Práve čítate

Továreň na pohodu? Vyskúšala som metódy, ako si odpočinúť aj bez dovolenky

1519  
Zdieľať: 

Továreň na pohodu? Vyskúšala som metódy, ako si odpočinúť aj bez dovolenky

Čo si väčšina ľudí sľubuje od dovolenky? Utiecť od starostí a na chvíľu nič neriešiť. Existuje pár spôsobov, ako si takýto pocit preniesť do bežného života, aj keď pri tom nepijete práve drink s dáždnikom, ležiac na lehátku pri bazéne.

13. 12. 2018 6 min. čítania Marie Háková
Továreň na pohodu? Vyskúšala som metódy, ako si odpočinúť aj bez dovolenky

Mám ďaleko do vyzenovanej jogínky, ale bývala som solídny uzlíček nervov, ktorému sa podarilo nájsť si cestičky, ako sa dlhodobo prestať stresovať. Rada sa o ne podelím a možno vám niečo z toho tiež sadne. :-)

Myšlienka je jednoduchá: pokiaľ chodím na dovolenku, aby som si oddýchla, potom skúsim čo najviac jej výhod preniesť do normálneho života, a budem dlhodobo viac oddýchnutá. Budeme sa teraz rozprávať o jednoduchších veciach; pokiaľ vás trápi niečo vážne, s čím si nedokážete poradiť sami, určite je na mieste požiadať o pomoc odborníka.

Tá dokonalá dovolenková pohoda…

…väčšinou zahŕňa:

  1. Fyzický odpočinok
  2. Program podľa mňa a nie podľa ostatných
  3. Prestať myslieť na stresujúce veci, ktoré ma čakajú

Naschvál to radím od vecí, ktoré sa podľa mňa dajú zmeniť najľahšie, po tie zložitejšie. Ako mať telesnú pohodu, všetci tušíme, poriadok v hlave je náročnejšia disciplína.

Krok 1: ako sa budem cítiť fyzicky čo najlepšie?

Keď je dobre telu, býva potom jednoduchšie, aby nám bolo dobre tak nejako celkovo. Nie je to žiadna náhoda, že toľko ľudí chodí na dovolenky s all inclusive a najviac sa tešia na dlhý spánok a polihovanie pri bazéne. Ja zase na otázku: „Kam pôjdete na dovolenku?“ najneskôr v tretej vete zdôrazním, že som si túto krajinu vybrala kvôli miestnej kuchyni. :-)

Fyzická pohoda prichádza, keď mám čo piť, mám čo jesť, dobre spím, nie je mi zima a nič ma nebolí.

Je na každom z nás, aby si vytipoval, čo mu chýba:

Krok 2: nežijem náhodou podľa (očakávaní) ostatných?

Na dovolenky sa tešíme tiež preto, že sme na nich väčšinou oveľa viac „sami za seba“ a robíme veci hlavne podľa toho, či tešia nás osobne.

Jasné, že v každodennom živote je potrebné držať tempo a plniť požiadavky v práci, vďaka ktorej máme čo jesť aj kde bývať, že je potrebné starať sa o domácnosť a že občas je potrebné v tom alebo onom ustúpiť rodine alebo urobiť niečo pre kamarátov. Je ale rozdiel, keď to robíte, pretože sami chcete, alebo preto, že vás do toho vedome či nevedome vmanipulovali ostatní. To je potom na ceste psychická frustrácia ako z čítanky. :-)

Prečítajte si tiež: Môj život s manipulátorom

Mne sa dosť uľavilo, keď som si urobila rebríček toho, čo je pre mňa to najdôležitejšie. Ten môj má tri položky, cez ktoré „filtrujem“, na čo kývnem, a tie ostatné príležitosti si poriadne rozmyslím.

Ukážkový rebríček

Nemusíte ho doslova opisovať a možno to cítite úplne inak – to je v pohode. Ten svoj rebríček vám píšem pre inšpiráciu, ako môže vyzerať. (Dôležitá poznámka: nemám deti, ktoré by určite figurovali ako samostatná a veľmi dôležitá položka.)

Na najvyššej priečke je „Zdravá a spokojná ja“, čo znamená, že nerobím veci, o ktorých viem, že by ma rozhodili zdravotne alebo psychicky. Bodka. Neudržujem nepríjemné priateľstvá, nejdem na akciu „kam ale predsa idú všetci“, keď viem, že sa potrebujem vyspať atď. Na druhom mieste je rodina a vzťahy. To znamená, že nerobím vedome veci, ktoré by ich poškodzovali, ale tiež kvôli vzťahom nerobím niečo, čo by ubližovalo mne (preto sú až na druhej pozícii). Aj keď rodina má samozrejme výnimku v tom, že určité nepohodlie za ňu určite stojí. No a na tretej priečke je moja práca, ktorú mám veľmi rada, ale vzťahy ani zdravie si ňou ovplyvňovať nechcem.

