Mamička a „mladá“
Pred dávnymi a dávnymi rokmi, v časoch, keď mladí nemohli do svadby nič hovoriť, bol svet rodinných vzťahov krištáľovo čistý. Otcovia sa zhodli na tom, že sobáš detí je žiaduci. Jeden zaplatil „kúpnu cenu“ za nevestu (veno) a vystrojila sa svadba (kde sa spolu mladí neraz rozprávali po prvýkrát v živote). Nevesta sa za všeobecného smútku rozlúčila so svojou matkou, po viac či menej verejnej svadobnej noci vyfasovala čepiec, a tým prešla do majetku manžela – a domácnosti svokry. A zatiaľ čo sa novomanžel venoval svojej práci, „mladá“ sa od svokry učila, ako sa o neho správne starať. Až s materstvom postúpila na vyšší level, prestala byť len nekvalifikovanou pracovnou silou a domácnosť prevzala prípadne až po smrti svokra, ak nie neskôr. A až vtedy, keď sa sama stala svokrou, bola skutočnou paňou domu.
Vzbura proti tradičnému postupu prakticky nebola možná – respektíve, vďaka nej tu máme sv. Ľudmilu. Svokru, ktorá tak dlho zasahovala svojej neveste do výchovy, až u nej zaťukalo vražedné komando.
Nám toto usporiadanie môže znieť ako mierne desivá rozprávka. Bohužiaľ, nie je. V mnohých kultúrach sveta to tak funguje neustále – a aj my to máme v krvi. Svojej vlastnej domácnosti začali novomanželky vládnuť až celkom nedávno. Napríklad moja emancipovaná a samostatne zárobkovo činná prababička sa k svojej svokre nasťahovala v 30. rokoch. A pre dospelú tridsiatničku to bol jeden veľký šok.
Úcta sa očakáva, či sa nám to páči, alebo nie
Môžete si o tom myslieť, čo chcete, ale historicky je „mamička“ vždy viac ako „mladá“. Niečo alebo niekto vás bude vždy trochu tlačiť k tomu, aby ste si svoju svokru ctili, aspoň podobne ako svoju slovenčinárku na strednej. Môžete sa proti tomu búriť, môžete sa to snažiť ignorovať, osobne ale odporúčam jednoducho to prijať. Táto žena je staršia a životom skúsenejšia – a už len z tohto dôvodu si zaslúži našu úctu. Nech už je akákoľvek.
Príbuzných si (ne)vyberáš
Poznáte to. Z očí do očí, iskra preskočí a zamilovanosť je tu. Partnera si vyberáme na základe toho, aký je on sám. Každá preferujeme iný mix povahových vlastností, každá potrebujeme iný prístup a primárne riešime, aký je ON – len s ním predsa chceme zdieľať svoj život. Kiežby. Bohužiaľ, nie vždy je to tak. S partnerom k nám do života prichádza aj húf úplne cudzích osôb, nezriedka rôznych bláznov a čudákov.
Pýtajte sa a počúvajte
Pýtajte sa svojho milovaného na jeho rodinu – hneď, ako to pôjde. Aký má k nim vzťah? Ako o nich hovorí? Ako často sa stretávajú? Ak o svojej rodine (a hlavne matke) rozpráva s dešpektom alebo, naopak, len v superlatívoch, spozornite. Raz to môžu byť aj vaše vzťahy a budete okolnosťami tlačená k tomu vidieť to rovnako ako drahý. Bez ohľadu na váš vlastný názor.
Málokto z nás si už v prvej fáze uvedomuje, že spolu s partnerom prijímame aj jeho rodinu a jej zvyky. Máloktorá z nás sa so svojou potenciálnou svokrou stretne už na začiatku vzťahu a, popravde, niekedy nám ani to veľmi nenapovie. Pri nedeľnom obede sa drží (skoro) každý. ;-) Ak teda nemáte to „šťastie“ prisťahovať sa k partnerovi doteraz žijúcemu u rodičov, často vôbec netušíte, čo sa na vás chystá. Poznať rodičov partnera až v deň svadby preto považujem za trochu nebezpečný risk.
Pozorujte
Aké sú vaše pocity pri prvom stretnutí? Hnevá vás tá ženská už na pohľad? A ako sa k nej správa váš miláčik? Zmenilo sa nejako jeho správanie, keď je zasa u mamičky? A ako sa k nej správa jej partner? Aká je atmosféra? Na čo sa pýtajú? Skôr ako začnete vyberať svadobné šaty, skúste si urobiť obraz o tom, ako funguje rodina nastávajúceho. Je potenciálna svokra vtieravá ako alpa alebo má svoj svet, z ktorého sa nenechá vytrhnúť? Srší odporúčaniami? Ohovára ďalších príbuzných? Pridáva vám na tanier bez opýtania? Po svadbe to nebude lepšie. Naopak. Uteč, kým môžeš.
