Samostatné dieťa už od batoľaťa? 8 tipov, ako na to

Inšpiráciu čerpám hlavne v Montessori prístupe. Pripadá mi fascinujúce, že Maria Montessori už pred viac ako sto rokmi prišla na spôsob, ako deti naučiť samostatne PRACOVAŤ, dokonca V TICHOSTI a s plným sústredením. Šťastné, samostatné a čo je hlavné – s takmer nulovou energiou “vychovávateľa”.

Jeden z princípov, ktorý nás rodičov učia v miestnej monte škôlke je: najlepší sprievodca dieťaťa je ten, kto si sedí na rukách a mlčí. Jackpot! Práca sa tu mieša s hrou a tak sa môže stať, že sa vášmu dieťaťu mení aj vyjadrovanie. Keď náš Edko povie, že chce ísť pracovať, nehovorí to otrávene ako ja, keď ma čaká cesta na nudné pracovné stretnutie, ale s nadšením, ako keď ideme na zmrzlinu. Teda skoro, zmrzlina stále víťazí. :-)

„Rutinovač“

„Teraz je čas na zuby,“ alebo “Najskôr si vyzujeme topánky a potom si umyjeme ruky.” Koľkokrát to človek má opakovať? U nás zafungoval plánik rutiny, ktorú si syn stráži sám a berie to ako hru.

Máme obrázkovú rutinu na ráno, na príchod zvonku a na večer – to boli najkritickejšie  časti dňa. Obrázky si môžete stiahnuť, nakresliť, alebo napríklad dieťa odfotiť pri danej činnosti a fotky potom použiť. Základom je vyrobiť to na mieru vašim zvykom. Syn si za každú splnenú „misiu“ posunie magnet na príslušné pole a navyše má možnosť súťažiť s celou rodinou, pretože máme magnety s tvárami.

Pitie – kto má na to stále myslieť?

Ak nechcem deťom až do maturity pripomínať, či dnes dosť pili, ale naučiť ich, aby si to strážili samé, základom je, aby mali samostatný prístup k vode = dočiahnu na ňu a môžu si ju neobmedzene dolievať.

Máme schodíky k drezu aj k umývadlu v kúpeľni a syn sa často znenazdajky rozhodne, že si letí napustiť vodu do pohára. Iní rodičia to riešia napríklad džbánom s kohútikom v detskej výške. Ja ale často nemám nervy na dôsledné vedenie Edka, aby po sebe 12× denne utrel, čo vylial, a tak sa u nás pije hlavne z fľaše.

Podľa mňa ale pri pitnom režime platí – zíde z očí, zíde z mysle. Na Eda zaberá, čo na mňa = vizualizovať si množstvo vody, ktoré chceme vypiť. Okrem bodiek, ktoré fľaša ukazuje sama podľa množstva vypitej vody, u nás fungujú nálepky symbolizujúce jednotlivé časti dňa. Toto si stráži zase sám a ja si môžem stále sedieť na rukách:-)

Obliekando legrando

Aby som mohla v leňošení pokračovať aj pri obliekaní, všetko oblečenie aj topánky má Edko vo svojej výške – ako topánky a bundy v chodbe, tak aj všetko ostatné v skrini.

A aby sa ľahko zorientoval aj ako nečitateľ, s výberom mu pomáhajú obrázky. Opäť sa dajú stiahnuť, kúpiť alebo jednoducho nakresliť. Na komodu si ich lepil sám.

Obúvanie

…bolo u nás často utrpenie. Ja s plačúcim mladším synom v šatke, staršiemu synovi sa zasekla pravá noha v ľavej topánke a padá zo skrinky na topánky, na ktorej pri obúvaní sedával.

V tomto veku jasne zvíťazili topánky na suchý zips, kúpa miniatúrneho sedadla takmer pri zemi a hlavne malá detská lyžica na topánky.

Pre škôlkarov existujú knižky v tvare topánky so šnúrkou alebo sa v montessori používajú zapínacie rámy – ľahko nájdete vo vyhľadávači. Dobré je vraj pre ľahký prístup trénovať najskôr na niečom inom ako na obutej topánke. Tiež môžete nájsť nejaké zábavné video, ak vás nedesia klauni, zajačikovia a angličtina, napríklad toto.

Malí kvetinári

Prekvapivo obľúbenou aktivitou je u nás starostlivosť o kvetinky.

