Prakticky celú základku som dostávala dobre mienené rady, či nechcem ísť domov, keď som viditeľne chorá. To zmizlo až s objavením korektoru na moje vrodené kruhy pod očami a lícenky, ktorej sa naozaj nehovorí „zdravíčko“ len tak mimochodom. Úplne nenalíčená si pripadám dobre len vtedy, keď som opálená od mora, ale tento „make-up“ je pre mňa naozaj sviatočný. Šminky pre mňa nie sú ani tak cestou za krajším ja, ako skôr za zdravším ja – aspoň na pohľad. Okrem toho, že ja sama si bez nich prídem (prepáčte mi ten výraz) ako smrtka, tak nejako mám pocit, že by ma tak vnímalo okolie.
Aj keď by som veľmi rada povedala, že (mi) na tom nezáleží, netrúfla by som si ísť na prezentáciu ku klientovi nenamaľovaná. Rozumejte: bledá, unavená, potenciálne chorá. Líčením vytvárame zdravšiu, mladšiu, dokonalejšiu verziu nášho ja.
Lenže – zakrývame svoje nedostatky, aby sme si pripadali samy pre seba lepšie, alebo pretože sa chceme vyhnúť negatívnym reakciám okolia? Aj tu totiž funguje priama úmera. Keď sa namaľujete (viac ako obvykle), dostavia sa komplimenty. Keď ale prestanete a naraz veselo chodíte po vonku so svojou „skutočnou tvárou“, vzbudíte otázky. Aspoň tú lícenku teda mohla. Je chorá? Prečo sa o seba trochu nestará? Prestala si azda aj holiť nohy?!
Väčšinu života sa pohybujem medzi mladými ľuďmi. Veľa žien okolo mňa bežne chodí bez trošky make-upu a pristane im to. Ale tuším, že bude horšie. Keď budeme mať štyridsať, okrem vrodených „nedostatkov“ pribudnú vekom nové. A znovu prídu otázky. Nemala by niečo robiť s tými viečkami? Troška bronzeru by ju omladila. A tie šediny jej fakt nevadia? Hovorím si, že keby sme sa my ženy menej báli ukázať všetky tie kruhy pod očami, pupienky, pigmentové škvrny alebo neviditeľné obočia, stali by sa v spoločnosti oveľa normálnejšie. A nakoniec prijateľnejšie pre tie z nás, čo ich máme.
Aby ste sa cítili krásne
Cítiť sa krásna, to nie je iba byť práve nalíčená – najkrajší make-up je odpočinok a úsmev. Preto pre vás máme šikovné pomôcky pre wellness a relaxáciu.
Aj keď ja sama sa, bohužiaľ, nezaobídem bez onoho korektoru a zdravíčka, nenalíčená pre mňa neznamená neupravená. Neupravená žena je v špinavom oblečení, s nevyčistenými zubami a neumytou tvárou. Všetko ostatné by malo byť len o tom, čo každá z nás chce podstupovať ráno pred zrkadlom. Pretože možno správne cítime vnútorné právo byť v prostredí s ľuďmi, čo používajú deodorant a po obede s cibuľou si zoberú žuvačku, kým s nami idú na stretnutie. Určite ale nemáme právo chcieť po ženách, aby sa líčili len preto, že sa my ostatní nechceme pozerať na ich „unavené“ alebo „staré“ ja.
