Listy na množenie nepotrebujete. Určite viete, že pri bežných odrezkoch sa odstrihne časť stonky, z ktorej vyrastá list. Tá sa vloží do pohára s vodou a potom už len čakáte na korienky. Čo keď vám ale zostane časť stonky s kolienkom, na ktorej list chýba, alebo je tak poškodený a žltý, že už rastline žiadne živiny nedáva? V takýchto prípadoch sa mi hodí malý skleníček, ktorý si vyrábam doma. Presne na tieto prípady je ako stvorený – vypipláte si v ňom rastlinky úplne od piky.
Aj kvetiny majú kolienka
Keď svojim blízkym rozprávam o izbových kvetoch, občas sa ma pýtajú na veci, ktoré už mi pripadajú tak nejako samozrejmé. Naposledy sa mi to stalo práve pri kolienkach.
Sú špecifické hlavne pre áronovité rastliny, pod ktoré sa radia napríklad nestarnúce monstery, módne philodendrony, spoľahlivé potosovce, teda Divý Jano, ale aj alokázie, syngonie, aglaonemy alebo antúrie. Kolienko je miesto, odkiaľ rastie list a odkiaľ po reze rastú nové korene a výhony. Šplhavé árony ich využívajú na zachytenie ku kmeňom stromov pomocou vzdušných koreňov, slúžia im ale aj ako poistka v prípade, že ich v prirodzenom prostredí zlomí vietor alebo niektorý z pralesných živočíchov.
Ako na mini skleníkovú KáPéZetku
Táto pestovateľská „krabička poslednej záchrany“ funguje rovnako ako parenisko na sadenice paprík alebo paradajok. Navyše stojí pár drobných a pomôže vám zachrániť kúsky rastlín, ktoré by inak leteli na kompost.
Čo budete potrebovať?
- nepoužívanú priehľadnú dózu na desiatu alebo plastový obal napr. od hrozna, oboje s priehľadným vrchnákom a bez deravého dna
- perlit
- sitko
- vodu
- ostré nožnice/ nôž / zalamovací nožík
- rastlinu, ktorú chcete rozmnožiť
- papierovú utierku
- rúško alebo respirátor
- dezinfekciu
Najdôležitejšou súčasťou procesu je samozrejme rastlina, ktorú chcete rozmnožiť. Ja som si vybrala Divého Jana, ktorý má po zime veľa nevzhľadných, poloplešatých šľahúňov. Práve z tých si do budúcej rastovej sezóny vypestujem plný kvetináč nových sadeníc.
Rozbaliť
Zbaliť
Postup:
- Ostrým nožom, nožničkami alebo zalamovacím nožíkom, ktoré som vopred ošetrila dezinfekciou, začnem rastlinu rezať.
- Keďže na šľahúňoch medzi listami vznikli nedostatkom svetla široké medzery, skrátim stonky na každej strane tak, aby mali od kolienka na každej strane max. 1 centimeter stonky. Ten slúži ako poistka v prípade, že by sa mi do rastliny počas množenia pustila hniloba.
- Kým sa vrhnete na preplachovanie perlitu aj krabičky, odmerajte si do nej také množstvo, aby vám vznikla 2 cm vysoká vrstva.
- Až potom toto množstvo perlitu preplachujte v sitku, aby ste ušetrili materiál aj peniaze. Určite ale pri presypávaní drobných „kamienkov“ nezabudnite na rúško alebo s ním aspoň vyrazte na balkón, aby ste sa nenadýchali mierne škodlivého prachu.
- Obedovú dózu alebo plastovú krabičku od ovocia si dôkladne opláchnem. Je dôležité, aby na dne krabičky neboli dierky, kadiaľ by utekala voda.
- Prepláchnutý vlhký perlit preložím do krabičky. Takto pripravený skleníček potom už len čaká, kým čerstvo narezané kúsky stonky oschnú na papierovej utierke. To preto, aby sa čerstvé rany zatiahli a nemnožili sa na nich škodlivé huby alebo baktérie spôsobujúce zahnívanie.
- Posledný krok už je úplne ľahký: Preložím drobné odrezky do krabičky, zľahka porosím, zatvorím, umiestnim skleníček na svetlé teplé miesto (nie na priame slnko!) a čakám.
- Ak sú v krabičke otvory, rosím častejšie (2 – 3x týždenne), ak je utesnená, rosím podľa potreby tak, aby perlit nikdy nevyschol. Krabičku pravidelne otváram a vetrám, aby sa odrezky nezaparili.
Perlit je skvelý pomocník nielen na množenie. Drobné porézne „kamienky“ sa často primiešavajú do substrátov na odľahčenie pôdy a vytvorenie vzduchových priestorov. Vďaka nim môžu korene voľne dýchať. Je to teda skvelá prevencia pre prelievačov.
Ako vlastne skleníček funguje?
