Svoju peľovú alergiu som už mala pomerne zmáknutú. Byt vetrám systémom, ktorému hovorím tornádo. Rýchlo, ale poriadne, otvorím všetky okná a nechám byt prefúknuť prievanom. Potom príde na rad čistička vzduchu a s vrcholiacou sezónou alergií pridám ešte ozonátor. Aj napriek tomu som si v poslednom čase všimla zvláštny príznak. Po jedle som kýchala oveľa viac. Nedalo sa teda nič robiť a objednala som sa znovu k alergológovi.
Testy nič neukázali
Myslela som si, že sa mi rozvinula potravinová alergia, ale na moje prekvapenie všetky testy vyšli negatívne.
Už ale viem, že u doktora sa nesmiem nechať odbyť, hlavne keď cítim, že niečo je naozaj nesprávne. Preto som sa rozhodla svoj boj nevzdať a bola som rozhodnutá dať večnému čkaniu zbohom.
Začala som jednoducho – monitorovala som poctivo, čo moje príznaky zhoršuje. Boli to hlavne jablká, slivky a broskyne. Neskôr sa k môjmu zoznamu pridali aj banány a paradajky. Skúsila som teda ísť znovu na testy, tentokrát ale s prepracovaným zoznamom a čuduj sa svete… negatívne! Neukázalo sa na nich absolútne nič. Ako je teda možné, že okrem príborov musím mať na stole aj škatuľu s vreckovkami? Bola som presvedčená, že to musí byť chyba, a tak som sa rozhodla poradiť s ďalším lekárom.
Alergológ veľmi dobre vedel, o čo ide
Ukázalo sa, že testy chybné neboli. Tiež ale vyšlo najavo, že som si príznaky nevymyslela. Alergológ vlastne hneď pochopil, o čo ide, pretože sa s tým stretáva prekvapivo často – je to skrížená alergia.
Vysvetlil mi, že testy nepreukázali potravinovú alergiu, pretože ju naozaj nemám. Aj keď mi niektoré potraviny spôsobujú príznaky. Zo začiatku som tomu veľmi nerozumela, doktor mi ale všetko podrobne vysvetlil. Môj imunitný systém reaguje prehnane, keď vdýchnem peľ brezy. Brezovité rastliny sú biologicky veľmi blízko rastlinám ružovitým, kam patrí – a už som pri tom – jabloň, hruška, broskyňa a ďalšie. Nie je to žiadna veľká veda, telo si jednoducho pomýli niektoré látky z jabĺk s tými z brezy. No a kýchanie je na svete.
Pre mňa to jednoducho znamená, že okrem peľu brezy, z ktorého “soplím” a slzia a štípu ma oči, si teraz musím dávať pozor aj na niektoré potraviny. Našťastie len výnimočne sú príznaky skríženej alergie naozaj závažné, takže sa musím báť “len” žihľavky.
Keď som sa lekára spýtala, čo je vlastne skrížená alergia, vysvetlil mi to tak, že proteíny prítomné v peli sú svojou chemickou štruktúrou veľmi podobné niektorým potravinovým alergénom a imunitný systém v niektorých prípadoch nedokáže rozoznať rozdiel a rozhodne sa brániť. Napadá všetko, čo sa mu zdá podozrivé, a v dôsledku toho dochádza k alergickej reakcii. Často sa vyskytuje skrížená alergia na peľ brezy a liesky a súčasne alergie na jadroviny a kôstkoviny (jablko, hruška, čerešne, slivky, broskyne…) a lieskové orechy. Ďalšou častou kombináciou sú napríklad bylinné pele ako je palina a koreňová zelenina.
Môžem teda jesť tie hrušky?
Nakoniec mi môj lekár odporučil, aby som si o skríženej alergii skúsila niečo prečítať a odporučil mi pár dobrých zdrojov, od letáčikov až po poriadne publikácie.
Najprínosnejšia pre mňa bola tabuľka, ktorá ukazuje, v akých dvojiciach sa najčastejšie skrížené alergie vyskytujú. Je to najjednoduchší spôsob, ako zistiť, ktoré potraviny vám môžu vyvolať reakciu, keď už máte diagnostikovanú alergiu na niečo iné.
V podstate som teda získala jednoduchý návod, čomu sa vyhýbať. Nič ale nie je stopercentné, takže sa stále riadim hlavne tým, ako reaguje moje telo. Niektoré jedlá z tabuľky mi totiž nespôsobujú žiadnu reakciu, a preto si ich pokojne doprajem aj naďalej. Dozvedela som sa tiež, že niekomu stačí “zakázané” potraviny vynechať v období peľových alergií. Ja, bohužiaľ, takéto šťastie nemám, pretože mi niektoré ovocie nerobí dobre ani v zime, kedy práve žiadne brezy nekvitnú.
Základom je individuálny prístup a načúvanie signálom tela
Skúsila som rôzne metódy, ako sa zbaviť alergie, ale žiadna nebola úplne stopercentne účinná.
Prášky od doktora moje príznaky zmierňujú, ale keď breza udrie v plnej sile, aj tak sa nosom slobodne nenadýchnem. Veľa známych mi odporúčalo takzvanú desenzibiláciu. Je to proces, počas ktorého dostávate v tabletkách, kvapkách alebo injekciách alergén a umožníte tak telu, aby si na naň v podstate zvyklo. Musím priznať, že po prečítaní informácií o celej procedúre a jej priebehu mi behal mráz po chrbte a zatiaľ na to nemám dosť odvahy. Možno ten deň príde, ale ešte nie…
Najlepšou metódou je pre mňa nakoniec pozorovanie a načúvanie vlastnému telu. Teraz, keď už viem, čo so mnou je, môžem sa niektorým potravinám vyhýbať, alebo ich skúšať v menšom množstve mimo peľovú sezónu. Ak máte podobný problém, nemám, bohužiaľ, žiadne zázračné rady ani žiadne instatné riešenie. Pretože čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré pre niekoho iného.
Niečo ale pre seba urobiť môžete. Pozorujte, zapisujte a počúvajte svoje telo. Dohodnite si konzultáciu s alergológom, pretože jeho dlhoročné skúsenosti a nadobudnuté lekárske znalosti nič nenahradí. A aj keď sa moje trápenie s kýchaním nedá úplne vyliečiť, aj tak mi spadol kameň zo srdca. Po dlhých mesiacoch špekulovania a premýšľania o tom, čo by mi mohlo byť, konečne viem, čo moje problémy spôsobuje a nemusím sa ničoho obávať. Radšej oželieť jabĺčko ako tápať v tme.
