Práve čítate

Zvyky a tradície mení doba, neupúšťame od nich

1928  
Zdieľať: 

Zvyky a tradície mení doba, neupúšťame od nich

Nech ste v akomkoľvek momente svojho života, vianočný čas mal, má a vždy bude mať svoje čaro. Je obdobím, keď ste so svojimi blízkymi, užívate si sviatočnú atmosféru, obdarúvate jeden druhého a bez výčitiek svedomia si dáte ešte jeden vanilkový rožtek. Veď sú Vianoce!

14. 12. 2018 5 min. čítania Katarína Ligačová
Zvyky a tradície mení doba, neupúšťame od nich

Vianočné kúzlo je s nami od nepamäti. Aj keď tie dnešné Vianoce by naši predkovia skoro nepoznali, napriek tomu v nich vychádzame z toho, ako ich slávili oni.

Na to, ako sa naše vianočné tradície vyvíjali, som sa spýtala docentky Kornélie Jakubíkovej, pôsobiacej na Univerzite Komenského v Bratislave na Katedre etnológie a muzeológie.

doc. Kornélia Jakubíková

Ako aj v iných krajinách, aj u nás boli Vianoce najskôr pohanským sviatkom. Starí Slovania počas tohto obdobia slávili zimný slnovrat. Slnko sa pre nich stalo symbolom tepla, radosti, nového života. Mali s ním spojené rôzne rituály a zvyky, ktoré mali čo najskôr priniesť svetlo a teplo, pretože nehostinný zimný čas neprospieval hospodáreniu. Po prijatí kresťanstva medzi 8. a 10. storočím trvalo takmer dvesto rokov, kým sa nová viera naplno etablovala. Nie vždy však bolo aj slávenie Vianoc vo svete úplne zjednotené.

Mágia slova a potreba robiť hluk

Hoci si vianočný čas nikto z nás nechce spájať s nepriaznivým obdobím, pre našich predkov bol zimný čas taký. Stridžie dni boli významnými dňami zimného slnovratu. Sú to dni od Kataríny až po Tomáša. Katarína predstavovala prvý stridží deň, začiatok zimy. V tomto čase sa tiež konali posledné zábavy pred tým, ako začne advent.

Zvýšenú aktivitu nepriaznivých síl sa naši predkovia snažili zahnať prostriedkami ochrannej mágie, ochrannými znakmi, rôznymi symbolickými úkonmi, maskami a najmä hlukom. Hluk mal totiž zahnať zlé sily, vyhnať ich z domu, aby bolo gazdovstvo v prosperite a celý rok mu nič nehrozilo.

Hluk na zahnanie zlých myšlienok používame dodnes, len si to až tak neuvedomujeme. Čo spravíte, ak vám v hlave skrsne myšlienka na zlú vec a vy nechcete, aby sa tak stalo? Trikrát poklopete po stole. Zaujímavé, však? Rovnako hlboko je v nás zakorenená aj mágia slova. Viera vychádzajúca z toho, že vypovedaním možno zmeniť realitu. Takže nielen rôzne zariekania, zaklínania počas stridžích dní mali svoju moc a silu, rovnako tak aj želania a vinše, ak sa povedia nahlas, sa aj skutočne splnia.

Večera, stromček a adventný veniec

Čím zahájite prípravy na vianočné sviatky vy? Stojí u vás najskôr vianočný stromček alebo dávate prednosť vôni medovníkov, ktorá vás správne naladí? Sú to tie malé detaily ako prvé darčeky alebo prvý horúci punč, keď si poviete – ach, sú tu Vianoce? Každý sa na vianočné obdobie ladíme inak, pre každého majú tieto sviatočné rituály iný význam. A iný význam mali aj niektoré typické vianočné symboly.

Z pôvodných vetvičiek dnes zdobíme stromčeky

Medzi najtypickejšie piliere vianočných sviatkoch nepochybne patrí vianočný stromček. Každý máme vo zvyku zdobiť ho v iný čas, s inými ozdobami a inými svetielkami. Viete však, že vianočný stromček vôbec nebol spočiatku symbolom Vianoc tak, ako tomu je dnes? Je totiž skôr novodobým symbolom. Pôvodne sa na Vianoce zdobili príbytky zelenými vetvičkami a práve im sa pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Neskôr prišla na rad estetizácia (a fakt, že vetvičky postupne nahradil celý stromček a menilo sa aj ich umiestnenie), rovnako sa menila veľkosť a nakoniec aj samotné zdobenie. Dnes už možno vidieť stromčeky nielen v obývačkách, ale aj vonku pred domami a z prvotne skromného prejavu prosperity sa stáva predbiehanie sa v tom, kto má viac ozdôb a svetielok.