Tropické rastliny, ktoré touto metódou množím, pochádzajú z oblastí s veľmi vysokou vzdušnou vlhkosťou. Po stáročiach sa nám už síce prispôsobili, vlhkosť navyše ich ale dokáže nakopnúť k heroickým rastovým výkonom.
Aj preto je skleníčková metóda taká efektívna, keď príde reč na bezlistové množenie. Porézny perlit zadržuje vlhkosť relatívne dlhý čas a tiež pomôže s vytvorením sterilného prostredia, kde sa na rozdiel od substrátu nebude dariť plesniam ani ďalším škodcom.
A ak sa vám chrobáčiky v skleníčku predsa len objavia, nie je potrebné sa stresovať. S najvyššou pravdepodobnosťou ide o chvostoskoky, neškodné chrobáčiky, ktoré pomáhajú s rozkladom živočíšneho materiálu, ale živým častiam rastliny nijako neublížia.
Plusy a mínusy
Začínať sa má s tým nepríjemným, takže najskôr musím spomenúť, že rovnako ako sa vám neuchytí každý jeden odrezok s listom, ani každé kolienko nie je životaschopné. Ale nezúfajte, chyba nie je vo vás.
Druhým, takým polovičatým mínusom, je čas a trpezlivosť – kým sa kolienka vzchopia k výkonu, trvá im to rad dní aj týždňov. A kým vyrastie plnohodnotná izbová kvetina, môžete čakať pokojne rok. Na druhej strane tá radosť z vlastného výpestku za to stojí, či nie?
Ale teraz už k plusom. Pre mňa je skleníček spoľahlivá záchranná stanica, kam šupnem beznádejné prípady, ktoré sa mi omylom podarilo umučiť. Nastrihám ich na drobné kúsky, prípadne ešte prihodím cibuľky alokázií, ktoré sa mi pri presádzaní odlomili, zatvorím ich do krabičky a potom už sledujem, ako bujnie drobučké lístie. Navyše takto zužitkujem nádoby, ktoré by som inak poslala do kontajnera. Nové rastliny si pestujem doma a nemusím nutne kupovať ďalšie a ďalšie od holandských veľkopestovateľov. Takže celý proces je vlastne nielen záchranný, ale aj udržateľný. A ešte sa mám o čo starať, keď si na krabičku spomeniem!
A aby som nezabudla – skleníček môžete úplne pokojne zveriť malým pestovateľom, ktorí sa radi oháňajú rozprašovačom. Sledovať, ako v mikrosvete vyrastajú nové sadeničky, ich určite neomrzí.
Skleníčkom to nekončí
Možno už počas tohto leta spozorujete, ako sa niektoré rastlinky derú z množiarne von. V tej chvíli je dobré skontrolovať korienky a ak sú aspoň 2 cm dlhé, je čas premiestniť sadeničky do substrátu.
Ideálnym pomocníkom je v tej chvíli špecializovaná zemina na sadenie, ktorá dokáže lepšie zadržovať vodu a bude sa o vaše výpestky starať za vás.
Je ale dobré myslieť na to, že aj náhla zmena vzdušnej vlhkosti z takmer 100 % v skleníčku na priemerne 40 % doma môže zeleným mláďatám spôsobiť nepekný šok. Preto pri transfere použijem väčšie parenisko na zeleninu alebo priehľadný box s vekom z hobby marketu, kam malé kvetináčiky (s priemerom nie väčším ako 4 cm, 2 – 5 sadeníc na kvetináč podľa veľkosti koreňov) naukladám a priklopím. Každý druhý deň napríklad na pol hodinky odklopím veko, tým ich pomaly adaptujem na bežné izbové podmienky a zaistím si tak do budúcnosti zdravé silné izbové kvetiny.
V súčasnosti už je množenie odrezkami záležitosťou skôr pre malých pestovateľov a rastlinných nadšencov. Na klonovanie u veľkopestovateľov sa využíva tzv. tissue culture, vedecky označovaná ako in vitro. Na zmes agaru a živín sa v uzavretom prostredí umiestni niekoľko rastlinných buniek, z ktorých sa naklonuje nová rastlina.
Čítajte tiež:
- Škodcovia na izbových kvetinách – ako im predísť, spoznať ich a zbaviť sa ich?
- Tipy na správne množenie izbových rastlín a pestovanie nových napríklad z kôstky z citróna
- Viete, ako správne presádzať izbové kvetiny? Prečítajte si návod krok za krokom
- Prišla jar a izbové rastliny si žiadajú hnojenie a dostatočné polievanie. Viete, ako na to?
- Ideme na dovolenku, rastliny zostávajú doma. Čo s nimi, aby vydržali?
- Kedy a prečo izbovým kvetinám prisvecujem špeciálnymi žiarovkami
Udržateľnosť v Tchibo
Nesieme zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme nielen dnes, ale chceme v ňom žiť aj zajtra. Mrknite sa na naše kroky smerujúce k udržateľnosti.