Začína to ponukou tykania. A až po svadbe sa noví príbuzní ukážu v plnej paráde. (Pre niektoré možno dôvod sa nevydávať.) Svokor napríklad prestane cítiť potrebu obliecť si niečo viac ako roztrhané trenírky. Prítomnosť na všetkých rodinných oslavách začne byť povinná (Ale my tu sviatky oslavujeme!), rovnako ako určitý typ jedla v určitom type riadu. (Tak dlho vyžadujú porcelán, až si nakoniec prinesú svoj vlastný hrnček.) Návštevy, telefonáty, nevyžiadané darčeky…
Ja sama som počas svojich vzťahov zdieľala bývanie s dvoma zo svojich (vtedy) potenciálnych svokier. Úžasné rešpektujúce ženy. A predsa som z niektorých vecí rástla ako fazuľa – a to boli ešte len začiatky. Prvý z týchto dvoch vzťahov nakoniec vyvrcholil svadbou a ja som sa nestačila diviť premene. Akoby zo všetkého spadol ružový závoj, naraz som prestala byť hosť a stala sa súčasťou svorky. Svorky, kde je bežné k štedrovečernej večeri doraziť v teplákoch a kde ženy neustále kmitajú ako častice prehriateho plynu. Keby som to len vedela skôr, nemusela som sa neskôr rozvádzať. Druhýkrát som sa už do pasce nechytila. Búchanie na dvere v intímnych chvíľkach s otázkou, či nemáme niečo na pranie, by asi neprekážalo natoľko ako predpoklad, že „tu sa to zrekonštruuje a vy sa potom presťahujete na poschodie a my sem“. Ďakujem, nechcem.
Opustíš otca svojho i matku svoju
Svokra je mamička vášho milovaného. Je to prvá žena, ktorú poznal. Prvá žena, ktorú bezpodmienečne miloval, ktorá ho videla nahého, fúkala mu boliestky a (ne)chcela od neho domáce práce. Vzťah, ktorý má váš muž so svojou mamou, je jednou z kľúčových ingrediencií toho, aký vzťah s ňou budete mať vy.
Ak ešte „visí na pupočnej šnúre“, bude „mamička“ vaším každodenným chlebom. A je vlastne jedno, kto tu je od koho závislý. Zatiaľ čo v prvom prípade budete tráviť čas u nej, pretože „ona to vie lepšie”, v druhom bude svokra u vás, pretože „čo by si sama bez syna počala“.
Pravidlá pomáhajú
Nastavte si pravidlá. Hlavne pre seba. Čo je pre vás samotnú OK a čo už je za čiarou? Až keď budete vy sama vedieť, čo chcete, oboznámte s tým svojho muža. A potom sa podľa týchto pravidiel správajte. Ak vám prekáža byť každú nedeľu na návšteve, tak si napríklad stanovte, že každú druhú nedeľu v mesiaci pôjdete na výlet. A že na to muž nepristúpi? V pohode. Nech ide za babičkou sám. Vy máte výlet.
Závislosť nie je dobrá, na druhej strane ani ignorancia nie je ideálny stav – hoci niekomu môže vyhovovať mať „babičku“ čo najďalej od tela. K svojej súčasnej (a snáď navždy poslednej) svokre by som si rada našla bližší vzťah, máme toho veľa spoločného. Lenže muž si ešte nedávno, zakaždým, keď k nemu jeho mama prehovorila, „zapchal uši“, vytiahol mobil a začal hrať hry. Keď svoju mamu tak úplne neprijal on, aj mne sa ju prijíma ťažko.
Mamička, vy
Svojej svokre nemusíte tykať. Aj keď vám to asi ponúkne a aj keď máte nutkanie zo slušnosti to prijať – nerobte to, ak sa na to necítite. Poďakujte, ospravedlňte sa, že ešte nie je váš čas a hotovo. Cesta späť k vykaniu nie je a „Blaženke“, ktorá „už je raz taká“, budete ťažko vyčítať, že si vnúčatá vyzdvihuje 30 minút po dohodnutom čase (a vy už ste dávno mali byť na pracovnej schôdzke).
Aká matka, taká Katka
Tak a teraz trochu streľba do vlastných radov. Ruku na srdce, aký máte vzťah so svojou vlastnou mamou? Ste najlepšie kamarátky? Trošku sokyne? Alebo sa zdvorilo ignorujete? Vydali ste sa o niekoľko stoviek kilometrov ďalej hlavne preto, aby vám už tak veľmi nehovorila do života? A vôbec, aký vzťah mala vaša mama s vašou babičkou z otcovej strany?
Na svokre vás pravdepodobne bude najviac vytáčať buď to, čo vás vytáča na vlastných rodičoch, alebo, naopak, to, čo na svojej mame milujete a svokre to zásadne chýba. Kamarátka má veľkorysých rodičov, ktorí za ňou často jazdia, a skúpych svokrovcov, ktorí za vnučkou boli len dvakrát za dva roky, pretože prísť do Prahy je drahé a vôbec, tí mladí nejako veľa utrácajú. Je vám asi jasné, že iskra priateľstva úplne nepreskočila.
