo naopak, že práve u mňa by si mysleli, že vydržím.

Bývalý fajčiar vs. nefajčiar


Fajčiar, ktorý nefajčí, nikdy nie je nefajčiar, je to len abstinujúci fajčiar, hovorili mi všetci. A mali pravdu. Moja stále stúpajúca nefajčiarska sebadôvera dospela do bodu, kedy som si myslela, že dať si občas jednu k vínu mi neuškodí. Ale nemala som pravdu. Na občasnú cigaretu som potom myslela ako pri odvykaní. V najlepšom sa má prestať, a tak už aj ja viem, že nič ako občasný bývalý fajčiar neexistuje. Alebo neexistuje vo mne. A tak ho už radšej nehľadám.

Užívajte si to a odmeňujte sa

Môj osobný prvý medzník (kedy som si na začiatku povedala, že sa zaň odmením), bol štvrťrok nefajčenia. Štvrťrok ale pri odvykaní nezaručuje úspech – to, že je človek nefajčiar, vraj o sebe môže povedať najskôr po polroku abstinencie. Skvelé ale je, že nefajčenie vás bude príjemne prekvapovať dostatočne dlho, aby ste ten polrok alebo rok vydržali. Výhody nefajčenia uvidíte časom vo veľa situáciách, kedy vás fajčenie aj napríklad nevedomky obmedzovalo. Napríklad keď prvýkrát začne vonku mrznúť a vy nemusíte v tom nečase na cigaretu. Keď sa pretiahne pracovné stretnutie o hodinu a vy ste nervózny maximálne tak z toho, že už vás nebaví tam sedieť. Alebo keď letíte na dovolenku a naraz vás vôbec nezaujíma, či je na letisku fajčiarsky salónik.

Po viac ako roku tak môžem povedať, že nefajčiť je naozaj super. A prekvapivo to ani nebolo také ťažké, ako všetci hovoria. Mohli by ste si povedať, že je škoda, že som na to neprišla skôr, ale ja nad tým takto nepremýšľam. Myslím, že som prestala presne vo chvíli, kedy sa mi konečne otvorili to okienko.

Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články