Pre rodičov sú tábory vítaným zabezpečením starostlivosti o dieťa a aspoň drobným vydýchnutím v období prázdnin, ktoré často pripomínajú strategické plánovanie v menšej firme než dovolenku. Niekde musela nastať chyba, keď škola zavrie brány na osem týždňov a zamestnanci majú nárok len na štyri či päť týždňov dovolenky. Nedávno to bolo ľahšie ‒ detský tábor deťom vyplnil väčšinu prázdnin.
Prvý detský tábor
Za zakladateľa detských táborov sa považuje Frederick W. Gunn, riaditeľ školy Gunnery School v Connecticute. Tento milovník prírody a zanietený športovec v lete 1861 zorganizoval pre svojich žiakov dlhší výlet do amerických hôr na posilnenie tela pri športových disciplínach a ducha pri rozjímaní. Najprv sa mohli zúčastniť len deti z Gunnerovej školy, ale po čase sa pripojili aj ďalšie a tábory pre deti začali vznikať po celej Amerike . Už predtým však niektorí učitelia brali svoje triedy na viacdenné kempovanie do divokej prírody.
Buď připraven!
Organizované trávenie voľného času v prírode predstavil v Európe britský vojak Robert Baden-Powell. Úspešný veliteľ jednotky v búrskej vojne (v Indii koncom 19. storočia) požiadal po návrate anglického kráľa o uvoľnenie z vojenskej služby, aby sa mohol naplno venovať skautskej organizácii, ktorú založil. V roku 1907 usporiadal prvý tábor na ostrove Brownsea pre dvadsať chlapcov z Londýna. Vyberal ich naprieč všetkými spoločenskými vrstvami, aby dokázal, že deti sa spolu dokážu hrať bez ohľadu na svoj pôvod či zázemie. Hry vymýšľal na základe vtedy obľúbeného diela Rudyarda Kiplinga Kniha džunglí. Sám si starostlivo robil poznámky a po tábore ich začal vydávať časopisecky a následne knižne. Skauting pre chlapcov sa stal okamžitým bestsellerom a inšpiroval mnoho jedincov v rôznych krajinách k založeniu skautských oddielov. Odvtedy usporadúval Robert Baden-Powell tábory pre chlapcov pravidelne a keď sa v roku 1909 na jednom objavila skupinka dievčat a vyhlásila sa za skautky, založil aj dievčenskú skupinu.
Česká štafeta
Skauting úplne očaril Antonína Benjamina Svojsíka, učiteľa telocviku zo žižkovského reálneho gymnázia a sokolského náčelníka. V roku 1911 navštívil skautský tábor v Anglicku a nový prístup k výchove mládeže ho tak nadchol, že nasledujúce leto usporiadal prvý skautský tábor v Čechách ‒ v lesoch pod hradom Lipnice pri Havlíčkovom Brode. Vzápätí vydal prvú príručku Základy junáctva, ale reakcie verejnosti boli dosť rozporuplné.
Tábory však pravidelne pokračovali, v rokoch 1916-17 sa ich zúčastnil aj básnik Jiří Wolker, ktorý si z nich písal zápisky, ktoré po jeho smrti vydal Antonín Benjamin Svojsík ako Skautský denník Jiřího Wolkera. Pretože Svojsík neuspel so začlenením vznikajúcich skautských skupín do Sokola, pomenoval svoju organizáciu Junák. Od začiatku totiž upozorňoval, že skauting neznamená len táborenie v prírode a telovýchovné aktivity, ale komplexnú výchovu mladých ľudí. Preškolení skautskí vedúci sa tak vyznali nielen v prírode, praktických zručnostiach a rôznych hrách, ale napríklad aj v astronómii.
Stanovanie pred sto rokmi
Významným medzníkom bolo vybudovanie podsady, vôbec prvej svojho druhu na svete, ktorú vymyslel ďalší skautský nadšenec ‒ riaditeľ pražskej továrne Jan Půlkrábek ‒ pre svoj tábor pri Pelíškovom moste pri Kácove. Na tábore M. Vejborného zároveň vznikla latková konštrukcia pre stan typu áčko, čím sa podarilo odstrániť dva stredné koly. V roku 1913 sa konal aj prvý vodácky tábor, kde si skauti sami postavili pramicu a vrátili sa na nej z tábora do Prahy. Koncom septembra 1913 skauti usporiadali na Cisárskom ostrove tzv. propagačný tábor, na ktorý sa mohli prísť pozrieť všetci záujemcovia. Ukážka zrejme zabrala, pretože skauting sa začal rozvíjať ešte rýchlejšie. O dva roky neskôr sa pri Živohošti konal prvý dievčenský tábor.
Za prvej svetovej vojny aj za prvej republiky sa tábory objavovali na rôznych miestach v Čechách, na Morave aj na Slovensku. Najčastejšie išlo o tábory junácke, sokolské osady alebo zotavovne okresnej starostlivosti o mládež, ale organizovali ich aj rôzne spolky, inštitúcie, továrne, cirkvi, politické strany a súkromní podnikatelia. Na tábor sa tak dostali aj deti zo sociálne slabších rodín. V 30. rokoch sa začali objavovať aj hotové tábory, kam deti len prišli a tábor nemuseli budovať na zelenej lúke, ako to bolo bežné dovtedy.
Nástup pionierov
Nacisti tieto tábory vnímali ako podvratné skupiny a v roku 1940 K. H. Frank organizáciu Junák zrušil. Postupne zanikli aj ostatné tábory. Paralelne sa však začalo rozvíjať táborenie v Rusku, kam sa v roku 1938 vybral pozrieť aj Antonín Benjamin Svojsík, ktorý však po návrate ochorel tak vážne, že onedlho zomrel. V roku 1925 vznikol tábor Artek, ktorý si kládol za cieľ vychovať silných a odolných jedincov a slúžil ako predobraz pionierskeho hnutia. To sa v Československu presadilo po druhej svetovej vojne a pod jeho hlavičkou tábory pre deti pokračovali. Ostatné tábory buď zanikli, alebo sa pripojili k pionierskej organizácii. Za socializmu sa presadilo táborenie v chatkách alebo v stanoch s podsadou na úkor spania v stane a budovania táboriska.
Z piatich týždňov jeden
Hit posledných rokov ‒ prímestský tábor, kde deti majú zaistený celodenný program a spia doma ‒ by Antonín Benjamin Svojsík zrejme nepochopil. Na začiatku minulého storočia trval tábor zhruba štyri až päť týždňov, čo bol čas, počas ktorého ho účastníci stihli vybudovať. Kolektívne hry sa hrali len vo voľnom čase, ktorý zostal po obstaraní jedla a zaistení chodu tábora. S lepšou organizáciou programu sa dĺžka tábora postupne skracovala, pionierske tábory trvali tri až štyri týždne, dnešným štandardom býva 14 dní, ale výnimkou nie sú ani týždenné pobyty. A čo vy, trávili ste leto na tábore? A páčilo sa vám to?
TIP: Ak sa chystáte poslať svoje dieťa prvýkrát do tábora, tu prinášame zopár tipov, ako sa na to pripraviť.
