Krok prvý: výber vhodného miesta
Keď má človek dom so záhradou, je to celkom jednoduché. Ja ale bývam v malom byte, ktorý disponuje len balkónom. Práve preto sa ma pri kompostovaní týka ten domáci variant. Musela som tiež veľa rozmýšľať nad umiestnením.
Dôležité pravidlo je, že domáci kompostér nemôže byť vystavený priamemu slnečnému žiareniu a ideálne ani veľmi veľkej vlhkosti. Tiež mu vyhovuje izbová teplota. Takže variant umiestnenia na balkón padol. Hľadala som preto iné praktické miesto s ľahkým prístupom a nakoniec celkom logicky vybrala kuchyňu. Nakoniec práve tá je zdrojom odpadu, ktorý sa vyhadzuje do kompostéru.
S tým sa trošku zosilnila moja obava o vôňu nášho bytu. Kuchyňa je u nás doma centrom diania, o zápach tam nestojím! Našťastie sa dostavilo príjemné prekvapenie. Môj nos zaznamenal len ľahkú zemitú arómu v tesnejšej blízkosti kompostéru. Nič, čo by ma obťažovalo.
Krok druhý: Vyrobila som si vlastný kompostér
Aby to dobre fungovalo, je potrebný prísun vzduchu a vlhkosť, ale zase nie veľmi vysoká. Niekto do kompostéru ubytováva aj dážďovky, ktoré jeho obsah rýchlejšie a efektívnejšie rozložia. Hovorí sa tomu vermikompostovanie. Ja som sa na to ešte neodhodlala, ale možno raz…
Na výrobu domáceho kompostéru budete potrebovať:
- 2 uzatvárateľné plastové nádoby (také, aby sa prvá dala zatvoriť do druhej – môžu to byť napríklad 2 rôzne veľké odpadkové koše a najlepšie je, keď je ten menší na malých nožičkách. Taktiež odporúčam voliť materiál v podobe pružnejšieho plastu, aby pri vŕtaní nedošlo k prasknutiu.)
- Zeminu
- Piliny
- Vŕtačku
Prečo som si vyrábala vlastný kompostér?
V hobby marketoch a na internete si môžete kúpiť dizajnérske domáce kompostéry, ktoré sú napríklad vybavené praktickým kohútikom na vypúšťanie výluhu. Ja som ale do neho nechcela toľko investovať, pretože som si nebola istá, či mi bude v byte vyhovovať. Navyše doma nemám veľa miesta a tak som si vybrala variant, ktorý sa mi vojde napríklad vedľa klasického odpadkového koša.
Postup:
- Do menšej z nádob som na každej strane vyvŕtala rad otvorov okolo hornej hrany. To aby som zabezpečila prívod vzduchu, ktorý je nevyhnutný pre proces rozkladu.
- Potom som v tej istej nádobe vyvŕtala aj otvory do dna. Tie zase slúžia na odtekanie kvapaliny do väčšej nádoby.
- Prisypala som asi 4 cm zeminy (výška záleží na tom, akú veľkú nádobu použijete) a navrch aj trošku pilín. Piliny môžete pridať aj na dno, aby bol kompostér lepšie prevzdušnený.
- Nakoniec som prvú nádobu postavila do druhej a kompostér bol pripravený.
Raz za čas je potrebné vyprázdniť z väčšej nádoby nahromadenú tekutinu a dno vyčistiť. V mojom kompostéri sa tekutina začala hromadiť asi 9 týždňov po založení kompostu. Pravidelným čistením a vylievaním predídete plesniam a neželanému zápachu. Tiež myslite na to, že kompostér potrebuje niekoľko mesiacov na to, aby sa v ňom odpad úplne rozložil. Pri voľbe veľkosti nádob je preto dobré zobrať do úvahy, koľko takéhoto odpadu doma produkujete. Existujú aj urýchľovače rozkladu, tie som ale nevyskúšala.
Výluh z kompostu je kúzelný. Hovorí sa mu aj kompostový alebo dážďovkový čaj. Perfektne funguje ako hnojivo pre rastliny a ocenia ho nielen tie izbové. Kým ho ale na polievanie použijete, určite ho narieďte. Čo som sa pri mojom prieskume dočítala, väčšinou sa riedi v pomere 1:9 a používať sa môže do každej zálievky, prípadne aj do rozprašovača.
Čo do kompostéru (ne)patrí
Najdôležitejšie je myslieť na to, že odpad, ktorý do kompostéru dávate, by nemal byť príliš mokrý.
Kým do kompostéru niečo pridám, vytlačím prebytočnú vodu. Tým predchádzam vzniku plesne, ktorá sa mi na začiatku vytvorila, pretože som prebytočnej vode nevenovala veľa pozornosti. Neskôr sa mi osvedčilo vyvažovať mokrý odpad z kuchyne suchým odpadom z balkóna – sem-tam som prihodila nejaké to spadnuté lístie alebo odkvitnuté rastliny. Keď bol obsah naopak veľmi suchý, trošku som ho navlhčila rozprašovačom.
Tiež sa mi stalo, že odpad určený na kompostovanie bol jednoducho veľmi veľký, takže namiesto toho, aby sa rozložil, začal takisto plesnivieť. To ma naučilo, aby som všetko pred pridaním do kompostéru nakrájala na menšie kúsky.
Do kompostéru nepatria živočíšne produkty. Vzniká z nich nepríjemný zápach a lákajú ovocné mušky a ďalší hmyz. Ja tam vyhadzujem:
- zvyšky ovocia, zeleniny, byliniek a šupky
- kávovú usadeninu
- zvyšky chleba
- čerstvé alebo suché listy, odkvitnuté kvetiny
- vaječné škrupiny
Ako to dopadlo? Uchytil sa u nás kompostér nastálo?
Som rada, že som sa do testovania domáceho kompostéru pustila. Naučilo ma to niečo? Samozrejme! Všimla som si, že v zmiešanom koši výrazne ubudlo množstvo odpadu.
Viem, že ak budem mať niekedy dom so záhradou, určite si vybudujem klasický kompost. Čo sa ale týka kompostéru ako spolubývajúceho v paneláku, musela som sa ho vzdať. Hlavne preto, že sa mi výrazne zmenil životný štýl, nebývam veľmi často doma a tým pádom vo svojej kuchyni už tak často nevarím. Na otázku, či by som pokračovala v kompostovaní, keby sa nezmenili okolnosti, ale nedokážem jednoznačne odpovedať. Kompostér má svoje výhody, ale je tiež pomerne náročný, takže určite nie je riešením pre každého.
Ak by ste radi kompostovali, ale na domáce kompostovanie sa necítite, môžete sa mrknúť na mapu, na ktorej nájdete aj komunitné komposty. Slovenských lokalít je tam zatiaľ pomenej, ale ak poznáte nejakú, alebo ste dokonca sami založili verejne prístupný kompost, môžete ho na mapu pridať. Určite to ocenia ďalší nadšenci tohto prístupu k likvidácii zeleného odpadu. A ak sa do toho pustíte, môžete na tej istej mape nájsť aj niekoho, kto zháňa kompostový výluh alebo ponúka živých kompostových obyvateľov v podobe dážďoviek. Komunita okolo kompostovania so záujmom o udržateľnosť, zdá sa, stále rastie.