Je fajn urobiť si trochu poriadok v očakávaniach a zvyklostiach. Opýtajte sa svojej mamy, ako to mala ona. Je pravdepodobné, že sa niektoré vzorce budú opakovať. Napokon – ste si istá, že nie je chyba aj na vašej strane?
Neberte si to osobne
Ako to vyzerá, keď je „problém“ len v hlave? Moja svokra – rovnako ako moja babička z otcovej strany – je pracovitá a skromná žena. A tak, keď príde strážiť dcéru a dieťa zrovna spí, iniciatívne sa púšťa do drobného upratovania. Zo začiatku som to vnímala ako nemú výčitku typu „máš tu neporiadok, nedá sa to vydržať”. A tak som sa snažila vždy vopred si „odmakať“ čo najviac a cítila som sa naozaj zle, keď som ju púšťala do nedokonale uprataného bytu. A nakoniec som ani nevedela poďakovať za odvedenú prácu, tak veľmi som sa hanbila. To, že moja mama to s mojou babičkou mala vlastne úplne rovnaké, som sa dozvedela náhodou. Teraz, keď viem, že upratuje z nudy (tak ako to robila aj jej svokra a ja by som asi nebola iná), to už neriešim. Snažím sa, to áno. Ale beriem to tak, že to je jej voľba a ja s tým aj tak nič nezmôžem. Obom je nám lepšie.
Ak vám niečo prekáža, povedzte to
Keď vám svokra vytrvalo premiestňuje obsah chladničky, vysvetlite jej, čo a kam podľa vás patrí. Je to vaša chladnička. A že ona to má inak? No, fajn. Vy to máte takto. Bodka. Alebo má pre vás zmysel hádať sa o tom, čo sa dáva do vývaru, či je mikrovlnka nebezpečná a pri koľkých stupňoch má mať dieťa oblečené rukavice?
Čo oči nevidia…
Každý má svoj názor. Najmä potom na výchovu detí. Kedy a čo sa má jesť, ako to má byť teplé, kedy a ako treba zaviesť a, naopak, zrušiť používanie cumlíka, ako a kedy majú deti spať, na čo sa môžu pozerať, kedy je vhodné, aby boli bez plienok… A deti samotné nám to nijako neuľahčujú a zdatne sa dožadujú toho najvoľnejšieho prístupu zo všetkých naokolo. Moja dcéra má dovolené chodiť po kalužiach. V gumákoch alebo bosá. Avšak, bosá neznamená v ponožkách. A keď jej to babička dovolí, chcem jediné. Nech sa to nedozviem. Už nikdy, prosím.
Doprajte si vzájomne priestor
Nesúhlasíte s tým, čo sa deje? Ak je dieťa s babičkou rado, teší sa na ňu a nie je to vyložene nebezpečné (bitie, nadávky, alkohol…), odíďte. Tá žena nie je vo výchove detí úplný amatér, minimálne jedno sa dožilo dospelosti. Už má niečo za sebou a tuší, čo si môže dovoliť. A keď je s tým aj dieťa v pohode… Vy ste snáď s babkou a dedkom nerobili huncútstva, z ktorých by mamičku kleplo? ;-)
Srdiečko na dlani
Nakoniec, každý sme nejaký a máme za sebou nejaké tie životné výhry a trapasy. Jasné, určite existujú aj zlé svokry, ktoré sú manipulatívne a zákerné a ich jediným cieľom je krach vášho manželstva. Väčšina z nich sú však normálne ženy, ktoré chcú len to naj pre svojho syna, a z toho, že k nemu vyfasovali aj mladú ženu (ktorú on miluje), sú rovnako v rozpakoch ako vy z nich. Čo keď si o mne nevesta bude myslieť, že som veľmi dotieravá? Čo keď si bude myslieť, že som nafúkaná? Mám jej pomôcť? Alebo to už preháňam? Môžem jej dať darček? A aký? A ako drahý? Nie je to už príliš? Môžem jej poradiť? A ako sa k nej správať? Ako ku kamarátke? Dcére? Žiačke? V pekle vraj majú vyhradené špeciálne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám. Správajme sa preto tak, aby sa tam na žiadnom sedadle nevyskytlo naše meno :-)
Ilustračná foto
Obidve chcete to isté
So svojou svokrou máte spoločný záujem. Aby boli vaše deti a váš muž spokojní, živí a zdraví. Cítite sa v tomto smere neistá? Potom skúste nabrať odvahu a poprosiť svokru o radu a pomoc. Ona sa bude cítiť chcená a polichotená. Nikto na svete nepozná vášho miláčika lepšie než jeho mamička, navyše vie, ako vo vzťahu fungoval a funguje jeho otec. Možno vám dá nejaké tajné tipy, na ktoré by ste sama prišli až za desiatky rokov spolužitia. Možno vám nakoniec aj manželstvo namiesto rozvrátenia zachráni. :-)
Prečo malý nemá papučky? A kedy si už nájdeš poriadnu prácu?
Čo na to povedať? Mrknite na 15 pohotových odpovedí pre príliš zvedavú tetičku (a iné príbuzné)
