4 typy vecí, ktoré som prestala skladovať, a vôbec mi nechýbajú

Veci sú fajn, ale menej vecí je ešte viac fajn. V priestore bez hromady zbytočností sa mi lepšie pohybuje, pracuje, spí, dýcha… a je mi celkovo voľnejšie, príjemnejšie. A samozrejme sa tiež oveľa ľahšie udržuje poriadok, keď už nestrácam čas prekladaním vecí, ktoré inokedy ako pri upratovaní do ruky nezoberiem.

Ako sa rozhodnúť, čoho sa zbaviť?

Nie je to žiadny objav Ameriky, ale tá moja veta „Bude sa mi to niekedy hodiť?“ NIE JE kľúčom k tomu prestať škrečkovať zbytočnosti.

K zmene ma inšpirovala Marie Kondo so svojou metódou KonMari v dnes už celkom známej knihe Kúzelné upratovanie. Vďaka nej som sa skúsila pýtať inak: Potrebujem to a používam to? (a/alebo) Robí mi to radosť / mám k tomu citový vzťah?

Vytriedenie vecí podľa tohto kľúča konečne nebolo upratovanie za trest, ale proces, na konci ktorého som sa obklopila vecami, ktoré za to stoja.

Použiť sa dá na čokoľvek, čo vlastníte. Pre mňa bol prístup KonMari zásadný v štyroch kategóriách: oblečenie, knihy, papiere a rozmanité drobnosti a veci s citovou hodnotou.

Úľava prvá: poslať ďalej neprečítané knihy a staré časopisy

Pre knihomoľov, medzi ktorých patrím aj ja, je veľmi bolestivé zbavovať sa knižiek. Knižnica je pre nás dôležitým miestom, ktoré odráža našu povahu, a to, čo máme radi. Ale tak, ako je očistné urobiť si poriadok v zásuvkách s oblečením, je príjemné usporiadať si aj knihy.

Pri veľkom upratovaní som začala tými, ktoré si chcem nechať: knihy, ktoré mi prinášajú radosť, a ktorých obsah sa mi zapísal hlboko do srdca. Potom sú tu ale knihy, ktoré si už nikdy neprečítam a ani mi nepripadá zaujímavé nechať si ich ako artefakt. Tie som naopak s kľudom poslala ďalej. Rovnako aj tie, ktoré som nikdy neprečítala a už to asi ani neurobím, som postupne rozdala svojim priateľom a známym.

Zbavila som sa väčšiny časopisov, pretože – ruku na srdce – články, ku ktorým som sa pred rokom alebo piatimi chcela vrátiť, si aj tak už nikdy neprečítam. Spolu s nimi išli z domu tiež praktické knihy ako sprievodcovia, brožúry, príručky a podobne, pokiaľ sa týkali tém, ktoré už neriešim. A o starých novinách ani nehovorím.

Úľava druhá: nepotrebujem ani ďalšie papiere ako staré účty, návody…

Veď sa pozrite do svojej zbierky účtov, pokiaľ teda nie ste ten opačný extrém, čo ich vyhadzuje hneď: tiež máte päť rokov staré papieriky, na ktorých už ani nič neprečítate? Účty sa až na výnimky oplatí skladovať maximálne dva roky. Keby som ich mala vo firemnom účtovníctve, skladovať ich musím desať rokov.

Tip: Mám ich roztriedené v obálkach podľa rokov, takže sa nemusím ničím prehrabovať a hneď budem vedieť, ktorých sa môžem s prehľadom zbaviť.

Samostatnou kapitolou sú tiež kancelárske potreby. Vyhodila som veľa nepíšucich prepisovačiek a zistila som, že som v priebehu rokov zhromaždila aj väčšie ako nevyhnutné množstvo pravítok (niektoré som mala ešte zo školy), nefunkčných zošívačiek, fixiek a pasteliek.

Podobne som naložila aj s tým, čo je v dnešnej internetovej dobe zbytočné mať na papieri: návody na elektroniku a bankové výpisy (tie som vyhodila pre istotu rozstrihané). Oboje môžem kedykoľvek znovu nájsť online alebo si stiahnuť v internet bankingu. V koši skončili tiež všetky staré pozvánky, letáky, odkazy a podobne. Zbavila som sa aj tých vystrihnutých receptov, ku ktorým som sa za tie roky ani raz nevrátila.

2x pozor pri triedení papierov

• Pri preberaní písomností som si dávala veľký pozor len na to, aby som sa omylom nezbavila dôležitých osobných dokladov, zmlúv a podobne.
• Keď pôjdete s triedeným odpadom, noviny aj návody patria do papiera. Ale napríklad účty sú obvykle vytlačené na teplocitlivom papieri, ktorý zrecyklovať nejde. Podobne je to s vizitkami – pokiaľ majú napr. špeciálnu povrchovú úpravu, len by pridávali prácu na triediacej linke.

Úľava tretia: priznať si „Mohlo by sa hodiť. Ale už dva roky sa nehodilo“

Spýtala som sa troch kamarátok, ktoré z vecí v tejto kategórii považujú za najotravnejšie a rady sa ich zbavujú. Bola som prekvapená, koľko toho je. Patria sem: rozmanité drobné (a často roztomilé) darčeky ako figúrky, hrnčeky, sošky, ďalej napríklad poháriky a tégliky od jogurtov, poháre a fľaštičky na zaváranie, po záruke alebo nespotrebovaná kozmetika, obalový materiál (škatule, baliace papiere, bublinkové fólie), igelitové tašky, neúplné sady pohárov a príborov. Je úsmevné, že dve z mojich kamarátok, ktoré majú deti, sa zhodli na tom, že neskladujú už ani nepárne ponožky.

Pokiaľ mám k takýmto veciam puto (fotografie, listy z detstva, rôzne spomienkové predmety a pre mňa špeciálne aj moje kreatívne výtvory), samozrejme zostanú. Keď som vyhodila tie nepotrebné, pre tie z kategórie „robí mi to radosť“ mám viac miesta a už nepôsobia ako neporiadok.

Pokiaľ sú nesúrodé a chcem si ich skôr len nechať ako vystaviť, vojdú sa do pár pekných krabičiek.

Úľava štvrtá: vyhodiť kostlivcov zo skrine. Doslova

Keď otvorím skriňu, nepozerajú na mňa (konečne!) pripomienky časov, kedy som mala 55 kíl, a kúsky, ktoré sa mi už prestali páčiť, nezakrývajú to, čo chcem nosiť dnes.

O triedení oblečenia už toho bolo popísaného veľa. Pre inšpiráciu sa mrknite na:

• Jarná očista šatníka
• 5 spôsobov, ako sa efektívne zbaviť nenoseného oblečenia
• Trendy ako na kolotoči: Ako vychytať, aby ste každú chvíľu nekupovali to isté?
• 5 rád, ako utrácať za oblečenie menej, ale stále mať v šatníku niečo nové

Môj tip: na prehľadné uloženie všetkého môjho oblečenia mi skvelo slúžia úložné boxy a na sezónne oblečenie používam praktické vákuové vrecia.