Edo má vo svojej výške malú fľašu (plní sa mu lepšie ako krhlička). Je v skrinke pri dreze, ku ktorému má schodíky, takže keď si zmyslí, postará sa o všetko sám – ja mu kvetináče podávam z parapety, ale aj to by sa určite dalo vyriešiť. Aj v tomto sa teda slobodný prístup k vode oplatí, nehovoriac o (následnom) umytí rúk. Vždy si pri tom totiž na umývanie spomenie a to sa hlavne teraz dosť hodí :-)

Rovnako ako polievanie je obľúbený aj rozprašovač na listy, pripravený hneď vedľa polievacej fľaše.

Metličkou sem, lopatkou tam

Okolo roka a pol až dvoch rokov sú deti schopné pozametať neporiadok na jednu kôpku a tú potom presunúť na lopatku.

Možno to znie banálne, ale pre nás tento detail (všetko na jednu kôpku a potom celá kôpka až úplne nakoniec na lopatku) z monte škôlky bola veľkým zlomom v zametacej zručnosti. Dovtedy bolo zametanie skôr symbolické, musela som potom ešte dozametať.

Opäť je tu dobré nezabudnúť aj na poučku „zostať ticho“. Spýtam sa, či mu činnosť môžem ukázať. Keď skutočne vníma, bez komentárov a popisu činnosť predvediem extra pomaly raz alebo dvakrát. Potom už ponúknem metličku dieťaťu a snažím sa mu do jeho skúšania znovu veľmi nehovoriť. Jednoducho ideálne aktivity napríklad na dni, kedy sa drží bobrík mlčania :-)

Zrkadlo, zrkadlo, povedz mi…

…kto je na svete najkrajší? No v prvom rad ten, kto na seba v zrkadle vôbec vidí.

Montessori prístup odporúča ponúknuť zrkadlo dieťaťu už od novorodeneckého veku – ideálne pri “pasení koníkov”. Je predsa fascinujúce sa pozorovať, zdravé spoznávať vlastné telo a určite aj zvyšovať pravdepodobnosť, že sa budem mať rád a prijímať sa taký, aký som. Na možnosť kedykoľvek sa na seba pozrieť je dobré pamätať v každom veku. U nás sa osvedčili jednoduché nalepovacie zrkadlá v Edkovej výške. Keď si zašpiní pusu alebo je potrebné učesať si vlasy, často mu to vďaka zrkadlu napadne úplne samému a beží to potom aj sám vyriešiť.

Navyše je jednou z najobľúbenejších Edových činností doma umývanie zrkadiel. Práca s rozprašovačom, handrou a stierkou mu z nejakého dôvodu pripadá fascinujúca – preto je za mňa dobré aj tieto propriety dieťaťu umiestniť niekam, kam kedykoľvek samé dočiahne. Naše zrkadlá sú vďaka tomu všetky príšerne uťapkané, ale verím, že časom techniku vycibrí. :-)

Všetko na dosah

Dostupnosť sa prepletá všetkými predchádzajúcimi bodmi, a tak sa k nej nakoniec ešte vrátim. Je osviežujúce zahodiť obavy, nabiť sa dôverou, zabezpečiť byt a nechať dieťaťu prístup všade, kde to môže akokoľvek pomôcť.

Do kuchyne sa už cca od roka hodí učiaca veža

Všemožné stupienky a schodíky sa dnes dajú kúpiť kdekoľvek a sú vhodné napríklad k umývadlu, samozrejme k záchodu, ale u nás napríklad aj k obyčajnému oknu do ulice – Edko často vylezie hore a pozoruje. Pri umývadle je dobré domyslieť aj dostupnosť mydla a napríklad kefky na nechty. Montessori kúpeľne majú v dosahu aj všetko ostatné ako hrebeň alebo pastu a kefku (tú sa u nás zatiaľ ale nedarí používať úplne samostatne).

V chodbe sa oplatí zavesiť vešiak aj do výšky už napríklad ročného dieťaťa

Najskôr ho bude možno len skúmať, ale o to rýchlejšie sa naučí sám si po príchode domov zavesiť bundu. Keď umiestnime na dosah k topánkam aj kefu a handričku, pravdepodobnosť samostatnej údržby topánok je tiež o niečo vyššia.

Klasika v Montessori je aj matrac na zemi (namiesto postieľky)

Pointa je, aby dieťatko nepotrebovalo asistenciu napríklad ani po zobudení. To my ale nepraktizujeme, pretože spíme všetci spolu.

Nech už prídete na čokoľvek ďalšie, skúste sa sústrediť na to najzásadnejšie. Najlepším sprievodcom je ten, čo len pozoruje. Prajem vám, nech sa vám to čo najčastejšie darí napríklad s hrnčekom kávy a dobrou knihou v ruke. V najlepšom záujme našich detí.  :-)

Niečo pre našich najmenších

Oblečenie, hračky a ďalšie potrebné vecičky pre deti nájdete na Tchibo.sk

Do e-shopu