Honosné darčeky naši predkovia nepoznali


Až začiatkom 20. storočia začali dávať pod stromček darčeky. Na vidieku boli darčeky spočiatku veľmi jednoduché – drevené hračky alebo ručne šité bábiky.

Adventný veniec vznikol ako mnemotechnická pomôcka

O pôvode adventného venca sa traduje viacero verzií. Tá prvá hovorí, že spolu so svetlom sviečok ľudia počas dlhých a chladných decembrových dní túžobne očakávali teplejšiu jar. V Škandinávii ľudia zapaľovali sviečky umiestnené do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby Zem otočil späť k Slnku. Nemenej zaujímavý spôsob, ako si vysvetliť vznik adventného venca, je ten, ktorý vzišiel z hamburskej školy Rauhes Haus v 19. storočí. Učiteľ Johan Hinrich Wichernom vraj deťom adventným vencom vytvoril mnemotechnickú pomôcku, aby si lepšie zapamätali, koľko dní ešte do Vianoc ostáva.

Adventný veniec by mal pozostávať z ihličnanov – tie symbolizujú dlhý život. Taktiež pichajú – teda majú odháňať všetko zlé. Vavrín v adventnom venci znamenal víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica predstavuje nesmrteľnosť, cédru sa pripisuje sila a uzdravenie.

Na večeru mávali strukoviny a „čo dom dal“

Vianočné hodovanie je úzko spojené už s predkresťanským obdobím. Na poliach sa už dávno nepracovalo a všetka úroda bola pozbieraná. Preto na stoloch boli práve tie potraviny, ktoré ľudia sami dopestovali. Na štedrovečernom stole ste toho v minulosti mohli nájsť požehnane. Začínalo sa oblátkou s medom a cesnakom, nasledovala polievka, kde narážame najmä na rozmanitosť jej prípravy – niekto si rád dal iba pôstnu polievku, iný zase kapustnicu, veľmi obľúbená bola i hríbová alebo polievka zo strukovín.

Anivianočná kapustnica nemá jedinú správnu verziu. Ako ju doma pripravujete vy?

Po polievke podľa zvykov nasledovali kaše – prosná, cícerová, pšeničná alebo pohánková. Po nich niektoré regióny chystali na stôl prívarky, v rámci zachovania hojnosti nasledovali opekance, bobáľky, melence a potom pirohy – zemiakové alebo sladké. Súčasťou večere boli šúľance s makom, rezance s tvarohom, ale aj dobre známa ryba – buď varená alebo pečená. Hoci sa kapor stal obligátnou vianočnou rybou až v druhej polovici 20. storočia, dovtedy sa preferovali skôr ryby zo slovenských riek ako napríklad pstruhy, sumce, hlavátky či úhory.

Je nutné dodať, že štedrá večera sa nemenila iba od domácnosti k domácnosti, rozdiely badať aj pri regiónoch. Nedá sa teda jednoznačne určiť, čo je skutočným „tradičným“ vianočným pokrmom, pretože rôznorodosť jedál a pestrosť potravín, ktoré si ľudia v danom regióne vedeli dopestovať, im ponúkla naozajstnú bohatosť v pokrmoch.

Či už ste po svojich rodičoch či starých rodičoch podedili rôzne zvyky, ktoré postupne odovzdávate svojim deťom a možno aj vnúčatám, alebo tvoríte vlastné, nové tradície, ktoré majú vo vašej rodine pevné miesto a určitý význam, prežite vianočné obdobie v kruhu svojich najbližších a tešte sa z toho, že máte možnosť byť opäť spolu v pokoji a pohode.

Čítajte tiež

Továreň na pohodu? Vyskúšala som metódy, ako si odpočinúť aj bez dovolenky
Továreň na pohodu? Vyskúšala som metódy,…1650
Ako z 20 dní dovolenky zo zákona vyťažiť v roku 2019 čo najdlhšie voľno
Ako z 20 dní dovolenky zo záko…6599
Šťastné a neurotické? Ako si tento rok zariadiť Vianoce bez stresu
Šťastné a neurotické? Ako si tento …2889
ďalšie články