Krok 3: dokážem zbytočne nestresovať?

Môžete mať fyzickú pohodu, hodnoty na mieste … ale sú v živote chvíle, kedy sa uprostred noci budíte kvôli nevyriešeným problémom.

Záleží, ako veľmi vážne sú: pokiaľ napríklad nezvládate splácať pôžičky, ťažko vám pomôže vedieť meditovať (nieže by to uškodilo, ale nie je to dostatočná pomoc, ak si rozumieme). Preto radšej ešte raz zdôrazním slovo ZBYTOČNE nestresovať.

Ako zbytočné stresovanie beriem také, ktoré si môžem odpustiť, keď niečo málo zmením. A na to mi osobne veľmi pomohlo:

Na chvíľku vystúpiť z idúceho vlaku a vnímať len „teraz a tu“

Populárne sa tomu hovorí trénovanie mindulness (keby ste si chceli vyhľadať viac) a je to najmenej, čo môžete urobiť, keď sa začnete cítiť ako v koliesku pre myši. Dať si 5 alebo 10 minút pauzu a vnímať len to, ako dýchate, alebo napríklad iba vône okolo seba, alebo napríklad len dotyk relaxačných loptičiek. Taká blbosť, ale naozaj to pomáha. Po 10 minútach máte oveľa čistejšiu hlavu a za seba by som povedala, že aj viac energie.

Nenechajte sa odradiť tým, že sa vám do hlavy bude stále vnucovať niečo ďalšie. Je to normálne. Jediné, čo je potrebné, je myšlienku nežne zobrať, odsunúť a vrátiť sa zase späť k sústredeniu. Ja ich takto počas desaťminútovky odsuniem slušný rad.

Funguje to aj ako dlhodobý tréning, napríklad s mobilnou aplikáciou Headspace (musíte ale vedieť po anglicky) alebo s časomierou Insight Timer (tú používam ja a je zdarma). Podobne by fungovala aj pravidelná krátka prechádzka lesom apod.

Nenechávať rozrobených 100 vecí, ale vedieť, ako vyriešiť každú z nich

V tom mám zatiaľ najväčšie rezervy. :-)

Je dokonca vedecky dokázané (tzv. efekt Zeigarnikovej), že ľudský mozog je nastavený na to, aby sa neustále vracal k nedokončeným „úlohám“, pričom tie dokončené s kľudom púšťa preč. A už prapraprapra… babičky vedeli, že čo nám nedá spať, to sa musí vyriešiť, inak vás to bude strašiť do smrti.

Výhoda je, že stres opadne často už len tým, keď si urobím jasno v tom, čo ma naháňa, a vytvorím si „akčný plán“. Dôležité je ukázať sama sebe, že problém má aj riešenie. A potom sa do neho samozrejme pustiť.

Niekomu pomáha sa z toho vypísať (do denníka, na kus papiera…), niekomu najviac prospeje danú vec s niekým prebrať – len pozor na opačný efekt, kedy sa vzájomne ubezpečujete, ako je to všetko naprd. ;-) Mne osobne najviac pomáha urobiť si myšlienkovú mapu (pekný úvod nájdete napríklad tu).

„Na toto budem myslieť až zajtra.“

Pamätáte si tú vetu z románu a filmu Juh proti Severu? Chcela by som mať tú duševnú silu, vedieť si niečo také povedať a myšlienku odsunúť.

Ako taká odľahčená verzia funguje mať zberné miesto, kam si také neodbytné myšlienky (ktoré nechcem mať rozrobené, viď vyššie) odsunúť. Papieriky na stole, pripomienky v mobile, poznámky v diári, čo komu vyhovuje. Hlavne nech to nestraší v hlave.

Fyzická pohoda, program podľa mňa a čistá hlava – to nemusí byť len výsada tých pár dní na dovolenke. Ako si to poskladáte, to už je na vás. Ja vám prajem, nech sa cítite čo najlepšie, či už v hektickom predvianočnom čase, alebo kedykoľvek inokedy. :-)

Tip na najdlhšiu dovolenku


Pokiaľ by ste sa chceli vydať na čo najdlhšiu dovolenku s „minutím“ čo najmenej dní voľna od zamestnávateľa, prečítajte si, ktoré dni sa na to v roku 2019 hodia najviac.

Čítajte tiež

ďalšie články