Každý z nás si na ostatných všíma niečo iné. Ja sa pozerám po topánkach – či sú čisté, alebo okopané, kvalitné a ošetrované, alebo ledabolo spracované a zničené nosením. Aj preto pre mňa vždy boli dobre sadnúce kožené topánky základ a veľmi si na ne potrpím.
Okrem toho, čo si zoberiem na seba, ma ale zaujíma ešte jedna vec: aký dopad majú moje nákupy na svet, v ktorom budem žiť ďalšie desiatky rokov? O biobavlne a udržateľných materiáloch ste už asi počuli, ale čo topánky? :-) Ono je to s nimi vlastne jednoduché. Topánky si vyberám tak, aby som ich nosila aspoň niekoľko rokov a preto sa o ne snažím tiež čo najlepšie starať. A hlavne ich volím tak, aby mi nielen dobre sedeli, ale tiež pri ich výrobe vytieklo do prírody čo najmenej chemikálií.
Prečítajte si tiež: 9 tipov na nákup topánok, aby vám skvele sedeli a dobre slúžili
Je koža vyčinená bez chrómu lepšia ako tá bežná?
S výrobou topánok to nie je jednoduché, hlavne s tými koženými. Vedeli ste napríklad, ako sa koža na topánky spracováva? Je to celkom zaujímavé. Kožené topánky sa šijú z usne, ako sa hovorí spracovanej koži. Proces jej spracovania je práve tak často spomínané činenie. Jeho cieľom je, aby materiál nezrohovatel, pretože potom by bola topánka veľmi tvrdá na nosenie, ale naopak, aby zostal pevný a vláčny. Bez činenia to teda nejde. Dá sa ale robiť rôznymi spôsobmi.
V súčasnosti sa najviac používa tzv. „chromočinenie“ (činenie s chrómom). Tento spôsob pochádza z 19. storočia a z veľkej časti vytlačil tradičné metódy. Bohužiaľ sa pri ňom používa veľké množstvo chemikálií – najnebezpečnejší je trojmocný chróm. A tu je ten problém: chróm je totiž toxický pre ľudí aj životné prostredie.
Pretože je činenie chrómom lacné, využíva sa často. Touto metódou je spracovaných dokonca asi 80–90 % kože, nielen tej na topánky. Aj vďaka tomu sú garbiarne, dielne a továrne na spracovanie kože, po celom svete jedným z vôbec najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Odhaduje sa, že na jeden pár topánok padne 8 000 litrov vody (zdroj: Water Foot Print Network), ktorá sa v priebehu výroby kontaminuje nebezpečnou chémiou. Navyše, ľudia, ktorí kožu spracovávajú, často pracujú bez ochranných pomôcok a často sú to dokonca deti.
Keď som sa tieto informácie prvýkrát dozvedela, pichlo ma pri srdci. Nikdy by som si nepomyslela, čo sa skrýva za všetkými tými krásnymi pármi vystavenými v obchodoch. Začala som teda pátrať po alternatívach topánok, ktoré by boli stále kožené, ale zároveň by som v nich „nešliapala po šťastí“ ich výrobcom.
Alternatívou je koža vyčinená bez chrómu, ktorá nevytvára také veľké toxické znečistenie. Je drahšia, takže sa to trochu prejaví na cene, ale pre mňa osobne je toto niečo, čo si chcem postrážiť. A je to tiež jedna z vecí, ktorá ma potešila, keď som začala pracovať pre Tchibo – všetky kožené výrobky z ponuky sú totiž vyčinené bez chrómu.
Ročne sa vyrobí 23 miliárd párov topánok
Na Zemi sa v roku 2016 vyrobilo viac ako 23 miliárd párov topánok – teda viac ako 3 páry na človeka, z toho 20 krajín sveta spotrebuje 75 % vyrobených topánok (najviac USA, Nemecko, Japonsko a Veľká Británia).
Topánky, v ktorých si rada vykračujem
Keby som sa o starostlivo vybrané topánky nestarala, aj tak by išli za chvíľu z domu, a to nie je práve udržateľné. :-) Aj preto dbám na starostlivosť o ne a snažím sa dodržiavať niekoľko pravidiel:
- Striedam aspoň dva páry topánok. Vlhká koža, ktorá do seba nasaje pot, potrebuje po náročnom dni aspoň 24 hodín „oddych“.
- Pravidelným čistením a krémovaním sa starám o to, aby vždy vyzerali slušne a podčiarkli celý outfit. Na to najskôr využívam obyčajnú vlhkú handričku, potom topánky nechám uschnúť (pozor, nikdy nie na kúrení) a až potom na ne nanášam krém alebo vosk (ja používam ten prírodný – včelí).
- Teraz na jeseň prichádza na rad aj impregnácia, ktorú určite nepodceňujem. Pri semišových topánkach, ako mám na fotkách, je to prvé, na čo myslím.
Starostlivosť o semišové topánky vyžaduje trochu iný postup, pretože tento druh kože je viac náchylný na usádzanie prachu a iných nečistôt:
- Najskôr topánky poriadne namočím a trochu ich umyjem.
- Dostatočne vlhkú obuv postriekam čističom na semišové topánky, ktoré následne krúživými pohybmi „umyjem“ a opláchnem.
- Topánky nechám vyschnúť (kľudne cez noc) a následne ich vykefujem špeciálnou gumovou kefou.
- Posledným krokom je impregnácia.
A čo môžem zmeniť ja sama?
Svetom teraz rezonuje otázka udržateľnosti a téma spracovania kože k nej určite patrí. Ja sama, aj keď všetky problémy spojené s ich výrobou poznám, nakupujem kožené produkty. Verím totiž tomuto materiálu a jeho vlastnostiam (sú odolné, trvanlivé, majú skvelé termoregulačné vlastnosti a sú rozložiteľné v prírode). Aby som sa pre nový pár topánok vybrala až za niekoľko rokov, snažím sa dodržovať niekoľko zásad:
- Starám sa o svoje topánky, aby mi vydržali čo najdlhšie. Pravidelne ich čistím a krémujem.
- Nechávam si obuv opraviť. Poškodená podrážka alebo zlý podpätok nie je nič, čo by majster obuvník nezvládol.
- Nakupujem zodpovedne a s rozmyslom. Platí tu zlaté pravidlo kvality nad kvantitou a menej je viac.